121. deň: Stiahnite sa! Ukrajinskí obrancovia dostali rozkaz opustiť Severodoneck

ČTK, SITA, TASR, Pravda | 24.06.2022 05:55, aktualizované: 
vojna na Ukrajine, M-777 Foto: ,
Ukrajinskí vojaci strieľajú na ruské pozície z húfnice M-777 dodanej Spojenými štátmi vo východnom ukrajinskom Doneckom regióne 18. júna 2022. Americkí predstavitelia posielajú Ukrajine ďalších 450 miliónov dolárov vo forme vojenskej pomoci.
Raketomety HIMARS, ktoré USA dodali Ukrajine, nedokážu podľa amerických predstaviteľov zvrátiť priebeh vojny, ale môžu Ukrajincom veľmi pomôcť.

Najdôležitejšie udalosti

  • Invázia ruských vojsk pokračuje už 121. deň
  • Ukrajinskí obrancovia dostali rozkaz opustiť Severodoneck
  • Moskva je blízko k jednému zo svojich hlavných cieľov – dobytiu Luhanska
  • Kyrylenko: Žiadne mesto na Donbase už nie je pre civilistov bezpečné
  • USA neočakávajú, že nové zbraňové systémy okamžite zmenia situáciu na bojiskách
mier-ukrajine-2

VIDEO: Nájdi, zameraj, znič. Rusi na videu ministerstva obrany RF ukázali, ako likvidujú americké delá M-777.

22:06 Ukrajinská tajná služba SBU oznámila, že rozbila sieť agentov pracujúcich pre ruskú vojenskú spravodajskú službu GRU, do ktorej bol zapojený aj ukrajinský poslanec Andrij Derkač. Tohto ukrajinského zákonodarcu predtým USA obvinili, že sa ako ruský agent miešal do predminuloročných amerických prezidentských volieb, a uvalili na neho sankcie. Napísal o tom portál Ukrajinska pravda.

Derkač podľa SBU vytvoril sieť súkromných bezpečnostných firiem, ktoré mali pomáhať ruským silám ovládnuť Ukrajinu po začatí invázie vo februári tohto roku. SBU upresnila, že sa jej podarilo ruskú spravodajskú sieť rozbiť na začiatku súčasnej vojny, keď zadržala Derkačovho poradcu Ihora Kolesnikova. Poradca podľa SBU uviedol, že Derkačove firmy mali zabezpečiť prejazd ruskej vojenskej techniky do ukrajinských miest.

Poslanec pracoval pre GRU od roku 2016 a dostával od nej na tento plán každých niekoľko mesiacov tri až štyri milióny dolárov, tvrdí SBU aj s odvolaním sa na Kolesnikova. Kde sa teraz Derkač nachádza, ukrajinská tajná služba neuviedla.

21:18 Poľsko a pobaltské štáty chcú silnejšiu vojenskú prítomnosť Severoatlantickej aliancie v Suwalskom koridore. Ide o oblasť, ktorá sa nachádza na hraniciach medzi Poľskom a Litvou a ktorá oddeľuje ruskú exklávu Kaliningrad od Bieloruska. TASR informácie prevzala od agentúr PAP a Reuters.

„Počas rozhovorov s našimi partnermi z NATO budeme apelovať na posilnenie tohto koridoru,“ povedal poľský premiér Mateusz Morawiecki počas piatkovej tlačovej konferencie v Bruseli po skončení summitu Európskej únie. „Poľsko, Litva a ostatné pobaltské štáty už dlho upozorňujú NATO na riziká, ktoré existujú v Suwalskom koridore,“ dodal Morawiecki a spresnil, že na severovýchode Poľska už bola rozmiestnená mnohonárodná jednotka NATO.

Suwalský koridor sa považuje za zraniteľný bod obrany NATO, pretože je nielen jedinou spojnicou medzi pobaltskými štátmi a zvyškom EÚ a Aliancie, ale aktuálne aj terčom ostrého sporu medzi Ruskom a Litvou. Západní vojenskí plánovači varovali, že oblasť by bola pravdepodobne jedným z prvých cieľov ruského prezidenta, ak by sa rozhodol eskalovať vojnu na Ukrajine do priamej konfrontácie s NATO. Aktuálne napätie vyvolal krok vlády vo Vilniuse, ktorá v sobotu zakázala tranzit tovaru do ruskej Kaliningradskej oblasti cez svoje územie. Ide o tovar, na ktorý sa vzťahujú ekonomické sankcie EÚ.

20:12 Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničia odsúdila štvrtkové rozhodnutie Európskej únie udeliť Ukrajine a Moldavsku postavenie kandidátov na členstvo v bloku. Únia tým potvrdila, že pokračuje vo svojej politike aktívneho geopolitického ovládnutia priestoru Spoločenstva nezávislých štátov (SNS) s cieľom „zadržiavať“ Rusko, napísala Marija Zacharovová v komentári, ktorý zverejnila ruská diplomacia na svojom webe.

„O negatívnych dôsledkoch takéhoto kroku sa neuvažuje, rovnako ako svojho času nerozmýšľali na summite NATO v Bukurešti v roku 2008, keď zapísali do rozhodnutia formuláciu o tom, že ‚Gruzínsko a Ukrajina sa stanú členmi aliancie‘,“ stojí ďalej v komentári Zacharovovej.

NATO v roku 2008 na summite v Bukurešti nezaradilo Ukrajinu a Gruzínsko do Akčného plánu členstva (MAP), ktorý je predstupňom plného začlenenia do NATO. Aliancia iba vyhlásila, že v budúcnosti sa obe krajiny členmi NATO môžu stať.

Zacharovová ďalej viní EÚ, že „v snahe rozšíriť sféru svojho vplyvu používa cynicko-konzumný prístup“. „Hlavné je pre nich zabezpečiť dlhodobé upevnenie vzťahov s regiónmi vo svojom ‚susedstve‘ podľa princípu ‚vodca-otrok‘, aby euroašpiranti bezvýhradne súhlasili so všetkými rozhodnutiami Bruselu,“ píše ďalej hovorkyňa diplomacie krajiny, ktorá 24. februára vojensky napadla Ukrajinu.

18:54 Nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková a jej americký náprotivok Antony Blinken chcú spoločne podniknúť kroky proti potravinovej kríze, ktorá sa stupňuje aj v dôsledku ruskej vojny na Ukrajine, informovala agentúra DPA.

„Naše posolstvo ako (skupiny) G7 je jasné. Nedovolíme, aby ruská vojna uvrhla svet do hladomoru. Konáme spoločne,“ uviedla Baerbocková na stretnutí s Blinkenom. Ten na Twitteri napísal, že sa stretli popri piatkovej konferencii o potravinovej bezpečnosti v Berlíne.

V nedeľu sa na zámku Elmau na juhu nemeckej spolkovej krajiny Bavorsko začína summit krajín skupiny najvyspelejších ekonomík sveta G7, do ktorej okrem Nemecka a USA patria Francúzsko, Japonsko, Kanada, Spojené kráľovstvo a Taliansko.

Nemecko i USA podľa Baerbockovej sledujú, ako Rusko svojou „cynickou obilninovou vojnou“ cielene spôsobuje nárast cien potravín s cieľom narušiť stabilitu krajín. „Jediným dôvodom tohto je agresia Ruska voči Ukrajine a ruská blokáda pšenice a ďalších potravín, ktoré by mali byť exportované z Ukrajiny,“ povedal Blinken. „Sme zjednotení v obrane ľudských práv a demokracie i medzinárodného práva,“ povedal.

18:32 Nemecká vláda sa chystá Ukrajine prenechať ďalšie húfnice na obranu proti ruskej agresii. Píše o tom agentúra DPA, ktorá informáciu získala od zdrojov z nemeckého ministerstva obrany. Berlín o tom rokuje s Holandskom a jedným ďalším európskym partnerom.

Ukrajina doteraz dostala sedem samohybných húfnic PzH 2000 z Nemecka a päť z Holandska. Kyjev však dal najavo, že by s 18 húfnicami, teda ešte šiestimi navyše, bol schopný vyzbrojiť jeden kompletný delostrelecký prápor. V Berlíne je vôľa žiadosť splniť, ak sa na dodávkach budú podieľať aj ďalší partneri, informuje DPA. Samotné Nemecko by tak dodalo tri alebo len dva ďalšie systémy.

Ukrajinská armáda sa ocitá najmä na východe krajiny stále viac v defenzíve, predovšetkým kvôli materiálnej prevahe útočníka.

18:04 Ruská redakcia britskej stanice BBC v otvorených zdrojoch zistila mená 4010 ruských vojakov, ktorí vo vojne proti Ukrajine prišli o život. „Je to neúplný zoznam strát, ale informácie získané z otvorených zdrojov umožňujú analyzovať, čo sa deje s ruskou armádou,“ poznamenala BBC.

Rýchlo rastie počet zabitých dobrovoľníkov. Každý týždeň sa objavujú informácie o smrti 30–40 dobrovoľníkov; tak často sa neinformuje o smrti v žiadnej inej kategórii vojakov. Pätina z nich odišla do vojny vo veku 50 a viac rokov.

Naďalej viac ako 17 percent zabitých sú dôstojníci (vrátane aspoň štyroch generálov a 21 plukovníkov). Tak vysoké straty súvisia s tým, ako funguje systém velenia v ruskej armáde. Väčšinu funkcií pri riadení jednotiek v boji preberajú dôstojníci, zatiaľ čo v armádach krajín NATO rovnaké úlohy môžu riešiť poddôstojníci.

Za štyri mesiace vojny Rusko prišlo o aspoň 42 vojenských letcov. Podľa britského hodnotenia to súvisí s tým, že výcvik pilotov v Ruskách bol dlhé roky zastaraný a hlavne mal vyvolať dojem u vysokopostavených náčelníkov. Ale potlačenie vlastnej iniciatívy bránilo mladým pilotom naučiť sa rýchlo samostatne rozhodovať v rýchlo meniacich sa podmienkach.

Pätina identifikovaných zabitých slúžila u výsadkárov a 19 percent u motostreleckých jednotiek. Miestne úrady v mestách a regiónoch zďaleka neoznamujú všetky prípady usmrtenia vojakov. Na ruských cintorínoch možno nájsť nové a nové svedectvá o ruských stratách. Na jednotlivých cintorínoch sa podiel mien zabitých vojakov, o ktorých smrti úrady verejnosť neinformovali, pohybuje medzi 30 až 100 percentami, dodala BBC.

Ukrajinský generálny štáb odhaduje, že Rusko za 121 dní vojny na Ukrajine prišlo o viac ako 34 500 vojakov. Moskva naposledy informovala o oficiálnom počte mŕtvych 25. marca, keď hovorila o 1 351 vojenských obetiach.

17:53 Na bezpečnosť summitu Severoatlantickej aliancie, ktorý sa na budúci týždeň zíde v Madride, bude dohliadať približne 10-tisíc policajtov, čo je podľa miestnych médií najväčšie policajné nasadenie na podobnej akcii v novodobej histórii krajiny. Na vrcholnú schôdzku majú doraziť predstavitelia štyroch desiatok krajín, ktorí budú ubytovaní vo viac ako štyroch desiatkach hotelov, väčšinou päťhviezdičkových. Kapacita všetkých hotelov v meste je podľa denníka El Mundo zaplnená takmer na sto percent.

NATO, Jens Stoltenberg Čítajte viac Summit NATO bude pod dohľadom 10-tisíc policajtov. Vyjde na 50 miliónov eur

17:30 Ukrajinci už zrejme použili Američanmi dodané raketomety HIMARS v boji. Na Twitteri sa objavilo video, ktoré to má zaznamenávať. Oficiálnou cestou ukrajinské úrady zatiaľ informácie o použití raketometov nezverejnili.

16:45 Ukrajinský prezident Zelenskyj účastníkov hudobného multižánrového festivalu Glastonbury na juhu Anglicka v piatok vyzval, aby „šírili pravdu o ruskej vojne“ a „dokázali, že sloboda vždy zvíťazí“. Apeloval tiež na to, aby vyvinuli tlak „na všetkých politikov, akých poznajú“ s cieľom obnoviť mier na Ukrajine.

Vo videu tiež povedal, že aj Ukrajinci „by sa už chceli vrátiť k životom, aké mali kedysi, užívať si slobodu a toto nádherné leto“.

„To však nemôžeme urobiť, pretože sa nám stalo to najstrašnejšie. Rusko nám ukradlo mier,“ uviedol s tým, že Ukrajinci nedovolia, aby ich „ruská vojna zlomila“. Chcú podľa jeho slov, aby vojna skončila predtým, než „zničí životy ďalších ľudí v Európe, Afrike, Ázii či Latinskej Amerike – ktoré sú teraz všetky v ohrození“.

16:30 Zelenskyj privítal kandidátsky štatút Ukrajiny na členstvo v Európskej únii ako bod obratu.

„Ukrajina nie je most, nie je vankúšom medzi Západom a Ruskom, nie je nárazníkom medzi Európou a Áziou, nie je sférou vplyvu, ani sivou zónou, ani tranzitnou krajinou,“ povedal Zelenskyj.

Ukrajina je „budúcim rovnocenným partnerom pre najmenej 27 členských štátov EÚ“, dodal s tým, že už nie je „treťou krajinou“, ale stane sa členom Európskej únie.

16:00 Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov obvinil EÚ a NATO, že spájajú sily s cieľom viesť vojnu proti Rusku.

„Nemáme veľa ilúzií o tom, že súčasný protiruský náboj EÚ sa v dohľadom čase, a úprimne povedané aj dlhodobo, nejako rozplynie alebo zmení,“ povedal Lavrov počas návštevy Azerbajdžanu.

Podľa ruských médií tiež uviedol, že nacistické Nemecko za Adolfa Hitlera sa na začiatku druhej svetovej vojny spojilo sa s ďalšími európskymi krajinami pri útoku na Sovietsky zväz.

„Teraz EÚ spolu s NATO tiež zostavuje takúto modernú koalíciu na boj a napokon na vojnu proti Ruskej federácii. Budeme to všetko veľmi pozorne sledovať,“ doplnil šéf ruskej diplomacie.

V súvislosti s rozhodnutím lídrov EÚ udeliť štatút kandidáta na členstvo v Únii Ukrajine Lavrov povedal, že to nepredstavuje hrozbu pre Rusko, keďže na rozdiel od NATO nie je EÚ vojenskou alianciou. Rusko vedie od konca februára vojnu proti susednej Ukrajine.

15:30 Krajiny skupiny rozvíjajúcich sa ekonomík BRICS oznámili, že podporujú rozhovory medzi Moskvou a Kyjevom. Pätica krajín vo vyhlásení uviedla, že „podporuje rozhovory medzi Ruskom a Ukrajinou“, bližšie však nenačrtla možnú cestu k ukončeniu vojny na Ukrajine. Členovia BRICS podľa svojich vyjadrení rokovali o znepokojení z humanitárnej situácie na Ukrajine a v jej okolí a vyjadrili podporu medzinárodným organizáciám s cieľom poskytnúť humanitárnu pomoc.

15:00 „Pre Ukrajinu sa pred štyrmi mesiacmi všetko zmenilo. Stali sme sa krajinou vo vojenských čižmách. Krajinou v tankoch, lietadlách, lodiach. Krajinou v zákopoch a úkrytoch,“ napísal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v piatok na svojom účte na platforme Telegram, informuje stanica CNN.

„Zmenil sa náš spôsob života, no nie náš svetonázor. Zmenila sa cesta, po ktorej ideme do cieľa, ale ten cieľ zostal rovnaký,“ pokračoval. „Bojujeme za našu zem. Bojujeme za budúcnosť našich detí a vnúčat, za ich život a príležitosť vybudovať novú Ukrajinu,“ dodal Zelenskyj.

14:09 Poľsko získalo od Rozvojovej banky Rady Európy (CEB) pôžičku vo výške 450 miliónov eur na pomoc migrantom utekajúcim pred vojnou na Ukrajine. Informujú o tom poľské médiá.

Príslušnú zmluvu vo Varšave podpísal guvernér banky Carlo Monticelli a ministerka financií Magdalena Rzeczkowská.

Do Poľska od začiatku invázie na Ukrajinu prišlo asi 4,3 milióna utečencov z Ukrajiny. Poľsko im poskytuje ubytovanie, sociálnu a zdravotnú starostlivosť, vzdelanie a prístup na trh práce. Mnoho z nich sa rozhodlo pokračovať do ďalších krajín, alebo sa vrátilo do vlasti, v Poľsku ich zostáva odhadom polovica, uvádza agentúra AP.

14:04 Lekárka a hviezda ruskej televízie Prvý kanál Jelena Malyševová má firmu v Česku. Podporovateľka Vladimíra Putina podľa obchodného registra prenajíma nehnuteľnosti, žiadne však nemá v českom katastri zapísané. Firma jej zrejme slúži len ako pokladnička. TASR informáciu prevzala z webu Českej televízie.

Jelena Malyševová Čítajte viac Putinova propagandistka má firmu v Česku. Slúži jej ako "pokladnička"

13:02 Velenie mnohonárodného bojového zoskupenia NATO na Slovensku dnes prevzal český plukovník Ladislav Bujárek. Výmena na pozícii nastala po rotácii českých vojakov v jednotke. Formujúce sa zoskupenie vzniklo tento rok na jar v reakcii na rozhodnutie Severoatlantickej aliancie posilniť svoje východné krídlo po ruskej invázii na Ukrajinu.

NATO Čítajte viac Novým veliteľom bojového zoskupenia NATO na Slovensku je český plukovník Bujárek

12:43 Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v piatok označil štvrtkové rozhodnutie Európskej rady udeliť Ukrajine štatút kandidáta na členstvo za „vnútornú záležitosť“ EÚ. Informuje o tom TASR na základe správy agentúry AFP.

„Sú to vnútorné európske záležitosti. Pre nás je veľmi dôležité, aby nám tieto procesy nepriniesli ďalšie problémy a tiež problémy týmto krajinám vo vzťahu voči nám. Tých problémov je beztak dosť,“ povedal Peskov. Poznamenal pritom, že vzťahy medzi Ruskom a EÚ je v súčasnosti „ťažké ešte viac pokaziť“.

Ohľadne udelenia kandidátskeho štatútu aj Moldavsku Peskov povedal, že táto bývalá sovietska republika sa „snaží byť európskejšou než samotní Európania“.

11:13 USA neočakávajú, že nové zbraňové systémy nedávno dodané ukrajinským silám – vrátane viacnásobného raketového odpaľovacieho systému HIMARS – okamžite zmenia situáciu na bojiskách na Ukrajine. Príčinou je čiastočne to, že systémy zatiaľ posielané na Ukrajinu majú obmedzený dosah i počet rakiet, aby sa zabezpečilo, že nebudú použité na útoky na ruské územie.

Pre americkú spravodajskú televíziu CNN to uviedli dvaja americkí predstavitelia, ktorí sú priamo oboznámení s hodnoteniami spravodajských služieb USA.

Zdroje súčasne dodali, že ruské jednotky okrem toho pri svojich cielených útokoch dokázali zničiť i niektoré z nových zbraní dodaných Západom vrátane húfnic M777.

Podľa citovaných zdrojov ruská armáda na východe Ukrajiny získava výhodu, pretože sa učí z chýb, ktoré urobila počas predchádzajúcich fáz invázie na Ukrajinu. Je už schopná lepšej koordinácie leteckých a pozemných útokov a zlepšila aj logistiku a zásobovanie.

10:18 Ukrajina vyzvala lídrov afrických krajín, aby vyvinuli tlak na Moskvu, aby povolila export obilia z blokovaných ukrajinských prístavov. TASR správu prevzala v piatok z agentúry AFP.

„Stáť pri Ukrajine má pre africké krajiny zmysel,“ povedal vo štvrtok ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba novinárom z afrických krajín.

„Vyzývam svet a všetky africké štáty na spoluprácu a vyvinutie tlaku na Rusko s cieľom vytvoriť bezpečnú námornú trasu pre vývoz našich potravín,“ dodal.

Vývoz obilia a ďalších potravinárskych komodít z ukrajinských čiernomorských prístavov sa zastavil v dôsledku ruského vpádu na Ukrajinu. Obilie nie je možné vyvážať, keďže ukrajinské prístavy sú pre obavy z ruských útokov zamínované a súčasne blokované ruskými námornými silami.

9:47 Pri výbuchu v aute nastraženej nálože utrpel smrteľné zranenia vysokopostavený predstaviteľ Moskvou dosadeného vedenia Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny.

Informovala o tom agentúra AFP, ktorá dodala, že ide o ďalší zo série útokov na prokremeľských úradníkov dosadených do vedenia ukrajinských regiónov obsadených ruskou armádou.

Nemenovaný zdroj podľa agentúry AFP uviedol, že muž, ktorý sa stal terčom útoku, bol riaditeľom odboru mládežníckej politiky, rodiny a športu administratívy Chersonskej oblasti.

9:08 Novinárom, ktorí zahynuli alebo utrpeli zranenia počas ruskej vojenskej invázie na Ukrajine, vzdáva hold výstava inštalovaná v jednom z parkov v ukrajinskej metropole Kyjev. TASR správu prevzala v piatok z agentúry AFP.

„Vojna pokračuje, vojna sa neskončila. A je to vojna, v ktorej zomierajú naši občania, zomierajú v nej ukrajinskí i zahraniční novinári,“ uviedla vo štvrtok, v deň otvorenia výstavy, Teťjana Terenová, riaditeľka mimovládnej organizácie PEN Ukraine.

„Z tohto dôvodu žiadame zahraničné médiá, aby pravdivo informovali o tejto vojne a naďalej svetu hovorili o zločinoch Ruska v našej krajine,“ dodala.

Portréty reportérov a zamestnancov médií, ktorí sa stali obeťami konfliktu, sú súčasťou panelov nainštalovaných v parku v parku v centre Kyjeva, spresňuje AFP.

Výstava má názov „Vojna sa ešte neskončila“ a organizujú ju predstavitelia mesta Kyjev v spolupráci s organizáciami pre ochranu ľudských práv a slobody tlače.

„Ruskí okupanti zabili amerického novinára, režiséra a producenta Brenda Renauda,“ píše sa na jednom z panelov. Renaud, ktorý zomrel ešte 13. marca, bol prvým zahraničným žurnalistom, ktorého ruské jednotky zabili po začatí invázie 24. februára, uvádzajú organizátori.

Medzinárodná organizácia Reportéri bez hraníc (RSF) v stredu uviedla, že ruskí vojaci v marci zabili aj ukrajinského fotoreportéra Maxa Levina, ktorý bol pred smrťou pravdepodobne mučený, píše AFP.

RSF uviedla, že od začiatku invázie na Ukrajine doposiaľ zahynulo deväť novinárov a 16 ďalších utrpelo zranenia.

**8:51 Po tom ako dnes skoro ráno dostali ukrajinskí obrancovia rozkaz opustiť baštu ukrajinskej obrany na Donbase, mesto Severodoneck, gubernátor Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj neuviedol, kedy by sa toto sťahovanie obrancov z mesta, ktoré po zhruba mesiac zažívalo jedny z najprudších bojov od zahájenia ruskej invázie, malo začať, ani ako dlho by malo trvať.

Ukrajinský generálny štáb vo svojej pravidelnej rannej zvodke oznámil, že Rusi pri postupe na dvojmestie Severodoneck – Lysyčansk a priľahlé dediny podnikajú tankové, mínometné a letecké útoky na ukrajinské pozície. Útok na dedinu Borivska, ktorá leží rovnako ako Severodoneck na východnom brehu rieky Severný Donec, sa obrancom podarilo odraziť.

Rusko si v posledných dňoch obsadením hniezda ukrajinskej obrany okolo mesta Zolote južne od Lysyčansku pripísalo v Donbase výrazné územné zisky. Prerazenie ukrajinskej obrany pri Toškivke umožnilo ruským jednotkám začať obkľučovanie Lysyčanku, čo zvýšilo tlak na obrancov Severodonecka, ktorých zásobovanie sa stáva čím ďalej zložitejším. Obsadením Severodonecka a Lysyčanska by sa Rusko priblížilo k splneniu jedného zo svojich deklarovaných vojnových cieľov, a to získanie plnej kontroly nad Luhanskou oblasťou.

8:28 Prezident Ukrajiny Volodymyr Zelenskyj údajne uvažuje o odvolaní šéfa Ukrajinskej bezpečnostnej služby (SBU) Ivana Bakanova, ktorý je jeho kamarátom z detstva. Zelenskyj ho vraj chce nahradiť niekym vhodnejším. Informuje o tom denník Politico.

Rozhodnutia niekoľkých vysokopostavených predstaviteľov SBU v prvých hodinách a dňoch ruskej invázie na Ukrajinu podľa denníka Politico pravdepodobne pre Kyjiv znamenali územné straty, vrátane straty mesta Cherson.

8:12 Žiadne mesto v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny už nie je bezpečné pre civilné obyvateľstvo, vzhľadom na stupňujúce sa boje medzi ukrajinskými vojakmi a ruskými inváznymi jednotkami. Uviedol to donecký gubernátor Pavlo Kyrylenko, ktorého citovala agentúra AFP.

„V Doneckej oblasti nie je miesto, nie je mesto, kde by to bolo bezpečné,“ povedal Kyrylenko s odvolaním sa na najnovšie poznatky tajných služieb.

„Je extrémne nebezpečné pre obyvateľov, aby zostávali na ktoromkoľvek mieste v (Doneckej) oblasti,“ dodal v súvislosti s ťažkými bojmi v okolí miest Lysyčansk a Severodoneck.

Prvoradou prioritou je teraz podľa Kyrylenka zastaviť ruské jednotky v postupe na ukrajinské mestá Sloviansk a Kramatorsk, ktoré sa nachádzajú približne 80 kilometrov ďalej smerom na západ. Gubernátor poukázal na to, že v Kramatorsku zostáva zhruba 45 000 civilistov – približne jedna tretina z predvojnového počtu obyvateľov.

Kyrylenko ďalej uviedol, že evakuácie civilistov pokračujú, pričom v stredu z oblasti evakuovali 251 ľudí. Zásobovanie potravinami pokračuje v Doneckej oblasti napriek výpadkom elektriny a občasným prerušeniam zásobovania vodou a plynom, cituje AFP.

7:25 Ukrajinskí obrancovia sa budú musieť stiahnuť zo Severodonecka a už dostali taký rozkaz. Východoukrajinské mesto je takmer úplne zničené, uviedol dnes ráno gubernátor Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj.

Posledný ruský útok na priľahlý Lysyčansk bol podľa neho odrazený, boje však pokračujú v okolí tohto dvojmestia.

„Obrancovia Severodonecka sa budú musieť stiahnuť z mesta na nové a silnejšie pozície,“ uviedol Hajdaj na komunikačnej platforme Telegram. „Všetka kritická infraštruktúra bola zničená, cez 90 percent mesta bolo poškodených a 80 percent obytných budov sa bude musieť strhnúť,“ dodal.

Ruské sily podľa neho pokračujú v postupe na Lysyčansk z juhu, od Toškivky a Zolotého, boje sa odohrávajú v okolí obce Myrna dolyna. Do Lysyčansku už vstupovali ruské „diverzné prieskumné jednotky“, ich útok bol ale zmarený, dodal Hajdaj. Rusi sa však zmocnili dediny Mykolajivka.

6:00 Raketomety HIMARS (High Mobility Artillery Rocket System – vysoko mobilný delostrelecký raketový systém), ktorých dodávku potvrdili americkí aj ukrajinskí predstavitelia, sú súčasťou ďalšej vojenskej pomoci zo strany USA pre Ukrajinu v hodnote 450 miliónov dolárov. Súčasťou balíčka sú štyri systémy HIMARS, lode a člny na hliadkovanie pobrežia a riek a munícia, uviedla agentúra Reuters. Washington nový balík pomoci oznámil týždeň po správe, že Ukrajine pošle zbrane za miliardu dolárov.

Ukrajinskí predstavitelia argumentujú tým, že ukrajinská armáda potrebuje zo Západu predovšetkým ďalekonosné zbrane, aby znížila výraznú prevahu ruských vojsk v delostrelectve, zastavila ruský postup a mohla prejsť do protiútoku. Americkí predstavitelia sa domnievajú, že systémy HIMARS môžu byť pre ukrajinskú armádu a jej bojové schopnosti veľmi hodnotné. Jediný zbraňový systém ale nemôže podľa nich zvrátiť vývoj vojny.

VIDEO: Raketomety HIMARS americkej firmy Lockheed Martin.

Britský minister obrany Ben Wallace začiatkom marca prisľúbil, že Británia dodá Ukrajine raketomety M270. Ministerstvo vtedy nespresnilo, koľko týchto raketometov a príslušnej munície pošle, oznámilo však, že výcvik v obsluhe novej techniky absolvujú ukrajinskí vojaci v Británii. Podľa predchádzajúcich správ v médiách mala Ukrajina k raketometom HIMARS dostať rakety o dolete až 80 kilometrov.

5:55 Rusko na východe Ukrajiny v poslednej dobe posilnilo svoje systémy protivzdušnej obrany, čo stále viac obmedzuje účinnosť ukrajinských bezpilotných lietadiel. K takému záveru dospel americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW) vo svojej najnovšej analýze.

Ukrajina, Rusko, drony, vojna na Ukrajine Čítajte viac Čaro dronov sa stráca, Rusi posilnili protivzdušnú obranu