136. deň: Rusov znepokojujú dodávky zbraní z USA: Schválne predlžujú konflikt

ČTK, SITA, TASR, Pravda | 09.07.2022 07:00, aktualizované: 
Volodymyr Zelenskyj, vojna na Ukrajine Foto:
Na tejto fotografii, ktorú poskytla Tlačová kancelária ukrajinského prezidenta v piatok 8. júla 2022, ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj (vľavo) oceňuje vojaka pri návšteve Dnepropetrovskej oblasti.
Spojené štáty dodali Ukrajine už osem z dvanástich presných raketometov HIMARS. Rusko ich obvinili zo zámerného predlžovania konfliktu.

Najdôležitejšie udalosti

  • Invázia ruských vojsk pokračuje už 136. deň
mier-ukrajine-2

VIDEO: Ruské raketomety TOS-1A Solncepjok v bojoch na Ukrajine.

19:49 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj odvolal veľvyslancov v niekoľkých krajinách, vrátane veľvyslanca Českej republiky Jevhena Perebyjnisa. Okrem Česka boli odvolaní aj veľvyslanci v Nemecku, Maďarsku, Nórsku a Indii.

Volodymyr Zelenskyj Čítajte viac Zelenskyj odvolal veľvyslancov v Nemecku, Česku, Maďarsku a ďalších krajinách

16:30 Ukrajina obnovuje a rozširuje svoje dosiaľ dlhodobo nepoužívané prístavy na rieke Dunaj v snahe vyviezť tak zo svojho územia obilie v čase, keď Rusko blokuje jej čiernomorské prístavy. Tieto riečne prístavy sa pred vojnou na Ukrajine využívali len veľmi zriedkavo, pričom niektoré z nich sú v havarijnom stave.

Rusko však v rámci invázie na Ukrajinu ovládlo tamojšie čiernomorské prístavy, dôsledku čoho teraz Kyjev pristúpil k obnove svojich starých riečnych prístavov na Dunaji. Chce sa tak vyhnúť ruskej blokáde a urýchliť vývoz pšenice z krajiny.

„Vezmite si napríklad riečny prístav v (meste) Reni,“ povedala denníku The Guardian Alla Stojanovová, šéfka rezortu poľnohospodárstva v Odeskej oblasti. Počas éry Sovietskeho zväzu patril tento prístav k vôbec najvýznamnejším na Dunaji, po ktorom zaisťoval plavbu do susedného Rumunska.

„V poslednom čase sa však vôbec nepoužíval. Takže teraz sa ho snažíme rozšíriť, spoločne s ďalšími riečnymi prístavmi, aby sme zvýšili (exportnú) kapacitu,“ priblížila Stojanovová.

Dodala, že v Čiernom mori momentálne čaká približne 160 lodí na vstup do tzv. sulinského kanála, ktorý spája práve ukrajinské a rumunské riečne prístavy s Čiernym morom. Kapacita tohto kanála je však podľa jej slov len približne päť až šesť lodí denne. (theguardian.com, tas­r)

15:28 Ruská armáda pri masívnych útokoch na východe Ukrajiny zničila ďalšie zbrane zo západných krajín, informoval hovorca ruského ministerstva obrany Igor Konašenkov.

Pri meste Časiv Jar ležiacom v Doneckej oblasti mal byť zničený hangár, v ktorom sa nachádzali húfnice M777 dodané Spojenými štátmi. Pri tomto útoku údajne zahynulo aj množstvo ukrajinských vojakov. Tieto informácie však nebolo možné overiť z nezávislých zdrojov.

Desiatky ukrajinských vojakov mali zahynúť aj pri ruských delostreleckých a raketových útokoch v Mykolajivskej oblasti na juhu krajiny, v Dnepropetrovskej oblasti v okolí mesta Dnipro a na ďalších miestach, zničená bola aj vojenská technika a niekoľko muničných skladov.

Pri týchto útokoch prišli o život aj zahraniční bojovníci. Ruské letectvo navyše zostrelilo v Mykolajivskej oblasti aj dve ukrajinské stíhačky Suchoj Su-25. Okrem toho ruská protivzdušná obrana v priebehu 24 hodín zostrelila ďalších 15 bojových dronov, tvrdí Konašenkov. Ani tieto informácie nebolo možné overiť z nezávislých zdrojov.

Gubernátor Doneckej oblasti Pavlo Kyrylenko v sobotu na platforme Telegram informoval o intenzívnych útokoch ruských síl na tento región. V meste Družkivka boli pri raketovom útoku poškodené nemocnica, palác kultúry, obytné budovy a detské ihrisko.

V Sloviansku zasiahla raketa dom, v ktorom sa v tom čase nachádzal jeho majiteľ. Terčom ostreľovania bola aj železničná stanica v meste Časiv Jar, zranenia utrpelo niekoľko ľudí. V noci sa dostalo pod paľbu mesto Hirnyk, kde bolo poškodené elektrické vedenie, ako aj obytné budovy a ďalšia infraštruktúra. „Rusi strieľajú na civilistov — a budú strieľať aj naďalej. Jediným správnym východiskom je evakuácia!“ varoval Kyrylenko.

Ďalšie útoky ruskej armády boli hlásené z mesta Kryvyj Rih v Denpropetrovskej oblasti, kde zahynuli dvaja civilisti a traja boli zranení. Raketa typu Iskander zasiahla v sobotu ráno i centrum mesta Charkov, kde dopadla na nádvorie medzi obytnými budovami. V dôsledku toho bol zničený dvojpodlažný dom, ďalší sa čiastočne zrútil. Zranení boli štyria ľudia, uviedla Charkovská regionálna rada. (dpa, tasr)

13:35 Napriek správam o operatívnej prestávke sa ruským jednotkám darí na východe ukrajiny"rozpútavať skutočné peklo", uviedol v sobotu gubernátor Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj. Ukrajinská vláda zároveň vyzvala obyvateľov Ruskom okupovaných oblastí na juhu krajiny na evakuáciu „všetkými možnými prostriedkami“.

Smrtiace ruské ostreľovanie bolo v sobotu hlásené z východu i juhu Ukrajiny. Hajdaj spresnil, že Rusko podniklo viac než 20 delostreleckých, mínometných a raketových útokov v Luhanskej oblasti a ruské jednotky sa tlačia ďalej k hraniciam so susedným Doneckom. „Snažíme sa zadržať ruské ozbrojené formácie pozdĺž celej frontovej línie,“ napísal Hajdaj na sociálnej sieti Telegram.

Rusko minulý týždeň ovládlo poslednú významnejšiu baštu ukrajinského odporu v Luhanskej oblasti, mesto Lysyčansk. Analytici predpovedali, že jednotky Moskvy sa teraz pravdepodobne budú preskupovať. „Zatiaľ však nepriateľ neohlásil žiadnu operatívnu prestávku. Stále útočí a ostreľuje našu zem rovnakou intenzitou než predtým,“ podotkol Hajdaj.

Ukrajinská vicepremiérka Iryna Vereščuková medzitým apelovala na obyvateľov Rusmi ovládaných území na juhu Ukrajiny, aby sa evakuovali, aby ich okupačné jednotky nemohli využiť ako živé štíty v prípade ukrajinskej protiofenzívy. Na tlačovej konferencii v noci na sobotu uviedla, že v častiach Chersonskej a Záporožskej oblasti prebieha úsilie o evakuáciu civilistov.

Počet obetí vojny medzitým ďalej rastie. V Doneckej oblasti si ruské ostreľovanie v piatok vyžiadalo päť obetí a osem zranených, uviedol gubernátor Pavlo Kyrylenko. Ruské rakety pripravili o život aj dvoch ľudí v meste Kryvyj Roh na juhu Ukrajiny. Zranenia podľa miestnych úradov utrpeli zranenia ďalšie tri osoby. (ap, tasr)

10:34 Hraničnými priechodmi prešlo v piatok na Slovensko 3 126 ľudí z Ukrajiny. Z toho bolo 703 mužov, 1 761 žien a 662 detí, informovala hovorkyňa Ministerstva vnútra Zuzana Eliášová.

O dočasné útočisko požiadalo 227 žiadateľov. Zo Slovenska na Ukrajinu prešlo 2 882 osôb. „Všetky činnosti v súvislosti s utečencami z Ukrajiny zabezpečovalo 25 policajtov, 25 hasičov, 77 colníkov, 46 vojakov, jeden duchovný, 32 dobrovoľníkov a 27 zamestnancov migračného úradu,“ priblížila hovorkyňa.

Celkový počet osôb, ktoré vstúpili na územie SR od začiatku vojny na Ukrajine, je 589 969. Celkový počet udelených dočasných útočísk od 1. marca je 85 004. Počet ľudí, ktorí odišli zo Slovenska na Ukrajinu od vypuknutia vojny, je 341 485. (tasr)

8:55 Rusko presúva svoje záložné jednotky z celej krajiny a zhromažďuje ich blízko Ukrajiny, aby ich bolo možné použiť pre budúcu ofenzívu. Vo svojom pravidelnom rannom hlásení o tom informovalo britské ministerstvo obrany.

Ukrajina, vojna na Ukrjaine, Cherson Čítajte viac Britská tajná služba: Rusko zhromažďuje pri Ukrajine záložákov

7:55 V piatok začala estónska centrálna banka predávať zberateľskú mincovú kartu s dvojeurovou mincou venovanou Ukrajine. Príjem z ich predaja odovzdá ukrajinskej centrálnej banke. Mincu navrhla Daria Titova, mladá ukrajinská utečenkyňa pred vojnou, ktorá študuje na Estónskej akadémii umení.

Mincová karta stojí 18 eur, celkovo je ich v predaji 40 000. Banka je pripravená zvýšiť ich produkciu, ak bude silnejší dopyt.

zväčšiť Estónska centrálna banka vydala špeciálnu... Foto: Eesti Pank
eurominca, Estónsko Estónska centrálna banka vydala špeciálnu dvojeurovú mincu na podporu Ukrajiny.

7:00 Americké úrady posielajú na Ukrajinu nové zbrane, vrátane raketometov HIMARS na kolesovom podvozku, pretože chcú akýmkoľvek spôsobom predĺžiť konflikt a nahradiť straty Kyjeva. Uvádza sa to vo vyhlásení, ktoré v piatok zverejnilo ruské veľvyslanectvo v Spojených štátoch. Citovala ho ruská agentúra TASS.

Ďalšie štyri raketomety HIMARS sú súčasťou ostatnej pomoci USA Ukrajine vo výške 400 miliónov dolárov. Osem kusov týchto presných salvových zbraní už Ukrajina má. Rusko tvrdí, že zničilo už dva z týchto raketometov, ale Kyjev túto informáciu poprel.

„Téza vysokých predstaviteľov USA, že vojenské produkty používajú Ukrajinci na obranné účely, neobstojí. Kyjev a nacionalistické formácie používajú zbrane zo Spojených štátov na ničenie miest na Donbase,“ tvrdí ruské veľvyslanectvo a dodáva, že nimi každý deň útočia na miesta, kde sa ruskí vojaci ani nie sú.

Salvové raketomety HIMARS (High Mobility Artillery Rocket System – Vysokomobilný delostrelecký raketový systém) sú moderným pokračovateľom takzvaných kaťuší – raketometov používaných sovietskou Červenou armádou počas druhej svetovej vojny; Podobné zbrane – napríklad známy BM-21 Grad – majú vo výzbroji aj ruská a ukrajinská armáda. V porovnaní s pôvodne sovietskymi grady používanými od 60. rokov je ale americký systém presnejší a používané rakety môžu mať oveľa väčší dolet. Ukrajina však podľa informácií agentúry AFP dostala verziu striel s dosahom maximálne 80 kilometrov (s vysoko presnou raketou zasiahne HIMARS ciele vzdialené až 500 km).

Americká armáda používa HIMARS od roku 2005, systém umiestnený na štandardnom vojenskom nákladnom aute vznikol ako ľahší variant pásového raketometu MLRS, ktorý Američania zaradili do služby už v prvej polovici 80. rokov. Okrem pohonu a rýchlosti je hlavným rozdielom medzi oboma systémami to, že HIMARS má oproti svojmu predchodcovi len polovičný náklad striel. V štandardnej konfigurácii je v odpaľovacom kontajneri šesť rakiet, zatiaľ čo ťažšia MLRS nesie v dvoch kontajneroch rakiet dvanásť. Kolesový systém je ale výrazne ľahší a je možné ho prepravovať aj lietadlami C-130 Hercules.

V porovnaní s BM-21 Grad používa americký systém odlišný systém nabíjania, ktorý je podstatne rýchlejší a pre obsluhu pohodlnejší. Grady sa po odpálení 40 kusov rakiet kalibru 122 mm musia dobíjať ručne strela po strele, čo zaberie okolo desiatich minút (výnimkou je československá verzia RM-70 na podvozku Tatra, ktorá si vezie jednu zásobnú salvu, nabíjanú pomocou hydraulického systému). Pre HIMARS sa dodáva už z fabriky šestica striel kalibru 227 mm v prepravnom a zároveň odpaľovacom kontajneri. Použitý kontajner sa nahradí novým za menej ako päť minút pomocou zabudovaného žeriavu.

VIDEO: Americké raketomety HIMARS.

HIMARS, ktorý americká armáda nasadila v bojoch v Afganistane, Iraku alebo Sýrii, môže používať niekoľko verzií rakiet, ktoré sa líšia doletom aj presnosťou. Základná šestica striel má dolet zhruba 30 kilometrov, existujú ale tiež varianty schopné zasiahnuť ciele 45 alebo až 80 kilometrov ďaleko. Obsluha si pritom môže vybrať, či odpáli jednu, dve, štyri alebo všetkých šesť rakiet. Plná salva potom dokáže zničiť stovky metrov štvorcových, existujú ale aj verzie s presným navádzaním, používané pre útoky na dôležité ciele. Americká armáda má k pre HIMARS aj MLRS dostupné tiež kontajnery nesúce jedinú balistickú strelu s doletom 300 alebo až 500 km.

Okrem americkej armády majú HIMARS vo výzbroji aj Singapur, Spojené arabské emiráty, Jordánsko a Rumunsko. Intenzívne sa o ne zaujíma Poľsko, ktoré už v roku 2018 podpísalo kontrakt na dodávku dvoch desiatok systémov, ktoré by malo dostať na budúci rok. Teraz ale svoju objednávku podstatne zvýšilo, keď poľský minister obrany Mariusz Błaszczak americkú stranu požiadal o ďalších 500 kusov týchto raketometov. Ak by ich poľská armáda skutočne získala, stala by sa vôbec najväčším používateľom tohto raketového systému na svete.

VIDEO: Ruské raketomety Grad

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ