Trussová rezignovala. V úrade bola iba 45 dní. Médiá prognózujú návrat Johnsona
Foto: SITA/AP, Alberto Pezzali
„Vzhľadom na vzniknutú situáciu nemôžem naplniť mandát, ktorý mi zverila Konzervatívna strana,“ povedala Trussová novinárom zhromaždeným pred sídlom premiérskych predsedníčok či predsedov v Downing Street. Dodala, že vnútrostranícka voľba nového lídra strany a teda zároveň premiéra bude dokončená na budúci týždeň.
Biden verí v pokračovanie spolupráce
Americký prezident Joe Biden prisľúbil, že USA budú „úzko spolupracovať“ s Britániou aj po rezignácii Trussovej. „Ďakujem premiérke Liz Trussovej za partnerskú spoluprácu na celom rade záležitostí vrátane vyvodzovania zodpovednosti voči Rusku za jeho vojnu proti Ukrajine," uviedol Biden vo vyhlásení.
Rezignácia je vyvrcholením vládnej krízy, ktorú v posledných dňoch prehĺbili ekonomické reformné plány, predovšetkým daňové škrty, od ktorých bola Trussová nakoniec nútená postupne ustúpiť. Napriek tomu, že sa za svoje chyby ospravedlnila a vymenila na čele rezortu financií Kysliho Kwartenga za Jeremyho Hunta, nepodarilo sa jej upokojiť nevôľu vo vlastnej strane.
Trussová rezignovala bezprostredne po rokovaní s najvyššími predstaviteľmi Konzervatívnej strany, konkrétne s vicepremiérkou Thérèse Coffeyovou, predsedom strany Jakom Berrym a predsedom vplyvného výboru 1922 Grahamom Bradym.
The Times prognózuje návrat Johnsona
Podľa denníka The Times sa po odchode Trussovej bude britský expremiér Boris Johnson uchádzať o post lídra Konzervatívnej strany – a teda aj post predsedu vlády. S tou istou informáciou prišiel aj denník The Daily Telegraph.
Z funkcie lídra konzervatívcov sa Johnson rozhodol odstúpiť v júli po sérii škandálov. Stranícky aj premiérsky úrad napokon opustil začiatkom septembra. Johnson je podľa vyjadrenia politického editora The Times Stevena Swinforda zverejneného na Twitteri presvedčený, že tento jeho krok by bol „v štátnom záujme“.
Medzi menami, ktoré by mohli Trussovú vo funkcii nahradiť, sa objavujú napríklad Rishi Sunak a Penny Mourdantová – oponenti Trussovej vo vnútrostraníckej voľbe premiéra tento rok v lete.
Rusko: Katastrofálna Trussová
Británia nikdy nezažila takú „katastrofálnu premiérku“, akou bola Liz Trussová, reagovalo ruské ministerstvo zahraničných vecí. „To katastrofálne ignorantstvo a pohreb kráľovnej hneď po tom, čo na audiencii prijala Liz Trussovú, si zapamätá každý," napísala na sociálnej sieti Telegram hovorkyňa ruského rezortu diplomacie Marija Zacharovová.
The Guardian pripomína, že Trussová bola terčom ostrej ruskej kritiky už od februára, keď ako vtedajšia britská ministerka zahraničných vecí navštívila Moskvu. Išlo o jedno zo série neúspešných opatrení, ktorými sa západné krajiny snažili odvrátiť ruskú inváziu na Ukrajinu. Trussová na stretnutí so šéfom ruského rezortu diplomacie Sergejom Lavrovov mylne označila ruskú Rostovskú a Voronežskú oblasť za ukrajinské územia.
Čítajte viac Johnson: Obyvatelia Británie v zime zaplačú. Putin to vie a páči sa mu to
Labouristi a demokrati žiadajú predčasné voľby
Predseda britskej opozičnej Labouristickej strany Keir Starmer, líder Liberálnych demokratov Ed Davey i šéfka Škótskej národnej strany (SNP) Nicola Sturgeonová vyzvali na usporiadanie predčasných parlamentných volieb.
„Voľby sú demokratický imperatív. Nemám slová, ktoré by opísali tento úplný bordel,“ vyhlásila Sturgeonová.
Británia si podľa Starmerových vyjadrení nemôže dovoliť chaos v podaní Konzervatívnej strany. „Moja labouristická vláda poskytne potrebnú stabilitu a vedenie,“ napísal na sociálnej sieti. Sústreďovať sa pritom chce na hospodársky rast a pracujúcich ľudí, dodal. Konzervatívci podľa jeho slov zničili rozpočet štátu i miliónov bežných ľudí.
Podľa šéfa Liberálnych demokratov predchádzajúci premiér Boris Johnson krajinu sklamal a jeho nástupkyňa Liz Trussová zas poškodila hospodárstvo.
„Nepotrebujeme ďalšieho konzervatívneho premiéra, ktorý sa tacká od krízy ku kríze. Potrebujeme nové parlamentné voľby, potrebujeme dostať konzervatívcov preč od moci a potrebujeme naozajstnú zmenu,“ uviedol.
Trussovú zdolal šalát
Náhly koniec úradovania Trussovej urobil bodku aj za stávkou britského bulvárneho denníka, ktorý sledoval, či bude mať dlhší život ministerská predsedníčka alebo hlávka ľadového šalátu. Denník The Daily Star v živom prenose slávnostne vyhlásil víťazstvo listovej zeleniny, ktorá nakoniec vydržala v požívateľnom stave dlhšie ako Trussová na čele vlády.
Vtipy so šalátom odštartoval minulý týždeň denník The Economist, ktorý prirovnal Trussovú k topiacemu sa ľadovcu a napísal, že premiérka má životnosť „asi ako ľadový šalát z regálu v obchode“. The Daily Star sa rozhodol toto tvrdenie overiť v praxi, a v piatok preto pred kamery umiestnil hlávku šalátu v blonďavej parochni a fotografii premiérky a nechal sledujúcich tipovať, kto nakoniec v súboji zvíťazí.
Šalát kúpený za 60 pencí v supermarkete, ktorý má vydržať čerstvý asi desať dní, začala nepretržite sledovať kamera. V ankete, ktorá video sprevádzala, pritom ľudia mohli hlasovať, či šalát vydrží dlhšie ako Trussová na čele kabinetu, ktorý stratil dôveru kvôli nepodarenému návrhu daňových reforiem. Viac ako 90 percent sledujúcich fandilo hlávke šalátu a ich favorit nakoniec vyhral.
Na videozázname sa krátko po dnešnom premiérkinom oznámení o rezignácii objavil titulok „Šalát premohol Liz Trussovú“ a otvorená fľaša sektu. Autori žartovného experimentu tiež pozývajú na prejav víťaza k národu.
Trussová vydržala na čele britskej vlády 45 dní
- Trussová bola na čele vlády 45 dní, čo je najkratší premiérsky mandát v britskej histórii. Vo funkcii nahradila bývalá ministerka zahraničných vecí Borisa Johnsona tento rok 6. septembra.
- Od septembra 2021 bola šéfkou diplomacie a silno podporovala Ukrajinu napadnutú Ruskom, najmä prostredníctvom ekonomických sankcií bezprecedentných rozmerov.
- Zaznamenala však aj niekoľko diplomatických prešľapov. Počas návštevy Moskvy v polovici februára, ktorá bola jedným z posledných pokusov o zabránenie invázii na Ukrajinu, sa ju ruský minister zahraničia Sergej Lavrov snažil presvedčiť, že Rusko nechystá útok proti Ukrajine a že ruskí vojaci sú na území svojej krajiny. „Predsa uznávate zvrchovanosť Ruska v Rostovskej a Voronežskej oblasti?“ opýtal sa Lavrov. "Británia nikdy neuzná zvrchovanosť Ruska v týchto regiónoch,“ reagovala Trussová. Neskôr vysvetlila, že mala za to, že Lavrov hovorí o časti Ukrajiny.
- Podľa médií pripomínala svoju niekdajšiu predchodkyňu Margaret Thatcherovú. Pritom sama Trussová vzišla zo silne ľavicového prostredia a prakticky celý život sa postupne posúvala doprava, až k thatcherovskému krídlu britských konzervatívcov. Politiku „železnej lady“ pripomínali aj programové body Trussovej v premiérskej kampani, najmä propagáciou malej úlohy štátu a nízkych daní. Trussová navrhovala napríklad zníženie počtu členov vlády a hlásala libertariánsku ekonomiku s čo najmenšou mierou zásahov do voľného trhu. Spoločne s ďalšími štyrmi konzervatívnymi poslancami napísala knihu Nespútaná Británia, v ktorej odporúča odstrániť štátne regulácie na posilnenie pozície Británie vo svete.
- Bývalú premiérku Thatcherovú nedávno pripomenula aj odpoveď Trussovej v diskusii pred dokončením výberu nového lídra britských konzervatívcov. Na otázku „Ako sa cítite pri myšlienke, že môžete spôsobiť globálnu skazu, keď stlačíte tlačidlo na použitie jadrových zbraní?“ Trussová odpovedala s kamennou tvárou: "Som pripravená to urobiť.“
- Vo vzťahu k brexitu bolo súčasťou kampane Trussovej zotrvanie na politike jej predchodcu Borisa Johnsona, ktorý navrhoval jednostranne ukončiť platnosť špeciálneho dojednania o Severnom Írsku, ktoré po brexite fakticky zostáva súčasťou colnej zóny EÚ, čo má zabrániť novému náboženskému konfliktu v tejto súčasti Spojeného kráľovstva. Táto výnimka sa však nepáči ortodoxným zástancom brexitu, ktorí v nej vidia pretrvávajúcu nechcenú väzbu na EÚ.
Nepokojných šesť týždňov v úrade premiérky
5. septembra – Britská ministerka zahraničných vecí Trussová bola zvolená za novú šéfku britskej Konzervatívnej strany, a teda aj britskú premiérku, so ziskom 57 percent hlasov. Konzervatívci ju vybrali, aby nahradila premiéra Borisa Johnsona.
6. septembra – Johnson formálne podal svoju rezignáciu kráľovej Alžbete II. a Trussová bola vymenovaná za premiérku.
8. septembra – Nová premiérka v prejave v parlamente sľúbila zastropovať od 1. októbra na dva roky ceny energií pre domácnosti, aby im pomohla vyrovnať sa s prudkým rastom cien energií, následkom vojny na Ukrajine. Najmenej na pol roka sľúbila podporu aj firmám. Plán zožal kritiku opozície, náklady naň sa odhadovali na desiatky miliárd libier.
Čítajte viac Zvládne Trussová funkciu? Pripravuje sa Johnson na návrat? Odpovedá expert
23. septembra – Minister financií Kyseline Kwarteng predstavil plán takzvaného „minirozpočtu“, ako ho neskôr nazvali britské médiá. Bol to súbor opatrení, ktoré mali v krajine podporiť hospodársky rast a pomôcť zmierniť najhoršiu krízu životných nákladov za desiatky rokov. Súčasťou pomoci mali byť miliardové daňové škrty, najväčšie od roku 1972, a dotácie zhruba 60 miliárd libier, ktoré mali znížiť účty za plyn a elektrinu pre domácnosti a podniky. Plán vystrašil trhy a spôsobil pád britskej libry.
26. septembra – Centrálna banka v reakcii na pád libry oznámila ochotu zmeniť úrokové sadzby a „veľmi podrobne“ monitorovať finančné trhy. O dva dni neskôr oznámila, že začne neobmedzené nákupy štátnych dlhopisov a nakúpi toľko dlhodobých štátnych dlhopisov, koľko bude potrebné, aby stabilizovala finančné trhy.
29. septembra – Po týždňovom chaose na finančných trhoch Trussová vystúpila s obhajobou plánovaného zníženia daní a súboru ďalších opatrení s odôvodnením, že vláda musí začať okamžité kroky na naštartovanie hospodárskeho rastu.
Čítajte viac Trussová povedie Britániu. Na Johnsona si nevzala nôž
3. októbra – Nepokoj na finančných trhoch i nesúhlas časti konzervatívnych poslancov prinútil Trussovú a Kwartenga k prvému ústupku. Odvolali plán na zníženie dane z príjmu pre ľudí s najvyššími príjmami, ktorý vyvolal nevôľu opozície i niektorých ekonómov.
10. októbra – V snahe upokojiť otrasenú dôveru investorov v nové ekonomické plány vlády posunul minister financií Kwarteng dátum zverejnenia podrobností tohto návrhu z 31. októbra na 23. novembra.
12. októbra – Premiérka Trussová pri poslaneckých interpeláciách trvala na svojom sľube neznižovať verejné výdavky v súvislosti s otázkami, ako bude vláda financovať plánované zníženie daní. Tiež vyhlásila, že jej vláda pristúpi k plánovanému zákonu, ktorý má jednostranne zrušiť časti severoírskeho protokolu dojednaného po brexite, ak sa nepodarí dosiahnuť dohodu s Európskou úniou.
Čítajte viac Bieli muži už nevládnu Británii
14. októbra – Premiérka Trussová zbavila funkcie ministra financií Kyseliniho Kwartenga, nahradil ho Jeremy Hunt. Čiastočne zľavila z kontroverzného plánu tzv. minirozpočtu vyhlásením, že sa už nebude ďalej snažiť zastaviť zvýšenie dane z príjmov firiem, o ktorom rozhodla predchádzajúca vláda. Daň z príjmov firiem podľa nej stúpne o 25 percent, napriek pôvodnému plánu zmraziť ju na 19 percent, a verejné výdavky budú musieť rásť pomalšie, ako sa očakávalo.
17. októbra – Minister financií Jeremy Hunt v snahe upokojiť rozbúrené finančné trhy vyhlásil, že vláda zruší takmer všetky daňové škrty oznámené minulý mesiac, a naznačil, že chystá škrty vo verejných výdavkoch. Plánované zníženie základnej sadzby dane z príjmu o jeden percentuálny bod, ktoré malo vstúpiť do platnosti na budúci rok, sa podľa neho neuskutoční. Libra po jeho oznámení zosilnela, zatiaľ čo výnosy dlhodobých vládnych dlhopisov klesli.
19. októbra – Na úrade ministerky vnútra skončila Suella Bravermanová. V liste premiérke Trussovej, zverejnenom na twitteri, priznala, že „technicky porušila“ vládne pravidlá, keď poslala oficiálny dokument „dôveryhodnému kolegovi z parlamentu“ zo svojej osobnej e-mailovej adresy. V liste však dala najavo svoje „vážne obavy“ ohľadom odhodlania konzervatívnej vlády dodržať sľuby, ktoré voliči počuli pri posledných voľbách. Nahradil ju niekdajší minister dopravy Grant Shapps.
20. októbra – Trussová rezignovala na funkciu britskej premiérky.
Osem z desiatich demisiu schvaľuje
Až 79 percent respondentov sa v bleskovom prieskume verejnej mienky v Británii vyjadrilo, že premiérka Trussová urobila dobre, keď sa rozhodla odstúpiť, informuje stanica Sky News, ktorá sa odvoláva na prieskum agentúry YouGov.
Podľa prieskumu si iba sedem percent Britov myslí, že Trussová mala ostať vo funkcii premiérky.
Až 64 percent opýtaných ju označilo za „otrasnú premiérku“ a iba jedno percento ju považuje za „výbornú“.
Na otázku, či by sa v Británii mali konať predčasné parlamentné voľby, 63 percent respondentov odpovedalo kladne a 23 percent záporne.