Rizikový scenár: Zima na Ukrajine vyženie na Slovensko 700-tisíc ľudí

Ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ varuje, že môže ísť o ďalšie migračné cunami, odborníci však nepredpokladajú takú obrovskú vlnu ako na začiatku vojny. Kombinácia ruských útokov na ukrajinskú energetickú infraštruktúru a blížiacej sa zimy však do určitej miery spustí ďalší prúd utečencov z Ukrajiny do Európskej únie (EÚ) a Slovensko nebude výnimkou. Sme na zimu pripravení?

Rusi útočia na energetickú infraštruktúru

Od začiatku vojny na Ukrajine zostáva vysídlených viac ako šesť miliónov ľudí, do EÚ prišlo zhruba 4,4 milióna Ukrajincov a odhaduje sa, že takmer 16 miliónov naliehavo potrebuje humanitárnu pomoc. Na začiatku vojny bol nápor obrovský. Ako bude migračná vlna vyzerať v zime, to si nikto netrúfa odhadnúť. Rusko aktuálne útočí na energetickú infraštruktúru Ukrajiny a podľa ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského je z prevádzky vyradených 40 percent zdrojov. Veľké časti Kyjeva už boli v ich dôsledku dočasne bez dodávok elektriny a vody. „Ak na Ukrajine nebude dosť elektriny, vykurovania a vody, môže to spustiť nové migračné cunami,“ varoval nedávno v rozhovore pre Frankfurter Allgemeine Zeitung predseda ukrajinskej vlády Šmyhaľ.

Podľa Šmyhaľa migračné toky medzi Ukrajinou a EÚ mali donedávna charakter kyvadla, čo znamená, že ľudia krajinu nielen opúšťali, ale sa aj vracali späť. Ilustroval to aj štatistikou, podľa ktorej od 24. februára opustilo Ukrajinu viac ako osem miliónov ľudí, ale vyše sedem miliónov sa vrátilo. Ak Ukrajina počas zimy nebude schopná zabezpečiť potrebné dodávky energií, vody a vykurovania obytných budov, civilnému obyvateľstvu bude doslova hroziť zamrznutie, a potom sa migračný tok rovnako ako za prvej jarnej vlny stane jednostranným. „Najhorším scenárom je, keď vôbec nebude elektrina, voda ani ústredné kúrenie. V takom prípade pripravujeme v našom meste viac ako 1000 vykurovacích miest,“ priblížil starosta Kyjeva Vitalij Kličko. Dodal, že tieto miesta budú vybavené elektrickými generátormi a zásobami základných potrieb, ako je voda.

Čítajte viac Kyjev mestom duchov? V prípade blackoutu ráta metropola s totálnou evakuáciou

Ukrajinská vláda naliehavo vyzvala občanov, ktorí odišli z krajiny, aby zostali v zahraničí vzhľadom na škody na infraštruktúre, a domácich civilistov, ktorí majú v zahraničí už vybudované zázemie, povzbudzuje, aby ho využili. „Ak sa naskytne príležitosť, zostaňte a strávte zimu v zahraničí,“ povedala vicepremiérka Iryna Vereščuková. „Musíme prežiť zimu. Ak sa ľudia vrátia, elektrická sieť môže zlyhať,“ dodala. Zároveň obvinila Rusko, že vyvoláva novú humanitárnu krízu, keď núti utiecť ďalších ľudí vystrašených vyhliadkou na to, že počas zimy budú musieť prežiť bez elektriny a vykurovania. Na ďalší nápor sa musí pripraviť aj Slovensko. Ministerstvo vnútra v súčasnosti eviduje mierny nárast oproti letným mesiacom.

Dôsledky ruského ostreľovania na Ukrajine

Fotogaléria 12 fotiek

+9

Vysoko rizikový scenár

Slovenská vláda schválila koncom októbra tzv. Kontingenčný plán na október 2022 až marec 2023. Plán počíta s troma fázami rozdelenými podľa predpokladaného počtu prichádzajúcich Ukrajincov a budú aktivované na základe niekoľkých kritérií. Štát do plánu investuje takmer 32 miliónov eur mimo existujúcich rozpočtových plánov.

Čítajte viac Ďalšia utečenecká vlna z Ukrajiny bude horšia. Prídu tí, čo nič nemajú

Fáza pohotovosti ráta s náporom do päťtisíc osôb denne v dvoch po sebe nasledujúcich dňoch, ďalšia fáza s počtom od päť do osemtisíc osôb denne a v poslednej fáze sa ráta s náporom nad osemtisíc osôb denne. Rezort vnútra sa na prípadnú ďalšiu vlnu pripravuje v troch úrovniach. „Na materiálno-technickej úrovni, ako je zabezpečenie diek, postelí, vykurovania a núdzového ubytovania, zabezpečenie dostatku registračných bodov pre možnosť požiadania o dočasné útočisko či poskytovanie stravy, ale aj logistickej – schéma triáže, strategické rozmiestnenie centier a infopointov, doprava od štátnej hranice a potom v rámci republiky až po personálnu – triáž prichádzajúcich, zabezpečenie prvotnej odbornej psychologickej a zdravotnej pomoci, zabezpečovanie výdaja jedla a rozdávania materiálu,“ uviedla pre Pravdu hovorkyňa rezortu vnútra Zuzana Eliášová s tým, že kľúčové bolo presné nastavanie kompetencií v rámci spolupráce so samosprávami ako aj s dobrovoľníckymi organizáciami.

Ministerstvo nepredpokladá, že situácia by mohla byť horšia ako na začiatku vojny. „Maximálna priepustnosť hraničných priechodov s Ukrajinou je 15-tisíc osôb za jeden deň, čo boli aj čísla prichádzajúcich na začiatku vojny. Počet osemtisíc osôb za deň je však dolná hranica, pri ktorej budú naplno aktivované všetky mechanizmy vytýčené v kontingenčnom pláne,“ povedala Eliášová. Podľa vysoko rizikového scenára by v poslednej fáze mohlo dôjsť k presunu až 700-tisíc nových utečencov pri nepretržitom prekračovaní hraníc v priebehu obdobia troch mesiacov. Zriadené budú tranzitné centrá v Michalovciach a Humennom.

Rezort rovnako počíta aj s tým, že počet osôb, ktoré požiadajú o štatút dočasného útočiska, bude mierne vyšší ako v prvom polroku 2022, teda približne na úrovni 15 percent, čo tvorí predpoklad približne 100-tisíc odídencov. Doteraz požiadalo o dočasný štatút 10 percent z ľudí, ktoré prešli hranice. Princíp rozmiestňovania odídencov do núdzového ubytovania „Posledná míľa“ vychádza z modelu z prvej polovice tohto roka. Núdzové ubytovanie sa poskytuje do 10 dní.

Sme na zimu pripravení?

Analytik a poradca premiéra Eduarda Hegera Alexander Duleba neočakáva, že zimná migračná vlna bude podobná tej zo začiatku vojny, keď ľudia utekali z viacerých pohraničných oblastí a front sa zúžil z dvetisíc kilometrov na 900. „Ukrajinská vláda ráta s tým, že bude v zime evakuovať okolo dvoch miliónov ľudí z oblastí, kde sa bojuje – Doneck, Záporožská a Chersonská oblasť. Nemyslím si však, že sa zopakuje takáto vlna, lebo nemá z čoho,“ povedal pre Pravdu s tým, že polovica nemôže ujsť, lebo ide o mužov, a druhá polovica sú ženy, deti a starí ľudia, ktorí odišli. „Ďalší veľký migračný zdroj nevidím, lebo toho obyvateľstva toľko nie je,“ uviedol.

Centrum prvého kontaktu pre utečencov z Ukrajiny

Fotogaléria 9 fotiek

+6

Do popredia sa však dostáva otázka, aká časť ľudí z tých, ktorí žijú v oblastiach čeliacich útokom na energetickú štruktúru, sa pohne do ďalších krajín. „Určite sa nepohne všetkých 12 miliónov zo západných a centrálnych oblastí, kde Rusi útočia, pretože to opravujú a krajiny im dodávajú potrebné zariadenia na opravu. Ak by neboli tie útoky, myslím si, že by nebola už žiadna vlna,“ uviedol Duleba s tým, že hlavným dôvodom sú práve ruské útoky, ktoré by mohli nechať ľudí bez elektriny, tepla a vody. Čo sa týka plánu rezortu vnútra, podľa Dulebu je lepšie byť pripravený na niečo horšie, ako byť prekvapený.

Čítajte viac Do centra pomoci pre Ukrajincov prichádza v Košiciach denne aj 300 ľudí

Analytik Asociácie pre medzinárodné otázky Pavel Havlíček súhlasí, že nápor bude menší. „Kľúčovým faktorom bude nielen ďalší vývoj vojny a umožnenie Ukrajine zaistiť efektívnejšiu obranu kritickej infraštruktúry, ale tiež tzv. proces adaptácie na zimu – winterizácia, ktorá by mala zaistiť čo najväčšiemu počtu Ukrajincov zodpovedajúce podmienky na prečkanie zimy v ťažkých podmienkach,“ povedal pre Pravdu. Rusko využíva podľa Havlíčka teroristické metódy, aby podkopalo odolnosť ukrajinského národa ďalej vzdorovať ruskej agresii.

Čítajte viac Analytik: Rusko používa teroristické metódy, aby otestovalo odolnosť Ukrajiny

„Robí to aj z dôvodu vyvíjania tlaku na Ukrajinu a tiež západné spoločenstvo, aby muselo vynakladať na podporu krajiny vyššie finančné prostriedky a aby sa toto prepojenie čo najskôr pretrhlo,“ skonštatoval. Slovensko i ďalšie krajiny však podľa odborníka zvládnu prípadnú ďalšiu vlnu. „Bude to však vyžadovať spoluprácu na úrovni EÚ 27 a tiež v regióne strednej a východnej Európy, ktorá zo strany Slovenska v poslednej dobe rozhodne nebola dostatočná,“ dodal.

Podľa hovorkyne neziskovej organizácie Človek v ohrození Simony Stískalovej môže prichádzajúca zima zvýšiť počet ľudí migrujúcich z Ukrajiny. Neziskovka pravidelne prechádza všetkými troma hraničnými priechodmi a situácia je podľa nich zatiaľ pokojná. Ako to bude o pár dní alebo týždňov, to sa nedá predpokladať. „Ale zima a útoky môžu spôsobovať zvýšenú migráciu. Táto migrácia môže ostať ohraničená v rámci Ukrajiny, ale časť z nej môže smerovať i do zahraničia – toto nevieme predpovedať,“ skonštatovala Stískalová. Na Slovensku boli okrem toho zriadené aj tzv. body prvého kontaktu v Ubli, Vyšnom Nemeckom, Veľkých Slemenciach a Čiernej nad Tisou na pomoc ľuďom utekajúcim z Ukrajiny.