428. deň: Čaputová a Pavel sú v Kyjeve. Počas poplachu museli do krytu

Čaputová a Pavel na Ukrajine

Fotogaléria 11 fotiek

+8

Čítajte viac 427. deň: Kremeľ: Privítame akýkoľvek pokus o ukončenie konfliktu - za podmienok Moskvy

21:45 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v piatok s predsedom Európskej rady Charlesom Michelom telefonicky hovoril o následkoch piatkového útoku a dovoze ukrajinského obilia.

„Informoval som ho o tragických následkoch ďalšieho raketového útoku na ukrajinské mestá, ktorý zabíjal civilistov vrátane detí,“ napísal Zelenskyj.

„Pokračujúce ruské útoky na civilistov len posilňujú našu odhodlanosť,“ napísal Michel.

Témou rozhovoru bol aj zákaz dovozu ukrajinských poľnohospodárskych produktov niektorými susediacimi krajinami. „Vyjadril som hlboké znepokojenie s takýmto rozhodnutím a zdôraznil som, že tieto kroky sú hrubým porušením asociačnej dohody a zakladajúcich zmlúv EÚ,“ uviedol Zelenskyj. Podľa svojich vyjadrení požiadal o hľadanie riešenia s prihliadnutím na legislatívu EÚ, asociačnú dohodu a záujmy všetkých strán.

Michel na Twitteri napísal, že rokovali aj o dohode na predĺženie vývozu tovaru z Ukrajiny do EÚ bez cla o ďalší rok. EÚ bude Kyjevu poskytovať vojenskú, humanitárnu a politickú pomoc tak dlho, ako to bude potrebné.

20:19 Bulharsko, Maďarsko, Poľsko, Slovensko a Rumunsko v piatok dosiahli dohodu, ktorou povolia tranzit potravín z Ukrajiny. Oznámila to v piatok Európska komisia, informovala agentúra AFP.

„Európska komisia dosiahla v princípe dohodu s Bulharskom, Maďarskom, Poľskom, Slovenskom a Rumunskom v spojitosti s ukrajinskými poľnohospodárskych potravinárskych výrobkov z Ukrajiny,“ uviedol podpredseda EK pre obchod Valdis Dombrovskis. Dodal, že EK konala s cieľom riešiť obavy poľnohospodárov na Ukrajine i susediacich členských krajinách EÚ.

Vývoz ukrajinskej pšenice z Ukrajiny cez Čierne more výrazne obmedzila ruská invázia a preto sa vo väčšej miere využívajú pozemné trasy cez susedné krajiny. Členské krajiny EÚ sa dohodli, že povolia prevoz niektorých potravín bez obmedzení a colných kontrol.

Poľnohospodári v Maďarsku, Poľsku a na Slovensko však boli nespokojní s klesajúcimi cenami svojej produkcie. Premiéri Poľska, Bulharska, Maďarska, Rumunska a Slovenska koncom marca v spoločnom liste predsedníčke Európskej komisie Ursule von der Leyenovej žiadali, aby EÚ zakročila proti negatívnym vplyvom zvýšeného importu poľnohospodárskych produktov z Ukrajiny. Upozornili, že najväčšie problémy majú krajiny susediace s Ukrajinou.

Budapešť a Varšava 15. apríla zakázali dovoz obilia a ďalších potravín z Ukrajiny. Dovoz ukrajinského obilia a niektorých poľnohospodárskych komodít z Ukrajiny zakázalo aj Slovensko, ich tranzit však zostal povolený.

19:41 Bývalý novinár BBC News Ukrajina Oleksander Bondarenko bol zabitý na fronte na Ukrajine pri výkone služby, uviedla stanica BBC.

Bondarenko sa vo februári 2022 pridal k teritoriálnej obrane ako expert na komunikačné prostriedky a poskytoval výcvik pre médiá. Neskôr sa stal príslušníkom armády. Podrobnosti o jeho smrti nie sú zatiaľ známe, jeho blízki priatelia však uviedli, že zomrel v boji. Bondarenka označili ako človeka so správnou motiváciou.

Novinár pochádzal z Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny. Pre ukrajinskú službu stanice BBC pracoval v rokoch 2007–2011 ako reportér, hlásateľ a editor rozhlasových programov z Kyjeva. Neskôr pôsobil v iných médiách.

18:12 Kvôli leteckému poplachu v Kyjeve sa český prezident Petr Pavel a jeho slovenská kolegyňa Zuzana Čaputová spoločne s ďalšími hosťami odobrali do hotelového krytu, uviedol spravodajca ČTK z miesta. Kryt je umiestnený v podzemných garážach hotela. Ukrajinské úrady v piatok popoludní vyhlásili varovanie pred rizikom vzdušných útokov pre veľkú časť krajiny – vrátane strednej, východnej, južnej časti Ukrajiny. Skoré ráno Rusko podniklo vlnu útokov na ciele na mnohých miestach Ukrajiny, vrátane Kyjeva.

VIDEO: Takto v piatok v Kyjeve privítali prezidentku Zuzanu Čaputovú.

„Neignorujte varovanie,“ napísal popoludní na sociálnej sieti šéf kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak. Sirény sa rozzneli v mnohých ukrajinských oblastiach, okolo 18.00 h SELČ platilo varovanie od východu Ukrajiny až po Žytomyrskú a Vinnyckú oblasť v centrálnej časti krajiny.

Nútený prechod do krytu narušil popoludňajší program českej hlavy štátu. Posledné pracovné stretnutie so zástupcami krymských Tatárov preto Pavlov tím usporiadal improvizovane práve priamo v priestoroch krytu. Na schôdzku s českou hlavou štátu tam prišli exiloví lídri krymských Tatárov Mustafa Džemilev a Refat Čubarov.

17:19 Ruský prezident Vladimir Putin podpísal niekoľko zákonov, ktoré sprísňujú tresty za vlastizradu, sabotáž alebo terorizmus a zavádza tiež trest za pomoc organizáciám, ako je Medzinárodný trestný súd (ICC). Za vlastizradu bude v Rusku hroziť doživotie, informovali ruské agentúry. Doterajší zákon umožňoval za vlastizradu maximálny trest 20 rokov odňatia slobody, uviedla stanica BBC na svojom ruskojazyčnom webe.

Napríklad terorizmus budú môcť ruské súdy podľa agentúry TASS trestať až dvadsiatimi rokmi namiesto doterajších 15, zvýšia sa aj tresty za „účasť v teroristickej organizácii“ z pôvodných maximálne desiatich rokov na najviac 15 rokov. Maximálny možný trest za diverziu sa zvyšuje z 15 na 20 rokov. Normy predtým schválil ruský parlament.

16:35 Ruské ministerstvo obrany sa vyjadrilo k raketovým útokom proti Ukrajine, pri ktorých v piatok zahynulo podľa ukrajinských predstaviteľov 18 civilistov. TASR prevzala správu z portálu britskej televízie Sky News.

Hovorca ruského ministerstva Igor Konašenkov uviedol, že cieľom útokov boli armádne rezervné jednotky a mali im zabrániť dostať sa na frontovú líniu. Označil ich za presne cielené.

Ukrajina oznámila, že útok zabil civilistov – 16 v meste Umaň v strednej časti Ukrajiny a dvoch v meste Dnipro. Rusko vždy popiera, že cielilo na civilistov.

Konašenkov uviedol: „Počas noci ruské vzdušné sily podnikli kolektívny raketový úder s použitím vysoko presných zbraní dlhého doletu a mieril na dočasné miesta rezervných jednotiek ukrajinskej armády. Cieľ úderu bol dosiahnutý, všetky naplánované zariadenia boli zasiahnuté a postup rezerv nepriateľa do bojových zón bol prekazený.“

15:52 Ukrajina je pripravená splniť všetky podmienky pre vstup do Európskej únie, ubezpečil dnes v Kyjeve českého prezidenta Petra Pavla jeho ukrajinský kolega Volodymyr Zelenskyj. Pavel na tlačovej konferencii po rokovaní zdôraznil, že Ukrajina sa nechce stať členom únie zadarmo. Česká hlava štátu sa plánuje zasadzovať o začatie príslušných prístupových rozhovorov ešte do konca tohto roka.

Český prezident Pavel po rokovaní so Zelenským tiež uviedol, že spolupráca s Ukrajinou bude pokračovať rôznymi formami, nielen v dodávkach vojenského materiálu. „Či už to bude formou darov, komerčne cez naše privátne subjekty, alebo spoluprácou cez tretie strany,“ uviedol český prezident.

15:09 Český prezident Petr Pavel sa dnes v Kyjeve stretol so svojím ukrajinským kolegom Volodymyrom Zelenským. Povedal mu, že bude presadzovať, aby rozhovory o vstupe Ukrajiny do Európskej únie začali do konca tohto roka. Členstvo Ukrajiny v EÚ a NATO nie je podľa Pavla otázkou či, ale kedy, uviedol český prezident na twitteri.

Zelenského podľa svojho vyjadrenia na sociálnych sieťach ubezpečil o tom, že Česká republika bude hlasom, ktorý pripomína, že Ukrajina si zaslúži byť plnohodnotným členom rodiny demokratických krajín so všetkým.

13:50 Ruský vicepremiér Marat Chusnullin v piatok uviedol, že uskutočnil návštevu vojnou zničeného východoukrajinského mesta Bachmut a prisľúbil, že ho Moskva obnoví, informuje TASR na základe správy agentúry AFP.

„Navštívil som Artemovsk,“ napísal Chusnullin na platforme Telegram, použijúc pritom ruský názov pre Bachmut. „Mesto je poškodené, dá sa však obnoviť. Máme potrebné skúsenosti. Ihneď, ako to operačná situácia dovolí, pôjdeme do toho a budeme pracovať (na obnove), krok za krokom,“ dodal.

13:23 Na najmenej 16 stúpol počet obetí ruských raketových útokov, ktoré v noci na piatok postihli Ukrajinu. Len v samotnom meste Umaň zahynulo 14 ľudí, informuje stanica CNN.

Ďalšie dve obete hlásili predtým miestne úrady z mesta Dnipro.

K útokom riadenými strelami na ukrajinské mestá došlo v piatkových skorých ranných hodinách. Medzi obeťami sú aj deti; v Dnipre zomrela 31-ročná žena a jej dvojročné dieťa, uviedla na platforme Telegram tamojšia prokuratúra.

Dve desaťročné deti zahynuli aj pri útokoch na mesto Umaň, uviedol gubernátor Čerkaskej oblasti Ihor Taburec.

Rakety i drony zostrelila ukrajinská protivzdušná obrana aj nad metropolou Kyjev. Tamojšie úrady uviedli, že išlo o prvé raketové útoky na hlavné mesto za uplynulých 51 dní.

Úlomky rakety zneškodnenej nad Kyjevskou oblasťou zasiahli viacposchodovú budovu a spôsobili zranenia dvom osobám vrátane 13-ročného dievčaťa, uviedol šéf oblastnej polície Andrij Nebytov.

13:01 Prípravy na dlho očakávajú rozsiahlu jarnú ofenzívu ukrajinskej armády proti ruským pozíciám sa chýlia ku koncu, uviedol ukrajinský minister obrany Olexij Reznikov. TASR informuje na základe správy agentúry AFP a denníka The Guardian.

„Prípravy sa chýlia ku koncu. Dodané zbrane sa bolo treba naučiť aj používať. Vybavenie (nám) bolo prisľúbené, pripravené a čiastočne aj dodané. Vo všeobecnosti sme už pripravení,“ povedal Reznikov reportérom v metropole Kyjev.

Čítajte viac Prigožin sa snaží presvedčiť Putina, aby sa stiahol do obrany. A nielen on

„Hneď, ako to bude vôľa Božia, (keď nastane vhodné) počasie a a keď o tom rozhodnú velitelia, urobíme to,“ dodal bez uvedenia konkrétneho termínu, kedy by sa mohla začať protiofenzíva, zameraná na oslobodenie Ruskom okupovaných území Ukrajiny.

Kyjev sa na protiútok na ruské pozície na východe a juhu krajiny pripravuje už niekoľko mesiacov.

12:18 Dánske ministerstvo obrany potvrdilo, že má k dispozícii desiatky fotografií špecializovanej lode SS-750 s miniponorkou plaviacej sa pod ruskou vlajkou, ktoré boli zhotovené v Baltskom mori v septembri minulého roka len niekoľko dní pred výbuchmi na podmorskom plynovode Nord Stream. Informoval o tom dánsky denník Dagbladet Information, uviedla v piatok agentúra DPA.

Čítajte viac Pár dní pred výbuchmi na plynovodoch Nord Stream sa v oblasti plavila ruská loď

11:41 Rusko zvyšuje bojovú pripravenosť svojich vojenských základní v Strednej Ázii, aby tak čelilo snahám Spojených štátov o zvýšenie ich vojenskej prítomnosti v tejto oblasti. V piatok to uviedol ruský minister obrany Sergej Šojgu. Informovala o tom agentúra Reuters s odvolaním na ruské médiá.

Šojgu na stretnutí šéfov rezortov obrany Šanghajskej organizácie pre spoluprácu (SCO) v indickom Naí Dillí povedal, že USA a ich spojenci sa pod zámienkou pomoci v boji proti terorizmu pokúšajú vybudovať v Strednej Ázii vojenskú infraštruktúru, napísala ruská štátna agentúra RIA Novosti.

Moskva má v tomto regióne svoje vojenské základne v Kirgizsku a Tadžikistane.

11:00 Prezident ČR Petr Pavel v piatok v rámci svojej návštevy Ukrajiny navštívil aj mesto Buča, ktoré sa stalo symbolom ruských zverstiev páchaných na ukrajinskom civilnom obyvateľstve. TASR správu prevzala z portálu ČT24.

Čítajte viac Čaputová na Ukrajine: Môj postoj k vojne nie je politický, ale ľudský

9:50 Vďaka tomu, že demokratický svet posledný rok neodvracal zrak, je dnes Kyjev fungujúcim mestom a frontová línia sa posunula na východ Ukrajiny. V piatok to počas svojej návštevy Ukrajiny vyhlásila prezidentka SR Zuzana Čaputová.

Čítajte viac Čaputová na Ukrajine: Môj postoj k vojne nie je politický, ale ľudský

9:45 Ukrajinská protivzdušná obrana v noci na piatok zneškodnila 21 z 23 riadených striel, ktoré Rusko vypálilo na ciele na Ukrajine. Na sociálnych sieťach to oznámil hlavný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl Valerij Zalužnyj.

Podľa britskej stanice BBC doplnil, že strely s plochou dráhou letu Ch-101/Ch-555 boli ruskou armádou odpálené zo strategických bombardérov Tu-95 z oblasti Kaspického mora, informuje TASR.

Okrem rakiet boli zostrelené aj dve bezpilotné lietadlá, doplnil Zalužnyj. Kam dopadli dve rakety, ktoré sa ukrajinskej protivzdušnej obrane nepodarilo zneškodniť, generál neuviedol.

Kyjevský magistrát predtým oznámil, že v blízkosti hlavného mesta bolo zostrelených 11 rakiet a dva drony.

9:40 Najmenej deväť obetí na životoch a desiatky zranených ukrajinských civilistov si vyžiadala rozsiahla séria útokov, ktoré dnes skoro ráno podniklo Rusko na ciele na mnohých miestach Ukrajiny, vrátane Kyjeva. Informujú o tom médiá s odvolaním sa na ukrajinské úrady.

V meste Dnipre si vzdušné útoky vyžiadali dva životy a troch zranených, uviedol minister vnútra Ihor Klymenko. Na záberoch z Umane, ktorá leží zhruba 200 kilometrov južne od Kyjeva, je zase vidieť vážne zničená obytná budova, ktorej časť sa zrútila. Zásah si podľa ministra Klymenka vyžiadal sedem mŕtvych, vrátane dieťaťa. Zo 17 ranených bolo deväť hospitalizovaných. Záchranári na mieste pokračujú v odstraňovaní trosiek. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj odsúdil ruský teror.

„Na tento ruský teror musí prísť spravodlivá odpoveď od Ukrajiny a sveta. A tak sa aj stane. Každý takýto útok, každé zlo spáchané na našej krajine a ľuďoch približuje teroristický štát iba k porážke a potrestaniu, a nie naopak, ako sa (Rusi) domnievajú,“ zdôraznil prezident Zelenskyj podľa agentúry Unian.

9:25 Česká vláda sa usiluje o rýchlu ratifikáciu zmluvy o obrannej spolupráci (DCA) so Spojenými štátmi. Podľa predsedníčky Poslaneckej snemovne parlamentu ČR Markéty Pekarovej Adamovej by sa to mohlo stihnúť ešte do leta.

„Zmluvu o obrannej spolupráci sa budeme snažiť zaradiť do programu Poslaneckej snemovne čo najskôr. Ideálne by bolo stihnúť ratifikáciu do prázdnin,“ uviedla politička.

DCA, ktorej znenie zverejnilo vo štvrtok ministerstvo obrany ČR, upravuje právne postavenie amerických vojakov pri ich budúcom pôsobení na českom území. Nové je napríklad vymedzenie miest, kde môžu americkí vojaci pôsobiť: ide o vojenské letiská v Čáslavi, Náměšti nad Oslavou a Pardubiciach či v logistickom centre v Mošnove.

9:10 Šéf kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak prostredníctvom videoprenosu rokoval s poradcami pre zahraničnú politiku prezidentov Česka, Slovenska, Poľska, Rumunska, Estónska, Litvy a Lotyšska. Hovorili o pozícii členských štátov NATO ohľadom prizvania Kyjeva do svojich radov, uviedla podľa agentúry Interfax-Ukrajina ukrajinská prezidentská kancelária.

„Naša zásadová pozícia je taká, že nevidíme žiadnu alternatívu k členstvu Ukrajiny v NATO,“ uviedol Jermak. Štáty združené v aliancii by pritom podľa neho mali Ukrajine poskytnúť bezpečnostné záruky, kým členský štatút nezíska.

Predstavitelia Česka, Slovenska, Poľska, Rumunska, Estónska, Litvy a Lotyšska podľa agentúry potvrdili Jermakovi, že ich krajiny plne podporujú Ukrajinu i jej budúce členstvo nielen v NATO, ale tiež v Európskej únii. Štatút únie kandidátskej krajiny Kyjev získal vlani v júni.

Začlenenie Ukrajiny do NATO bude témou nadchádzajúceho summitu aliancie vo Vilniuse, kam bol pozvaný aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Ukrajina, ktorá sa od vlaňajšieho februára bráni ruskej ozbrojenej agresii, požiadala o urýchlené prijatie do NATO vlani 30. septembra.

9:05 Ruská generálna prokuratúra potvrdila obvinenie proti ruskému opozičnému politikovi a moderátorovi kanálu YouTube Maximovi Kacovi. Bude stíhaný za verejné šírenie údajných dezinformácií o ruskej armáde, za čo mu hrozí do desať rokov väzenia, informovala v piatok stanica Rádio Sloboda (RFE/RL).

Keďže Kac patrí k tým opozičným aktivistom, ktorí po vypuknutí vojny na Ukrajine a po rozpútaní represií v Rusku, odišiel do exilu, bude súdený v neprítomnosti.

Dôvodom na začatie konania bolo vysielanie na Kacovom kanáli na platforme YouTube z 3. apríla minulého roka, keď hovoril o zločinoch ruskej armády voči ukrajinskému civilnému obyvateľstvu.

8:50 Prezidentka SR Zuzana Čaputová a český prezident Petr Pavel navštívili v piatok ráno – v rámci svojej návštevy Ukrajiny – mesto Boroďanka, ktoré na začiatku invázie zničili ruské jednotky.

Boroďanka spoločne s mestami Buča alebo Irpiň patrí medzi symboly vojnových zločinov, z ktorých Ukrajina obviňuje Rusko. Prezidenti si pozreli ruiny obytných domov poničených ruskými raketami a leteckým bombardovaním. Pozreli sa tiež graffiti známeho umelca Banksyho, na ktorom malý chlapec poráža dospelého muža.

V Boroďanke žilo pred vojnou 13 000 ľudí. Krátko po začatí invázie ruské jednotky postupujúce od severu, z bieloruského územia, mesto ležiace zhruba 50 kilometrov od centra Kyjeva obsadili. Boroďanku pri bojoch a ostreľovaní takmer zrovnali so zemou, uviedla vtedy tamojšia správa. Z mesta sa ruskí vojaci stiahli vlani na prelome marca a apríla po neúspešnej ofenzíve zameranej na Kyjev.

Čaputová a Pavel na Ukrajine

Fotogaléria 11 fotiek

+8

8:45 Ukrajinská polícia doteraz identifikovala takmer 14-tisíc civilistov, ktorí boli zabití v dôsledku ruskej vojny proti Ukrajine. Oznámil to jej úradujúci šéf Ivan Vyhivskyj. Vo vyhlásení dodal, že viac ako 3-tisíc tiel stále nie je identifikovaných. Informuje o tom web Kyiv Independent.

Podľa ukrajinského komisára pre nezvestné osoby Oleha Kotenka je zhruba 60 až 65 percent nezvestných Ukrajincov v zajatí a preto je identifikácia mŕtvych tiel špeciálne dôležitá. „Tisíce stratených životov, smrť celých rodín, zabité a zmrzačené deti, to je mimoriadne vysoká cena, ktorú Ukrajina platí každý deň za svoju nezávislosť," povedal Vyhivskyj.

8:25 Pavel s Čaputovou v prvej časti cesty navštívia mestá Boroďanka a Buča, ktorá sa stala vlani na jar symbolom ruských vojnových zločinov.

Na termíne cesty sa Pavel dohodol krátko po svojej inaugurácii telefonicky so Zelenským. Že sa cesta uskutoční spoločne s Čaputovou, ktorá už na Ukrajine bola skôr, sa obaja politici dohodli po zvolení Pavla. Prezidenta a prezidentku po príchode na stanicu v meste Nemišajeve, ktoré leží desiatky kilometrov severozápadne od Kyjeva, privítali okrem iného bývalý ukrajinský veľvyslanec v Česku Jevhen Perebyjnis a český veľvyslanec v Kyjeve Radek Matula.

Pavel i Čaputová zvolili rovnaký spôsob dopravy ako ďalší európski i svetoví štátnici, ktorí Ukrajinu v posledných mesiacoch navštívili. Vládnymi špeciálmi sa dopravili na poľské letisko Rzeszów, odkiaľ ich policajná kolóna doviezla na vlak do Przemyśl. Cestu sprevádzajú prísne bezpečnostné opatrenia. Niekoľkočlenný tím oboch prezidentov strážia ozbrojení ochrancovia. Termín návštevy nesmel byť vopred zverejnený a cestujúci vo vlaku museli mať vypnuté mobilné telefóny kvôli riziku ich zamerania.

8:10 Francúzski politici sú stále ústredným cieľom ruských špionážnych snáh, a to napriek zásahom proti ruským špionážnym operáciám vo Francúzsku po začiatku ruskej vojenskej agresie na Ukrajine, píše portál Politico.

Francúzske spravodajské služby zaznamenali v uplynulých mesiacoch snahy ruských špiónov nadviazať kontakt s francúzskymi zákonodarcami. Francúzska vnútorná spravodajská služba DGSI sa preto medzi členmi francúzskeho parlamentu snaží šíriť povedomie o rizikách zásahov zo zahraničia, vyplýva z prepisov parlamentných vypočúvaní zverejnených vo štvrtok.

Šéf DGSI podľa týchto dokumentov varoval vo februári francúzskych politikov, že Rusko je najaktívnejšou zahraničnou mocnosťou s desiatkami agentov, ktorí využívajú diplomatické krytie, aby sa infiltrovali do tamojšieho politického systému.

Parlamentná komisia vyšetruje zásahy zo zahraničia od decembra. Vytvorenie tejto komisie bolo iniciované vlani francúzskou pravicovou stranou Národné združenie (RN).

8:00 Moskovský súd vo štvrtok nariadil rozpustenie významného výskumného centra SOVA, ktoré sa špecializuje na rasizmus a xenofóbiu v Rusku.

Ide o najnovší krok Kremľa namierený proti kritickým hlasom od začiatku ruskej vojenskej agresie na Ukrajine.

Centrum SOVA uviedlo, že bolo zrušené na základe rozhodnutia sudcu moskovského mestského súdu, ktorý schválil príslušnú žiadosť ministerstva spravodlivosti.

Táto organizácia bola oficiálne zakázaná za účasť na podujatiach mimo Moskvy, kde je registrovaná pre administratívne účely, čo sa v Rusku považuje za porušenie zákona.

Centrum SOVA uviedlo, že počas súdneho pojednávania zamietlo žiadosť a proti danému rozhodnutiu sa odvolá.

Centrum bolo založené v roku 2002 a je všeobecne známe svojou prácou v oblasti boja proti nacionalizmu, rasizmu, xenofóbii, ako aj pre výskum vzťahov medzi náboženstvom a spoločnosťou či uplatňovania zákonov proti „extrémizmu“ – čo sú v Rusku citlivé témy.

7:50 Do ukrajinskej metropoly dnes ráno dorazili český prezident Petr Pavel a slovenská prezidentka Zuzana Čaputová. Prišli vlakom krátko po tom, ako sa viacero miest na Ukrajine vrátane metropoly stalo v noci na dnes terčom novej série ruských raketových útokov. Na programe majú okrem iného stretnutie so svojím ukrajinským náprotivkom Volodymyrom Zelenským. Pre Pavla, ktorý bol do funkcie uvedený tento rok v marci, ide o prvú cestu na Ukrajinu od začiatku ruskej invázie.

7:40 Ruský prezident Vladimir Putin podpísal výnos umožňujúci deportovať z anektovaných ukrajinských území tých miestnych obyvateľov, ktorí neprijali ruské občianstvo.

Dokument bol zverejnený na oficiálnom internetovom portáli štátnej správy. V piatok o tom informovali stanice Rádio Sloboda (RFE/RL) a BBC.

Z textu výnosu vyplýva, že ukrajinskí občania žijúci na anektovaných územiach sa musia buď stať ruskými občanmi, alebo to oficiálne odmietnuť. Tí, ktorí si zvolia druhú možnosť, budú od 1. júla 2024 považovaní za cudzincov.

Obyvatelia Ruskom okupovaných oblastí Ukrajiny môžu byť deportovaní aj vtedy, ak „predstavujú hrozbu pre národnú bezpečnosť, presadzujú násilnú zmenu základov ústavného poriadku, financujú teroristické a extrémistické aktivity alebo sa zúčastňujú na nepovolených akciách“.

7:30 Ruské raketové útoky zasiahli v noci na piatok viaceré ukrajinské mestá. Protivzdušná obrana bola aktivovaná aj v metropole Kyjev, hlásili tamojšie úrady, ktoré vyzvali obyvateľov, aby zostali v bezpečí.

„Podľa predbežných údajov bolo vo vzdušnom priestore Kyjeva zničených 11 riadených striel,“ uviedla na Telegrame kyjevská samospráva s tým, že nad mestom boli zostrelené aj dva drony. Kyjev nebol podľa miestnych predstaviteľov ostreľovaný za posledných 51 dní.

V meste Umaň v strednej časti Ukrajiny, ktoré má približne 80 000 obyvateľov, zasiahla podľa ukrajinských médií ruská raketa obytnú budovu. Na mieste sú podľa ruskej redakcie BBC najmenej traja mŕtvi a osem zranených. „Nepriateľská raketa zasiahla bytový dom,“ uviedla miestna polícia na Telegrame.

7:00 Čo keby nejaká krajina pozvala na návštevu ruského prezidenta Vladimira Putina a potom ho zatkla? Mohol by to byť scenár, ako ho dostať z Kremľa do Haagu pred Medzinárodný trestný tribunál (ICC)? Ten na Putina vydal zatykač za nezákonnú deportáciu ukrajinských detí do Ruska. Rovnakému obvineniu čelí prezidentská komisárka pre práva detí Marija Ľvovová-Belovová.

Čítajte viac Naozaj musia krajiny zatknúť Putina? Áno, ale asi by to radšej neurobili

6:35 Pred rokom Volodymyr a jeho muži pálili zo všetkých 40 hlavní ich raketometu BM-21 Grad naraz. Teraz si môžu dovoliť vystreliť na ruské ciele naraz len niekoľko kusov munície. „Nemáme dostatok munície,“ vysvetľuje vojak. Jeho jednotka – 17. tankový prápor – má za úlohu poskytovať palebnú podporu ukrajinským silám, ktoré sa zúfalo držia na okrajoch Bachmutu, teda východoukrajinského mesta, ktoré sa Rusko už mesiace snaží dobyť, napísala stanica BBC na svojom webe.

Čítajte viac Ukrajinskí obrancovia Bachmutu nemajú dosť munície. Boja sa, že stratia podporu

6:18 Ruský prezident Vladimir Putin nariadil ruskej vláde, aby začala pracovať na vytvorení múzeí venovaných prebiehajúcej ruskej ofenzíve na Ukrajine. Vyplýva to z nariadenia zverejneného vo štvrtok na oficiálnej webovej stránke Kremľa, informuje agentúra AFP.

Nové regionálne a mestské múzeá majú byť venované „udalostiam špeciálnej vojenskej operácie“, uvádza sa v predmetnom dokumente. Putin v nariadení špecifikuje, že príslušné úrady majú zvážiť, ako prevezú „artefakty spojené so špeciálnou vojenskou operáciou“, aby ich bolo možné v Rusku vystavovať.

Vláda má tiež okrem toho zvážiť v rámci vzdelávacieho systému krajiny zorganizovanie štúdia dejín prebiehajúcej ruskej agresie na Ukrajine.

Moskva od začiatku invázie pritom predstavila na školách viacero prednášok na podporu vládnej línie súvisiacej s týmto konfliktom. Rusko tiež po začiatku invázie predstavilo viacero nových zákonov na potlačenie kritiky vrátane zákona zameraného proti tzv. diskreditácii ruskej armády.

6:00 Podľa tlačovej agentúry Ukrinform bol v piatok skoro ráno nad celou Ukrajinou okrem jej západných oblastí vyhlásený letecký poplach. Výbuchy bolo počuť na mnohých miestach krajiny. V meste Dnipro miestny starosta uviedol, že ruské útoky si vyžiadali dve obete, informovala agentúra Reuters. Zábery z Umani, približne 200 kilometrov južne od Kyjeva, zase ukazujú ťažko poškodenú obytnú budovu, ktorej časť sa zrútila. Zatiaľ odtiaľ nie sú žiadne správy o obetiach ani zranených.

Starosta uviedol, že obeťami útoku v Dnepri sa stali trojročné dieťa a mladá žena.

Výbuchy boli hlásené aj z hlavného mesta Kyjev a miest Kremenčuk, Poltava a Mykolajiv. Z ukrajinského hlavného mesta médiá hlásia viacero výbuchov. Zatiaľ však nie je jasné, či išlo o výbuchy rakiet alebo údery protivzdušnej obrany. Miestne úrady uviedli, že protivzdušná obrana funguje, a vyzvali obyvateľov, aby zachovali pokoj a zostali v krytoch, kým sa neskončí pohotovosť.

Útoky prišli deň po tom, čo sa Moskva nechala počuť, že privíta všetko, čo by konflikt priblížilo k jeho ukončeniu. Rusko samo vyvolalo konflikt svojím útokom vo februári minulého roka.