427. deň: Kremeľ: Privítame akýkoľvek pokus o ukončenie konfliktu - za podmienok Moskvy

Čítajte viac 426. deň: Zelenskyj konečne hovoril s čínskym prezidentom. Do Pekingu smeruje ukrajinský veľvyslanec

22:23 Od vyhlásenia čiastočnej mobilizácie obvinili ruské úrady vyše 1000 vojakov z dezercie, nedovoleného vzdialenia sa z armády alebo neuposlúchnutia rozkazu. TASR o tom informuje podľa správy agentúry DPA, ktorá sa odvoláva na ruský nezávislý portál Mediazona.

Vojenské súdy evidovali v posledný aprílový týždeň 1064 spomínaných obvinení. Tresty za takéto porušenia zákona po vyhlásení mobilizácie vlani na jeseň sa podľa Mediazony pritom sprísnili.

Rapídny nárast počtu prípadov vyhýbania sa vojenskej službe sa začal začiatkom marca, pričom len za samotný marec ich bolo 400. Podobne vysoký počet bude zrejme zaznamenaný aj v apríli, uvádza Mediazona.

Ako uvádza ruský nezávislý portál, vyše 90 percent prípadov zahŕňalo opustenie jednotky bez povolenia. Na základe malého počtu rozsudkov prístupných verejnosti portál uvádza, že odvedenci zväčša dostanú podmienečný trest a môžu sa tak vrátiť späť na front.

Prezident Vladimir Putin nariadil čiastočnú mobilizáciu vlani na jeseň po sérii neúspechov ruskej armády na Ukrajine. Na začiatku invázie vlani vo februári pritom sľuboval, že na front pôjdu bojovať len profesionálni vojaci a dobrovoľníci.

Po vyhlásení mobilizácie utiekli do cudziny státisíce Rusov, aby sa vyhli povolávaciemu rozkazu. V súčasnosti sa špekuluje o vyhlásení ďalšej vlny mobilizácie. Kremeľ to však popiera.

20:30 Administratíva amerického prezidenta Joea Bidena ohlásila sankcie proti ruskej Federálnej službe bezpečnosti (FSB) a iránskym revolučným gardám, ktoré viní z neoprávneného zadržiavania Američanov v minulosti alebo súčasnosti. Podľa agentúry AP ide o prvé rozšírenie nových sankcií, ktoré americké úrady zaviedli vlani voči tým, ktorí neprávom zadržiavajú Američanov.

Sankcie sú prevažne symbolické, pretože obe organizácie už čelia rozsiahlym sankciám uvaleným z mnohých rôznych dôvodov – od zasahovania do volieb a ruskej invázie na Ukrajinu až po podporu teroristickej činnosti, pripomenula AP.

Vysokopostavení predstavitelia administratívy odmietli konkretizovať, ktoré zadržiavania amerických občanov sú konkrétnymi dôvodmi na uloženie sankcií. Povedali len, že ide o reakciu na nespravodlivé zadržiavanie Američanov v súčasnosti a minulosti. Americké ministerstvo financií vo vyhlásení uviedlo, že iránske úrady často zadržiavajú a zadržané osoby vypočúvajú vo väznici Evín v Teheráne a sú priamo zapojené do potláčania protestov a zatýkania disidentov, vrátane osôb s dvojitým občianstvom.

Americkí predstavitelia podľa AP poznamenali, že kroky boli pripravované už pred zatknutím novinára Evana Gershkovicha z denníka The Wall Street Journal (WSJ) minulý mesiac v Rusku. Jeho uväznenie americká vláda okamžite označila za neoprávnené. V Rusku je väznený tiež ďalší Američan Paul Whelan.

Washington tiež rozšíril sankcie proti štyrom lídrom iránskych gárd, ktorí sú podľa neho zapojení do snáh o branie rukojemníkov.

19:24 Rusko zničilo most v Černihivskej oblasti na severe Ukrajiny, uviedol vo štvrtok oblastný gubernátor Viačeslav Čaus. Správu priniesol britský The Guardian.

Čaus do telefónu povedal, že ruské ostreľovanie ťažkými zbraňami zničilo most cez rieku Sudosť. Spájal dediny Muravi a Hremiač neďaleko mesta Novhorod-Siverskyj približne 45 kilometrov od hranice s Ruskom.

Šéf vojenskej administratívy okresu Novhorod-Siverskyj, Serhij Serhijenko, uviedol: „Mosty ponad rieky v okrese sú ostreľované už niekoľko týždňov. To znemožňuje poskytovanie služieb obyvateľom v obvyklom rozsahu: dovážanie potravín a iných potrieb. A obmedzuje to pohyb ústredných samosprávnych orgánov.“

17:50 Rusko nemá v úmysle ísť cestou jadrovej eskalácie vo svojom spore so Západom ohľadom Ukrajiny, ostatní by však nemali skúšať jeho trpezlivosť. Vo štvrtok to uviedla hovorkyňa ruskej diplomacie Marija Zacharovová, informovala agentúra Reuters.

„Urobíme všetko pre to, aby sme zabránili vývoju udalostí podľa najhoršieho scenára, nie však za cenu zásahu do našich nevyhnutných záujmov,“ povedala Zacharovová. „Nikomu neodporúčam pochybovať o našom odhodlaní a skúšať ho v praxi,“ dodala.

Západná vojenská podpora pre Ukrajinu zvyšuje riziko vypuknutia katastrofického jadrového konfliktu, pohrozilo v uplynulom období viacero ruských predstaviteľov vrátane prezidenta Vladimira Putina.

Moskva tiež dlhodobo kritizuje rozširovanie Severoatlantickej aliancie k ruským hraniciam. Invázia Moskvy na Ukrajinu však vyvolala rozšírenie NATO o Fínsko, ktoré s Ruskom zdieľa dlhé spoločné hranice. O členstvo sa usiluje aj Ukrajina.

„(Spojené štáty) naďalej úmyselne porušujú naše základné záujmy, zámerne vytvárajú riziká“ a čoraz viac tak riskujú konfrontáciu s Ruskom, povedala hovorkyňa ruskej diplomacie.

Ruský exprezident Dmitrij Medvedev ešte v utorok vyhlásil, že svet je pravdepodobne „na pokraji vypuknutia novej svetovej vojny“.

Putin už viackrát označil vojnu na Ukrajine za existenčný boj s agresívnym a arogantným Západom a vyhlásil, že Rusko sa v prípade ohrozenia bude brániť všetkými dostupnými prostriedkami.

Kyjev tvrdí, že cieľom ruskej jadrovej rétoriky je zastrašiť Západ, aby obmedzil vojenskú podporu pre Ukrajinu.

17:14 Ruský prezident Vladimir Putin dnes so svojím tureckým náprotivkom Recepom Tayyipom Erdoganom po telefóne preberal prehlbovanie obchodnej spolupráce a vývoz ruského obilia. Podľa agentúry TASS to Putin oznámil v prejave, ktorý predniesol prostredníctvom videokonferencie pri príležitosti prevozu jadrového paliva do prvej tureckej jadrovej elektrárne. Tú stavia ruský koncern Rosatom. Šéf Kremľa okrem toho vo vystúpení Erdogana podporil v nadchádzajúcich tureckých voľbách.

„S tureckým prezidentom sme sa dohodli na rozšírení spolupráce v poľnohospodár­stve. Pracujeme na Erdoganovej iniciatíve o bezplatnej dodávke múky do najviac potrebných krajín sveta. Múku vyrobí turecký priemysel z obilia dodaného ruskou stranou,“ citovala Putina agentúra TASS.

16:16 Kremeľ privíta každý pokus o ukončenie ukrajinského konfliktu podľa podmienok Moskvy. Ruské vedenie to uviedlo vo štvrtok, deň po prvom telefonáte prezidentov Číny a Ukrajiny od začiatku ruskej invázie. TASR informuje podľa agentúry AFP.

„Sme pripravení privítať čokoľvek, čo môže urýchliť koniec konfliktu na Ukrajine a dosiahnutie cieľov Ruska,“ povedal novinárom hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

„Pokiaľ ide o samotnú komunikáciu, toto je výsostná záležitosť oboch uvedených krajín,“ dodal Peskov. Podľa neho v blízkej budúcnosti nie sú naplánované žiadne nové kontakty ruského prezidenta Vladimira Putina a Si Ťin-pchinga.

Počas hodinového telefonického rozhovoru v stredu čínsky prezident údajne obhajoval mierové rokovania ako jediné východisko z vojny. Ubezpečoval Zelenského, že Čína je vo vojnovom konflikte na Ukrajine neutrálna a zasadzuje sa za mier. Zelenskyj zasa informoval, že s čínskym lídrom absolvoval „dlhý a zmysluplný“ telefonický rozhovor, a po ňom vymenoval nového veľvyslanca v Číne Pavla Riabikina.

15:53 Ukrajinský minister obrany Olexij Reznikov vo štvrtok upozornil ľudí na Ukrajine i v zahraničí, aby od jarnej ukrajinskej protiofenzívy nemali prehnané očakávania. TASR správu prevzala z agentúry DPA.

Nádeje sú určite obrovské, každý chce ďalšie víťazstvo, povedal Reznikov v rozhovore pre tlačovú agentúru RBC-Ukraine. Pripomenul, že bezprostredne po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu iba každý dúfal, že jeho krajina nejako prežije.

„Ale keď ukrajinské ozbrojené sily ukázali úspech, všetci začali veriť vo víťazstvo,“ dodal. Veľké emócie a veľké očakávania úspechu sú preto podľa neho normálne.

15:09 Ukrajina sa v dôsledku ruskej invázie a okupácie stala najväčším zaminovaným územím na svete, uvádza v správe mimovládnej organizácie Globsec. Situácia vo východoeurópskej krajine je podľa organizácie horšia aj ako v štátoch, ktoré sa stretávajú s dlhodobejšími konfliktmi, ako je Afganistan či Sýria.

Čítajte viac Ukrajina má kvôli ruskej invázii najväčšie zamínované územie na svete, uvádza Globsec

14:59 Ruské ministerstvo zahraničia dnes oznámilo, že zamietlo žiadosť veľvyslanectva Spojených štátov o návštevu u zadržaného amerického novinára Evana Gershkovicha z denníka The Wall Street Journal. Ide podľa neho o odvetu za to, že americké úrady nevydali víza ruským novinárom, ktorí mali sprevádzať šéfa ruskej diplomacie Sergeja Lavrova do newyorského sídla OSN. Rusko teraz predsedá Bezpečnostnej rade OSN.

Ruské ministerstvo dnes odovzdalo zástupcovi amerického veľvyslanectva nótu protestujúcu proti „provokatívnemu počínaniu“ zastupiteľského úradu, ktorý zabránil vydaniu víz novinárskemu sprievodu ministra Lavrova. „Podobná sabotáž brániaca normálnej novinárskej práci nezostane bez odvety,“ zdôraznila ruská diplomacia.

14:24 Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg vo štvrtok povedal, že členské krajiny Severoatlantickej aliancie už Ukrajine doručili väčšinu z bojových vozidiel, ktoré jej prisľúbili. Konkrétne podľa neho ide o 230 tankov, vyše 1550 obrnených vozidiel a „obrovské množstvo munície“. TASR o tom informuje na základe správy agentúr DPA a AFP.

„Dodaných už bolo viac ako 98 percent z bojových vozidiel, ktoré boli Ukrajine sľúbené,“ povedal Stoltenberg na tlačovej konferencii, ktorú mal v Bruseli s luxemburským premiérom Xavierom Bettelom. „Celkovo sme vycvičili a vybavili viac ako deväť nových ukrajinských obrnených brigád,“ pokračoval. DPA pripomína, že brigádu NATO tvorí niekoľko tisíc vojakov.

Stoltenberg dodal, že vďaka takejto pomoci bude mať Ukrajina „silnú pozíciu“ na to, aby opätovne získala svoje územie, ktoré momentálne okupujú ruské sily.

Šéf NATO vyzdvihol takúto „bezprecedentnú vojenskú podporu Ukrajiny“ zároveň však varoval, že Západ by nikdy nemal podceňovať Rusko. Moskva totiž podľa jeho slov mobilizuje stále viac pozemných síl a „je ochotná vyslať (do bojov aj na smrť) tisícky vojakov“.

14:23 Pápež František vo štvrtok prijal vo Vatikáne ukrajinského premiéra Denysa Šmyhaľa. Ich súkromný rozhovor v pápežovej knižnici trval asi 30 minút, uviedla agentúra APA. Šmyhaľ sa neskôr stretol aj so štátnym sekretárom Svätej stolice kardinálom Pietrom Parolinom a arcibiskupom Paulom Richardom Gallagherom, ktorý pôsobí ako sekretár pre vzťahy so štátmi a medzinárodnými organizáciami.

Šmyhaľ neskôr na tlačovej konferencii informoval, že s pápežom diskutovali o pomoci, ktorú by pápež osobne a Vatikán mohli poskytnúť pri realizácii bodov mierového plánu prezidenta Volodymyra Zelenského. V rozhovore s pápežom sa zmienili aj o stredajšom telefonáte prezidenta Zelenského s čínskym vodcom Si Ťin-pchingom.

Ukrajinský premiér využil svoju návštevu vo Vatikáne, aby požiadal pápeža aj o pomoc pri návrate detí, ktoré boli nezákonne deportované do Ruska, a pozval ho na návštevu Ukrajiny.

13:09 Ruský súd uložil vo štvrtok neziskovej nadácii Wikimedia Foundation, prevádzkujúcej internetovú encyklopédiu Wikipedia, ďalšiu pokutu vo výške dva milióny rubľov (približne 22 200 eur) za to, že neodstránila „zakázaný obsah“ týkajúci sa ruskej armády. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters odvolávajúcej sa na ruské médiá.

V tomto roku ide podľa ruských médií už o siedmu pokutu, ktorú Wikimedii uložili ruské súdy za neodstránenie obsahu, aký Moskva kvalifikuje ako zakázaný. Celková výška pokút sa tak vyšplhala na 8,4 milióna rubľov.

Najnovšia pokuta sa týka článku o vojenskej jednotke, ktorý obsahoval „utajované vojenské informácie“ o jej rozmiestnení, zložení a vojenskom vybavení, ako aj priebehu tzv. špeciálnej vojenskej operácie na Ukrajine, čo je termín, akým Rusko označuje mohutnú agresiu voči svojmu susedovi.

12:04 Policajt kolaborujúci s ruskou okupačnou správou prišiel o život pri explózii podomácky vyrobeného výbušného zariadenia, ku ktorému došlo vo štvrtok ráno v okupovanom ukrajinskom meste Melitopol. Informovala o tom britská stanica BBC s odvolaním sa na prokyjevského primátora Melitopola Ivana Fedorova.

Podľa neho sa obeťou útoku stal Olexandr Miščenko, ktorý bol pred vojnou rozpútanou Ruskom na Ukrajine veliteľom jedného z policajných oddelení v Melitopole. Po obsadení mesta ruskou armádou Miščenko „nielenže prebehol na stranu nepriateľa, ale zavádzal aj svojich zamestnancov, ktorí sa tiež stali zradcami“.

„Cesta každého kolaboranta je predvídateľná: včera zrada, dnes panika, zajtra masaker,“ konštatoval Fedorov, ktorý pracuje z ukrajinského územia ovládaného Kyjevom.

11:23 Ruské jednotky, ktoré okupujú Záporožskú jadrovú elektráreň na juhu Ukrajiny, sa chystajú na obranu pred očakávanou ofenzívou ukrajinskej armády, upozornila dnes britská vojenská rozviedka. Zaradenie najväčšej jadrovej elektrárne v Európe do taktických obranných plánov podľa nej zvyšuje riziko poškodenia jej bezpečnostného systému, hoci priame poškodenie reaktorov je nepravdepodobné.

Satelitné snímky podľa rozviedky zachytávajú, že Rusi vybudovali na strechách niekoľkých zo šiestich jadrových blokov elektrárne palebné postavenia z vriec s pieskom. Rusko okupuje elektráreň od vlaňajšieho marca, ale toto je prvý náznak toho, že budovy reaktorov sú skutočne začlenené do taktických obranných plánov.

10:33 Rumunská armáda dostala 18 tureckých bojových dronov typu Bayraktar TB2, oznámil veľvyslanec Turecka v Bukurešti. TASR správu prevzala vo štvrtok z agentúry AFP, podľa ktorej ide o súčasť snáh Rumunska o modernizáciu svojej armády.

„Rumunsko, priateľ, sused z čiernomorského regiónu a spojenec v NATO, pridáva do inventáru (svojej armády) Bayraktar TB2,“ napísal v stredu na Twitteri turecký veľvyslanec Özgür Kivanč Altan. Informáciu následne pre AFP potvrdilo aj rumunské ministerstvo obrany.

Rumunsko spustilo proces akvizície 18 vojenských dronov v septembri 2022, keď podpísalo kontrakt s ich výrobcom, tureckou firmou Baykar, v hodnote 321 miliónov dolárov. Nové bezpilotné stroje budú využívať pozemné sily rumunskej armády.

10:13 Česká armáda získala z Nemecka dva tanky typu Leopard 2A4. Ide o ďalšiu časť dohodnutého daru 14 tankov a jedného vyslobodzovacieho vozidla, ktoré Nemecko prisľúbilo Česku ako čiastočnú kompenzáciu za pomoc Ukrajine. Vo štvrtok to uviedlo české ministerstvo obrany, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.

Okrem tankov a vyslobodzovacieho vozidla bude súčasťou dodávky aj balík náhradných dielcov, munícia a trojročná servisná podpora, ktorá zahŕňa aj výcvik českých vojakov.

„Podpis zmluvy na pásové bojové vozidlá pechoty CV90 sa blíži a spolu s ďalšími kusmi tankov Leopard ide o jasný posun smerom k armáde vybavenej modernou západnou technikou, a nie zastaraným šrotom ruskej výroby,“ komentovala dodávku ďalších dvoch nemeckých tankov ministerka obrany Jana Černochová.

9:15 Matku Jevgenija Prigožina, zakladateľa súkromnej žoldnierskej Vagnerovej spoločnosti, by Európska únia mohla opäť zaradiť na zoznam osôb, na ktoré sú pre rozpútanie vojny na Ukrajine uvalené sankcie. V noci na štvrtok o tom s odvolaním sa na denník Financial Times informovala britská stanica BBC.

Začiatkom marca najvyšší súd Európskej únie zrušil obmedzenia, ktoré boli uvalené na 83-ročnú Violettu Prigožinovú — majiteľku galérie Farby života v Petrohrade. Jej právnikom sa vtedy nečakane podarilo preukázať, že viac ako päť rokov nebola nijako prepojená so štruktúrami svojho syna — najmä so skupinou spoločností Concorde, ktorá podniká v oblasti cateringu.

Súd vtedy Rade EÚ dokonca navrhol, aby Prigožinovej vyplatili súdne trovy.

Nemenovaný zástupca EÚ v súvislosti s verdiktom súdu pripomenul, že Brusel má dva mesiace na to, aby sa proti rozhodnutiu v tejto kauze odvolal.

Skutočnosť, že sa Violette Prigožinovej podarilo dosiahnuť vyňatie zo sankčného zoznamu, len podčiarkuje, aký právne komplikovaný môže byť proces vyvodzovania zodpovednosti voči rodinným príslušníkom prokremeľských činiteľov za konanie ich príbuzných, podotkla BBC.

9:00 „Vysoko presné zbrane mierili na obytné domy, historickú budovu a výškovú budovu,“ uviedol ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj s odvolaním sa na obvyklú formuláciu ruských úradov o zásahoch ukrajinských cieľov. Informoval o útoku na juhoukrajinské mesto Mykolajiv.

8:25 Jeden človek zahynul a 23 ľudí utrpelo vo štvrtok ráno zranenia pri ruskom raketovom útoku na mesto Mykolajiv na juhu Ukrajiny.

„Okolo jednej hodiny ráno počuli obyvatelia Mykolajiva štyri hlasné výbuchy,“ napísal na Telegrame starosta tohto mesta Olexandr Sienkevyč. Jedna z rakiet podľa neho zasiahla výškovú budovu a ďalšia súkromný dom. Niektoré domy v meste sa ocitli bez elektriny.

Hovorkyňa ukrajinskej armády na juhu krajiny Natalia Humeňuková uviedla, že to bol útok strelami s plochou dráhou letu Kalibr a pátracie a záchranné operácie pokračujú. Vzniknuté požiare podľa nej už uhasili. Informuje o tom spravodajský portál Ukrajinská pravda.

Hovorca južného velenia ukrajinskej armády Vladyslav Nazarov informoval, že nepriateľ vystrelil štyri strely z Čierneho mora. Odpálili ich s použitím špecifikácií oblasti a zmien trajektórie, aby sa skomplikovala detekcia, povedal.

Mesto Mykolajiv sa od začiatku ruskej invázie pravidelne stávalo terčom ostreľovania zo strany ruských jednotiek, píše AFP.

8:20 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v stredu telefonicky hovoril so svojím čínskym náprotivkom Si Ťin-pchingom. Bol to ich prvý kontakt od ruského útoku na Ukrajinu vlani vo februári. Čínsky vodca podľa štátnych médií Zelenského vyzval na rokovanie s Moskvou, ktoré je podľa neho jediným východiskom z konfliktu.

Čítajte viac Čínsky prezident vyzval Zelenského rokovať s Ruskom o mieri

8:15 Výzvy politikov na prímerie na Ukrajine sú cynické, keďže to nie je ich krajina, ktorej rozsiahle územia okupujú ruské invázne sily. Vyhlásil to americký veľvyslanec v Budapešti David Pressman. Podľa agentúry Reuters jeho výroky poukázali na prehlbujúci sa rozkol medzi spojencami v Severoatlantickej aliancii.

Čítajte viac Veľvyslanec USA v Budapešti: Výzvy na prímerie na Ukrajine sú cynické. Ak Putin prestane bojovať, vojna sa skončí

8:05 Hroby sa kopú ráno. Štyri miesta pre ne, každé z nich dva metre hlboké, ležia v Kryvom Rihu na strednej Ukrajine v časti cintorína vyhradenej padlým ukrajinským vojakom. Pre 29-ročného Oleha Icenka a 23-ročného Andrija Kuznecova sa deň plný ťažkej práce začína krátko po rozvidnení. Skončí sa až pri západe slnka. Jeden deň v ich živote rozpráva príbeh rastúceho počtu ukrajinských obetí vojny, píše agentúra AP.

Čítajte viac Od svitu do mrku. Hrobári na Ukrajine sa nezastavia

8:00 Rusko je v pazúroch lumpov, ktorí krajinu postupne premenia na peklo na zemi. Na verejnosť prenikla ďalšia nahrávka rozhovoru medzi ruskými elitami. Muži na nahrávke sú podľa nezávislej stanice Current Time ruský miliardár Roman Trocenko a podnikateľ Nikol Matuševskij.

Čítajte viac Z Ruska bude spálená púšť. Ľudia nebudú mať peniaze a ich deti zomrú vo vojne. Unikol ďalší rozhovor členov ruskej elity

7:45 Ukrajinská protiofenzíva sa pravdepodobne blíži. Čo proti nej postavia Rusi?

Čítajte viac Ruská Armata verzus západné tanky? Vraj zázračný stroj sa vyhýba priamemu boju

7:20 Hroby sa kopú ráno. Štyri miesta pre ne, každé z nich dva metre hlboké, ležia v Kryvom Rihu na strednej Ukrajine v časti cintorína vyhradenej padlým ukrajinským vojakom. Pre 29-ročného Oleha Icenka a 23-ročného Andrija Kuznecova sa deň plný ťažkej práce začína krátko po rozvidnení. Skončí sa až pri západe slnka. Jeden deň v ich živote rozpráva príbeh rastúceho počtu ukrajinských obetí vojny, píše agentúra AP.

Čítajte viac Od svitu do mrku. Hrobári na Ukrajine sa nezastavia

7:00 Z ruského zajatia sa od začiatku vojny vrátilo 2 279 Ukrajincov, a to vojakov i civilistov, uviedol vo svojom pravidelnom posolstve ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

„Pamätáme si všetkých. A aj keď nie sú k dispozícii konkrétne informácie o konkrétnych osobách, o tom, čo sa stalo, alebo, kde môžu byť, stále ich hľadáme,“ ubezpečil Zelenskyj, podľa ktorého je potrebné, aby sa vrátili všetci Ukrajinci.

Koľko Ukrajincov zostáva v ruskom zajatí, nie je jasné. Kyjev však v polovici apríla odhadoval, že 7 000 ukrajinských vojakov je nezvestných.

Zelenskyj poďakoval všetkým, ktorí sa na výmenách zajatcov podieľajú. „Každý ruský vojnový zajatec je príležitosťou na výmenu našich ľudí,“ poznamenal tiež, keď ďakoval vojakom, ktorí „obnovujú výmenný fond“.

Zatiaľ naposledy si Ukrajina a Rusko zajatcov vymenili v stredu. Ukrajina z ruského zajatia získala ďalších 44 osôb.

6:30 Na juhu Ukrajiny zahynul ukrajinský novinár Bohdan Bitik, ktorý pomáhal svojmu kolegovi Corradovi Zuninovi z talianskeho denníka La Repubblica. Ten utrpel zranenia. Novinári boli napadnutí v meste Cherson, pravdepodobne na nich zaútočili ruskí ostreľovači, uviedla agentúra Reuters s odvolaním sa na taliansky denník.

Obaja muži prešli viacerými ukrajinskými kontrolnými stanovišťami, terčom streľby sa stali pri jednom z hlavných mostov v meste Cherson. Ruské sily vlani opustili západnú časť mesta, pravidelne ju však z východu ostreľujú.

„Prešli sme tri kontrolné stanovištia, Bohdan hovoril s ukrajinskou armádou, tá nás bez problémov nechala prejsť. Nebola to bojová zóna. Potom nás zasiahli. Uvidel som Bohdana na zemi, nehýbal sa,“ opísal v denníku La Repubblica Corrado Zunino. „Snažil som sa odplaziť preč a bežal som, až som uvidel prvé civilné auto. Bol som celý od krvi, odviezli ma do nemocnice v Chersone,“ dodal. „Bohdan bol môj veľký priateľ. Je to hrozné,“ doplnil.

Ako napísala agentúra Reuters, od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vlani vo februári zomrelo v oblasti najmenej päť novinárov.

6:20 Ukrajina spolupracuje s americkým Federálnym úradom pre vyšetrovanie (FBI) aj s ďalšími bezpečnostnými službami USA na zhromažďovaní dôkazov o vojnových zločinoch spáchaných na jej území ruskými silami. Z bojísk zbierajú digitálne informácie vrátane geolokácie, vzoriek DNA, údajov z mobilných telefónov či analýzy častí tiel. Tvrdí to špeciálny agent FBI Alex Kobzanets, informuje stanica Sky News.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa dlhodobo zasadzuje za to, aby Rusko čelilo za vojnové zločiny na Ukrajine medzinárodnému stíhaniu. Zelenskyj v marci povedal, že ukrajinské úrady dosiaľ zaznamenali vyše 70 000 takýchto zločinov, ktorých je však podľa jeho slov omnoho viac.

FBI už rok a pol pomáha Ukrajine aj s vyhľadávaním ruských špiónov a kolaborantov pôsobiacich na území tejto krajiny.

6:00 O Bachmut a Marjinku na Donbase na východe Ukrajiny sa ďalej tvrdo bojuje, ale ruské útoky obrancovia odrazili, uviedol v stredu ukrajinský generálny štáb v prehľade situácie na bojisku. Z neho podľa ruskej redakcie BBC vyplýva, že k žiadnym podstatným zmenám na fronte nedošlo. Rusko má od začiatku vojny 188 410 zabitých a zranených vojakov, z toho 640 v utorok, tvrdí ukrajinské velenie. Podobné tvrdenia znepriatelených strán nemožno vo vojnových podmienkach bezprostredne overiť z nezávislých zdrojov.

„Hlavné úsilie nepriateľ sústreďuje na vedenie útočných operácií pri Bachmute, Avdijivke a Marjinke. Ukrajinské jednotky počas uplynulého dňa na týchto úsekoch odrazili 39 útokov nepriateľa. Najzúrivejšie boje sa vedú o Bachmut a Marjinku,“ píše generálny štáb.

O Bachmute uvádza len, že boje pokračujú, bez podrobností ohľadom postupu nepriateľa v meste. Ruské útoky severozápadne a južne od Bachmutu, svedčiace o pokračujúcich pokusoch dokončiť obkľúčenie ukrajinských obrancov, boli podľa štábu odrazené, rovnako ako útoky v Marjinke a pri Avdijivke, poznamenala BBC.

Ukrajina sa podľa šéfa vagnerovcov Jevgenija Prigožina pripravuje na „nevyhnutnú“ protiofenzívu, napísala s odvolaním sa na príspevok na Telegrame agentúra Reuters. Ťaženie z ukrajinskej strany Prigožin očakáva po 2. máji, keď sa podľa neho zlepší počasie a spevní pôda.

Ruskému ministerstvu obrany, s ktorým vedie dlhodobo mocenské spory, Prigožin vytkol, že jeho žoldnierov pri Bachmute dostatočne nepodporuje a neposiela im dostatok munície. Vagnerovci preto podľa neho utrpeli až päťkrát vyššie straty. Aj tak budú žoldnieri „za každú cenu postupovať, len aby rozdrvili ukrajinskú armádu a narušili jej ofenzívu,“ uviedol Prigožin.

Experti z amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW) v pravidelnej analýze potvrdzujú, že žoldnieri z ruskej Vagnerovovej skupiny prenikli za železnicu, ktorá pretína Bachmut od severu k juhu, a ukrajinskí obrancovia ovládajú už len západnú časť mesta v dĺžke asi dvoch kilometrov z východu na západ; celý Bachmut z východu na západ meria asi sedem kilometrov. ISW tiež odkazuje na oznámenie ruských blogerov ohľadom postupu žoldnierov od stanice, o ktoré sa bojovalo niekoľko dní, ďalej na západ. Ukrajinské jednotky podnikli severozápadne od mesta protiútok, aby zatlačili Rusov od zásobovacej cesty.

Ťažké boje na krátku vzdialenosť pokračujú v Bachmute aj podľa britskej vojenskej rozviedky, ktorá pripomína, že mesto je pod útokom už viac ako 11 mesiacov. Ako také sa stalo súčasťou hlbšieho obranného pásma ukrajinskej armády, ktoré zahŕňa aj mesto Časiv Jar na západe.

„Kľúčovou udalosťou posledného týždňa boli boje na okrajoch mesta, najmä pri obci Chromove, kde sa Ukrajina snaží udržať kontrolu nad svojou zásobovacou trasou (na ceste) 0506,“ píše Londýn. Chromove leží na západe Bachmutu, len niekoľko kilometrov od centra mesta. Ďalšie možnosti zásobovania cez nespevnené cesty ukrajinským jednotkám pravdepodobne podľa britskej vojenskej rozviedky komplikuje blato a bahno.

„Situácia v Bachmute je naozaj veľmi zložitá,“ povedal veliteľ Síl špeciálnych operácií (SSO) ukrajinskej armády Viktor Chorenko, ktorý podľa príspevku SSO na Telegrame mesto a tamojších vojakov navštívil. Chorenko na mieste zdôraznil význam operácií špecializovaných jednotiek pri obrane Bachmutu.