Najväčší pozemný zásah. Izraelské tanky v noci vtrhli do Gazy, padlo mnoho teroristov

Čítajte viac Izrael podľa Wall Street Journal súhlasil so žiadosťou USA na odloženie pozemnej ofenzívy v Gaze

Gaza dostala zlomok humanitárnej pomoci

Fotogaléria 11 fotiek

+8

23:37 Izraelská armáda oznámila, že zaútočila na teroristickú bunku, ktorá sa pokúsila vypáliť z Libanonu rakety na ciele na území Izraela. Informuje agentúra DPA. Izraelské delostrelectvo útočilo na niekoľko dedín v blízkosti hraníc Libanonu s Izraelom. Ostreľovanie spôsobilo požiar neďaleko dediny, ktorá sa nachádza na juhu Libanonu približne kilometer od hraníc s Izraelom.

K ozbrojeným zrážkam na hraniciach medzi Izraelom a Libanonom dochádza od 7. októbra, keď vpádom palestínskych kománd na územie Izraela vypukol konflikt v pásme Gazy. Militantné hnutie Hizballách podporované Iránom odvtedy hlási najmenej 52 obetí vo svojich vlastných radoch. V južnom Libanone okrem toho prišlo o život šesť palestínskych militantov.

**23:02 Lídri EÚ sa vo štvrtok na samite v Bruseli zhodli na spoločnej výzve zriadiť „humanitárne koridory a prestávky“, ktoré pomôžu doručiť humanitárnu pomoc do palestínskeho pásma Gazy. Informuje o tom bruselský spravodajca TASR.

V záveroch k rokovaniam o kritickej situácii medzi Izraelom a palestínskym hnutím Hamas šéfovia vlád a štátov EÚ vyjadrili „vážne znepokojenie“ nad zhoršujúcou sa humanitárnou situáciou v Gaze a vyzvali na nepretržitý, rýchly, bezpečný a neobmedzený prístup ohrozených civilistov k humanitárnej pomoci.

„Táto pomoc by sa mala dostať k tým, ktorí ju potrebujú, prostredníctvom všetkých nevyhnutných opatrení vrátane humanitárnych koridorov a prestávok pre humanitárne potreby,“ uvádza sa v záveroch Európskej rady.

Podľa tohto dokumentu EÚ bude úzko spolupracovať so svojimi partnermi v regióne na ochrane civilistov a zaistení humanitárnej pomoci v podobe potravín, vody, prístreškov, lekárskej starostlivosti a pohonných hmôt so zreteľom na to, aby sa táto pomoc nedostala do rúk bojovníkov z Hamasu.

Premiéri a prezidenti ostro odsúdili brutálne útoky Hamasu na Izrael a používanie civilného obyvateľstva ako živých štítov. Podľa očakávania potvrdili právo Izraela brániť sa v súlade s medzinárodným a medzinárodným humanitárnym právom a vyzvali Hamas na prepustenie všetkých zajatcov.

EÚ chce zabrániť rozšíreniu tohto konfliktu na širší región a za týmto účelom chce užšie spolupracovať s Palestínskou samosprávou, píše sa v dokumente.

V neposlednom rade je EÚ pripravená oživiť proces vedúci k vytvoreniu dvoch vedľa seba existujúcich nezávislých štátov a podporuje návrhy na zorganizovanie medzinárodnej mierovej konferencie zameranej na vyriešenie sporov medzi Izraelom a Palestínčanmi.

22:24 Cyperský prezident Nikos Christodulidis ponúkol jeden z cyperských prístavov ako centrum na odosielanie humanitárnej pomoci do Pásma Gazy. TASR prevzala správu z agentúry AP.

Christodoulidis v Bruseli uviedol, že predložil svojim kolegom z EÚ návrh na vytvorenie „koridoru humanitárnej pomoci“, ktorý by spájal cyperský prístav Limasol s pásmom Gazy. Dodal, že o tomto nápade hovoril s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom a egyptským prezidentom Abdal Fattáhom Sísím.

Hovorca cyperskej vlády Konstantinos Letymbiotis pre agentúru AP povedal, že lídri EÚ prejavili záujem o predmetný návrh.

Civilisti v pásme Gazy čelia od vypuknutia konfliktu medzi Izraelom a Hamasom nedostatku potravín, vody a liekov, keďže prísun humanitárnej pomoci do tejto palestínskej enklávy je značne obmedzený z dôvodu izraelskej blokády.

21:03 Iránsky minister zahraničných vecí Hosejn Amír Abdollahján na zasadnutí Valného zhromaždenia OSN upozornil, že ak sa izraelská odveta proti palestínskemu hnutiu Hamas neskončí, Spojené štáty „nebudú ušetrené ohňa“. Informuje o tom TASR podľa správy agentúry Reuters.

„Americkým štátnikom, ktorí riadia genocídu v Palestíne, úprimne hovorím, že nevítame rozšírenie vojny v regióne. Ale ak bude genocída v Gaze pokračovať, nebudú ušetrení tohto ohňa,“ povedal šéf iránskej diplomacie.

Hamas odkázalo Iránu, že je pripravené prepustiť rukojemníkov, ktorých zajalo počas útoku na Izrael a žiada, aby svet zatlačil na prepustenie 6 000 Palestínčanov väznených v Izraeli, tvrdí Abdollahján.

Irán „je pripravený zohrať svoju úlohu v tomto veľmi dôležitom humanitárnom úsilí spolu s Katarom a Tureckom“, uviedol iránsky minister. „Prepustenie 6 000 palestínskych väzňov je ďalšou nevyhnutnosťou a zodpovednosťou medzinárodného spoločenstva,“ do­dal.

19:37 Približne štvrť milióna Izraelčanov odpustilo svoje domovy – dôvodom je vojna v palestínskom pásme Gazy medzi Izraelom a militantným hnutím Hamas a tiež ostreľovanie na hranici s Libanonom. Vo štvrtok to oznámila hovorkyňa izraelského ministerstva obrany, píše DPA.

Okolo 126 000 ľudí sa ubytovalo v menej ohrozených oblastiach, a to v rámci oficiálneho evakuačného programu, dodala hovorkyňa. Približne 250 000 ľudí odišlo dobrovoľne zo svojich bydlísk, aby unikli pred bojmi. Izrael má necelých desať miliónov obyvateľov.

Izraelské úrady tiež odporučili, aby do konca roka zostali evakuovaní tí ľudia, ktorí predtým žili v oblastiach popri pásme Gazy a pri libanonskej hranici, potvrdila hovorkyňa ministerstva obrany. Toto odporúčanie sa chystá oficiálne schváliť vláda.

Izraelská televízia informovala, že takéto rozhodnutie bude znamenať pre štát obrovskú finančnú záťaž. Ostatné ministerstvá sú proti tomu a pokladajú to za unáhlené.

18:03 Konflikt medzi Izraelom a hnutím Hamas bude predmetom rokovaní lídrov členských štátov EÚ počas štvrtkovej pracovnej večere na zasadnutí Európskej rady v Bruseli. Neistota panuje, či sa lídri zhodnú na presadení humanitárnej prestávky. Informuje o tom bruselský spravodajca TASR.

Týždenník Politico upozornil, že krajiny EÚ boli deň pred summitom názorovo rozdelené v tom, či v záveroch summitu požiadať o „humanitárnu prestávku“, čo môže znamenať požiadavku na Izrael o dlhšiu prestávku v útokoch, alebo o „humanitárne prestávky“, ktoré sa chápu ako krátke prerušenia bojov, aby sa medzinárodná pomoc mohla dostať do pásma Gazy. Formuláciu „humanitárne prímerie“ viaceré krajiny považujú za príliš extrémnu a tvrdia, že stavia na rovnakú úroveň Izrael a hnutie Hamas.

17:31 Minister zahraničných vecí Palestínskej samosprávy Rijád Málikí označil izraelskú ofenzívu v pásme Gazy za „vojnu pomsty“ a vyzval na prijatie prímeria. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

Málikí navštívil Haag v čase, keď Izrael vyhlásil, že kolóna tankov a pechoty v noci zaútočila na územie pásma Gazy ovládané Hamasom. V tom istom čase v Bruseli o situácii diskutovali predstavitelia Európskej únie a pripravovali sa požiadať o humanitárne prerušenie konfliktu medzi Izraelom a Hamasom.

„Izrael teraz vedie inú vojnu. Tentoraz je to vojna pomsty a jej cieľom nie je nič iné, než zničiť každé jedno miesto v pásme Gazy, kde sa ešte dá žiť,“ vyhlásil Málikí na pôde diplomatickej misie Palestínskej samosprávy v Haagu.

Podľa jeho slov je najvyššou prioritou prímerie, aby sa do oblasti mohla dostať humanitárna pomoc. Zdôraznil, že humanitárne prerušenia nestačia na odvrátenie humanitárnej krízy v pásme Gazy, sám však údajne neverí, že by zástupcovia EÚ žiadali prímerie a nie humanitárne prerušenie.

Okrem toho si myslí, že jediným dlhodobým riešením konfliktu je vznik palestínskeho štátu. „Bolo by to náročné, no nie nemožné. Inú alternatívu nemáme,“ dodal. Málikí sa v stredu stretol aj so zástupcami Medzinárodného trestného súdu (ICC) v Haagu, medzi ktorými bol hlavný prokurátor ICC Karim Khan. Málikí situáciu v Gaze označil za vážnu a žiadal okamžitú intervenciu ICC, pretože Izrael sa podľa neho dopúšťa vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti.

16:20 Do Moskvy dorazili zástupcovia palestínskeho radikálneho hnutia Hamas, uviedla podľa agentúry TASS hovorkyňa ruskej diplomacie Marija Zacharovová bez toho, aby uviedla podrobnosti k tejto návšteve. Delegáciu podľa zdroja ruskej agentúry RIA Novosti vedie jeden z čelných predstaviteľov Hamasu Músá abú Marzúk.

Návšteva Hamasu nebola dopredu ohlásená, poznamenal ruský informačný portál Meduza. S kým sa členovia Hamasu v Moskve stretnú, nie je podľa neho jasné.

Rusko na rozdiel od mnohých iných štátov sveta dlhodobo udržiava s Hamasom kontakty, pripomenula tiež Meduza. Návštevy Hamasu v Moskve tiež nie sú výnimkou. Súčasná návšteva je ale prvou odkedy ozbrojenci Hamasu 7. októbra zaútočili na juh Izraela a zabili tam podľa izraelských úradov 1400 ľudí.

16:15 Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan vo štvrtok kritizoval Európsku úniu za to, že stále nevyzvala na prímerie v Pásme Gazy. Zároveň obvinil Západ z ľahostajnosti voči utrpeniu moslimov.

„Koľko detí ešte musí zomrieť predtým, ako Európska komisia vyzve na prímerie… Koľko ton bômb musí dopadnúť na Gazu, kým Bezpečnostná rada OSN začne konať,“ povedal Erdogan v televíznom prejave. Dodal, že Západ nevidí násilie, ktoré sa odohráva v Pásme Gazy, „pretože sa tam prelieva moslimská krv“.

Turecko dosiaľ odoslalo do Egypta desať nákladných lietadiel s humanitárnou pomocou určenou pre Gazu, uviedol turecký líder. Podľa jeho slov do Egypta odcestovalo aj 25 tureckých zdravotníkov.

Čítajte aj Erdogan: Hamas nie sú teroristi, len bránia svoju krajinu. Netanjahu zneužil moju dôveru

Erdogan hovoril vo štvrtok o konflikte medzi Izraelom a palestínskym militantným hnutím Hamas aj s pápežom Františkom. Hlave katolíckej cirkvi podľa svojej kancelárie povedal, že izraelské útoky na Pásmo Gazy dosiahli úroveň „masakru“ a že mlčanie medzinárodného spoločenstva je „hanbou pre ľudstvo“.

15:45 Maďarské ministerstvo zahraničných vecí vo štvrtok pre server hetek.hu potvrdilo, že militantné palestínske hnutie Hamas pri sérii útokov na Izrael 7. októbra zajalo aj dvoch maďarských občanov.

Ide o osemročnú Ellu a 15-ročnú Dafnu. Maďarsko-izraelská matka Majan Zin v rozhovore pre hetek.hu uviedla, že dve dcéry uniesli z domu jej bývalého manžela v deň teroristického útoku. Dodala, že teroristi únos jej detí z kibucu na hraniciach Gazy vysielali naživo. Neskôr na iných záberoch videla svoje dcéry plakať medzi džihádistami.

Hovorca rezortu zahraničných vecí Máté Paczolay denníku povedal, že sú v neustálom kontakte s matkou a špeciálnou pracovnou skupinou zriadenou izraelskými úradmi.

„Deti majú dvojaké maďarsko-izraelské občianstvo. Robíme všetko, čo je v našich silách, aby sme ich oslobodili, ale z bezpečnostných dôvodov nemôžeme poskytnúť viac podrobností,“ povedal hovorca.

15:03 Situácia s nedostatkom vody na juhu pásma Gazy sa „dočasne zlepšila“, vyplýva zo stredajšej správy Úradu Organizácie Spojených národov pre koordináciu humanitárnych záležitostí (OCHA).

S pomocou Detského fondu OSN (UNICEF) a Agentúry OSN pre pomoc a prácu v prospech palestínskych utečencov (UNRWA) sa podľa OCHA podarilo do kľúčových zariadení v pásme Gazy doručiť „malé množstvo paliva z existujúcich zásob“.

Palivo sa podľa úradu dá použiť na prevádzkovanie čerpadiel na vodu. Dodal však, že aj toto palivo sa vo štvrtok minie a dodávky vody z vodovodu sa opäť znížia.

OCHA vo svojej správe ďalej uviedol, že Izrael zakázal dovážať do pásma Gazy palivo. Neobsahovali ho ani prvé dodávky humanitárnej pomoci. UNRWA pritom v pondelok upozornila, že bez paliva nie je možné účinne poskytovať humanitárnu pomoc.

Palestínčania v zbombardovanom Pásme Gazy

Fotogaléria 12 fotiek

+9

15:00 Čína vo štvrtok oznámila, že poskytne palestínskemu pásmu Gazy humanitárnu pomoc za približne 2,05 milióna dolárov.

Podľa Čínskej agentúry pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu (CIDCA) bude pomoc pozostávať z potravín, liekov a ďalšej humanitárnej pomoci.

Agentúra dodala, že Čína už predtým poskytla Pásmu Gazy pomoc vo výške milión dolárov.

V predchádzajúcom vyhlásení zo 16. októbra CIDCA uviedla, že Čína doručí túto pomoc Agentúre OSN pre pomoc a prácu v prospech palestínskych utečencov (UNRWA) a tiež palestínskej samospráve, nespomínala sa však jej konkrétna výška.

14:20 Pri izraelskom bombardovaní Pásma Gazy od 7. októbra zahynulo najmenej 7028 Palestín­čanov, vrátane 1709 žien a 2913 detí. Ďalších 18.484 ľudí utrpelo zranenia. S odvolaním sa na ministerstvo zdravotníctva v Pásme Gazy, kde vládne radikálne palestínske hnutie Hamas, to dnes uviedla agentúra Reuters. Do Gazy dnes vošlo 12 kamiónov s humanitárnou pomocou, ktoré priviezli potraviny, vodu a lieky, uviedla televízia Channel 12.

Americký prezident Joe Biden, ktorý chce, aby po skončení konfliktu Izrael a Palestínčania smerovali k dvojštátnemu riešeniu, ale v stredu povedal, že k počtu obetí uvádzanému Palestínčanmi nemá žiadnu dôveru. Prečo, to podľa Reuters neuviedol.

Čítajte aj Izrael podľa Wall Street Journal súhlasil so žiadosťou USA na odloženie pozemnej ofenzívy v Gaze

13:05 Austrália poskytne civilistom v pásme Gazy ďalšiu humanitárnu pomoc vo výške 15 miliónov dolárov. Oznámil to v stredu austrálsky premiér Anthony Albanese. Celkovo sa tak pomoc Austrálie pre túto palestínsku enklávu zvýši na 25 miliónov dolárov, informovala televízia CNN.

Albanese novú pomoc ohlásil počas tlačovej konferencie s americkým prezidentom Joeom Bidenom vo Washingtone. „Pridáme to k desiatim miliónom dolárov, ktoré už Austrália prisľúbila,“ povedal s tým, že pomoc bude zameraná na životne dôležité potreby, ako zabezpečenie vody či zdravotníckych služieb.

Austrálsky premiér zároveň odsúdil „terorizmus Hamasu“. „Smútime nad stratou každého nevinného života, či už izraelského alebo palestínskeho,“ do­dal.

13:00 Zástupca šéfa politického krídla palestínskeho hnutia Hamas dnes vyhlásil, že boje s Izraelom sa ešte nezačali. Podľa denníka The Times of Israel to Sálih Arúrí, ktorý sídli v Libanone, povedal televízii libanonského šiitského hnutia Hizballáh Al-Manár. Dodal, že Hamas s Hizballáhom neustále spolupracuje.

Arúrí v telefonickom rozhovore s televíziou Al-Manár povedal, že lídri Hamasu sú v neustálom kontakte. Poznamenal, že sa so šéfom Hizballáhu Hasanom Nasralláhom stretol v deň útoku Hamasu na Izrael a že nie všetky ich stretnutia boli oznámené verejnosti. V stredu sa Arúrí stretol s Nasralláhom a šéfom Palestínskeho islamského džihádu (PIJ) Zijádom Nachalou v Bejrúte.

„Náš boj je tiež bojom Hizballáhu,“ uviedol Arúrí. „Ak nepriateľ vnikne po súši, bude bezprecedentne porazený,“ dodal s odvolaním sa na očakávanú izraelskú pozemnú ofenzívu v Pásme Gazy. K otázke rukojemníkov, ktorých Hamas pri útoku odvliekol do Pásma Gazy, Arúrí poznamenal, že cudzinci sú „hostia“, ale Izraelčanov chce skupina vymeniť za príslušníkov Hamasu väznených v Izraeli. Mnoho z viac ako 220 rukojemníkov zadržiavaných v Pásme Gazy má iné ako izraelské štátne občianstvo. Okrem toho Arúrí tiež vyzval Palestínčanov žijúcich na okupovanom Západnom brehu Jordánu, aby „zosilneli odpor akýmikoľvek prostriedkami“.

Čítajte aj Boje Izraela proti Hamasu môžu prerásť do rozsiahlejšej vojny, varuje expert

12:05 Organizácia Spojených národov (OSN) vydala vo štvrtok varovanie pred útokmi v Pásme Gazy a uviedla, že nikde v tejto enkláve nie je bezpečne.

„Ľuďom nezostali žiadne možnosti. Nikde v pásme Gazy nie je bezpečne,“ povedala Lynne Hastingsová, humanitárna koordinátorka OSN pre Gazu. Varovanie vychádza v čase intenzívnych náletov na túto palestínsku enklávu, očakáva sa tiež, že Izrael pripravuje pozemnú operáciu.

Foto: SITA/AP, Fatima Shbair

Izrael, Palestína, Pásmo Gazy, bombardovanie Palestínčania kráčajú uprostred trosiek po izraelských náletoch, ktoré zničili časti štvrte v Pásme Gaza, 10. októbra 2023.

11:15 Izraelská armáda dnes oznámila, že zatiaľ informovala rodiny 224 ľudí unesených do Gazy, nejde však o konečný súčet, keďže obranné sily vyšetrujú ďalšie prípady. Číslo tiež nezahŕňa štyroch doteraz prepustených rukojemníkov. V izraelských nemocniciach zostáva 267 zranených.

Pri odvetných náletoch v Gaze zahynulo podľa miestnych úradov ovládaných Hamasom vyše 6500 ľudí. Americký prezident Joe Biden, ktorý chce, aby po skončení konfliktu Izrael a Palestínčania smerovali k dvojštátnemu riešeniu, ale v stredu povedal, že k počtu obetí uvádzanému Palestínčanmi nemá žiadnu dôveru. Prečo, to podľa Reuters neuviedol.

Čítajte aj Izraelčania ukázali zverstvá teroristov. Neporovnávajte nás s Hamasom, odkazujú

10:35 Iránsky minister zahraničných vecí Hosejn Amír Abdollahján v stredu nečakane pricestoval do Spojených štátov. Jeho cesta súvisí s eskaláciou konfliktu v Pásme Gazy, oznámil rezort iránskej diplomacie.

Abdollahján dorazil do New Yorku v stredu večer miestneho času. Na zasadnutí Organizácie Spojených národov (OSN) chce podporiť záujmy Palestínčanov.

Návštevy iránskych predstaviteľov v USA sú ojedinelé, keďže Teherán zaujíma voči Washingtonu nepriateľské postoje.

8:32 Izrael uskutočnil v noci na štvrtok „cielený vpád“ tankami na sever Pásma Gazy, ktorý sa zameral na ničenie teroristickej infraštruktúry. Po splnení stanovených cieľov sa tanky stiahli naspäť do Izraela, oznámila izraelská armáda (IDF), ktorú citovala agentúra AFP.

„IDF v noci podnikla cielený vpád tankami do severnej oblasti Pásma Gazy v rámci príprav na ďalšie fázy boja,“ uviedla armáda a dodala, že „vojaci po skončení aktivít oblasť opustili“.

Počas nočného vpádu boli „lokalizovaní a zasiahnutí početní teroristi, teroristická infraštruktúra a zariadenia na odpaľovanie protitankových striel“. Cieľom útoku bola aj „príprava bojiska“ na ďalšie operácie, uviedla armáda.

Očakáva sa, že IDF sa v súčasnosti pripravuje na väčšiu pozemnú ofenzívu voči militantom z tejto palestínskej enklávy, ako to v stredu večer potvrdil aj izraelský premiér Benjamin Netanjahu.

Hovorca izraelskej armády pre AFP potvrdil, že od útoku Hamasu na Izrael zo 7. októbra Izrael uskutočnil už niekoľko menších vpádov do Gazy s nasadením vojakov a tankov.

7:44 Snemovňa reprezentantov Spojených štátov schválila rezolúciu, v ktorej vyjadrila solidaritu s Izraelom vo vojne proti palestínskemu militantnému hnutiu Hamas.

Uznesenie bolo prijaté takmer jednomyseľne, proti sa vyslovilo deväť demokratov a len jeden republikán. V dokumente sa uvádza, že Snemovňa reprezentantov „stojí pri Izraeli“ a „odsudzuje brutálnu vojnu Hamasu“.

K hlasovaniu členovia Snemovne reprezentantov pristúpili po tom, ako si v stredu za nového predsedu zvolili republikána Mikea Johnsona. Kongresmana z amerického štátu Louisiana v hlasovaní podporilo všetkých 220 prítomných republikánov. Proti hlasovalo 209 členov snemovne.

Dolná komora Kongresu USA bola bez predsedu tri týždne. Johnsonovho predchodcu Kevina McCarthyho odvolali z funkcie pri hlasovaní 3. októbra po vzbure radikálneho krídla Republikánskej strany. Kongresmani šéfa snemovne odvolali vôbec prvýkrát v histórii Spojených štátov.

6:53 Izraelská armáda v noci uskutočnila pomerne rozsiahly pozemný zásah v Pásme Gazy, pri ktorom útočila na pozície palestínskeho radikálneho hnutia Hamas, uviedla agentúra Reuters s odvolaním izraelský vojenský rozhlas.

Podrobnosti o vojenskej akcii zatiaľ nie sú známe, podľa rozhlasu bola ale väčšia ako predchádzajúca pozemná operácia v Gaze počas súčasnej vojny.

Izrael na úzke pobrežné pásmo, v ktorom na území menšom ako Praha žije 2,3 milióna Palestínčanov, útočí od 7. októbra, kedy ho práve z Gazy napadol Hamas. Väčšinou tak robia zo vzduchu, výnimočne aj po zemi. Kompletnú pozemnú ofenzívu zatiaľ ešte Izrael nezačal, aj keď sa to očakáva.

Útok Hamásu si v Izraeli vyžiadal 1 400 obetí, predovšetkým civilistov, pri odvetných náletoch v Gaze zahynulo podľa tunajších zdravotných úradov vyše 6 500 ľudí. Americký prezident Joe Biden, ktorý chce, aby po skončení konfliktu Izrael a Palestínčania smerovali k dvojštátnemu riešeniu, ale v stredu povedal, že k počtu obetí uvádzanému Palestínčanovi nemá žiadnu dôveru. Prečo však podľa Reuters neuviedol.

6:12 V Bruseli sa vo štvrtok začína dvojdňové zasadnutie prezidentov a premiérov krajín Európskej únie. Hlavnými témami, o ktorých budú na Európskej rade diskutovať, sú situácia v Izraeli a Pásme Gazy a ďalšia vojenská a finančná podpora Ukrajiny. Česko bude na summite zastupovať premiér Petr Fiala. Ten v stredu spolu so svojím rakúskym kolegom Karolom Nehammerom navštívil židovský štát a uviedol, že sa bude usilovať o to, aby únijný summit potvrdil jednoznačnú podporu Izraela a jeho právo na sebaobranu.

Najbúrlivejšia debata sa podľa všetkého povedie práve okolo diania na Blízkom východe, ku ktorému zastávajú členské štáty EÚ rozdielne postoje. Česku, ale aj Rakúsku či Nemecku, prekážali niektoré formulácie v pripravených spoločných záveroch rokovaní, kde sa hovorí napríklad o podpore vyhlásenia takzvanej humanitárnej pauzy, avšak takmer bez akéhokoľvek kontextu. Text bol za posledné dni niekoľkokrát preformulovaný a podľa českých zástupcov „už ide tým správnym smerom“.

V prvotnom návrhu nebolo podľa Česka dostatočne zdôraznené, kto celý konflikt začal. A nebolo tam vôbec spomenuté, že Európska únia odsudzuje Hamas za jeho útoky a podporuje právo Izraela na sebaobranu. Či bude vyhlásenie vyhovovať všetkým členským štátom EÚ, ukáže rokovanie, ktoré sa začne vo štvrtok popoludní a potrvá do piatkového popoludnia.

6:00 Rusko a Čína v stredu vetovali americký návrh rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN, ktorá mala vyzvať na prerušenie konfliktu medzi Izraelom a palestínskym hnutím Hamas a umožnenie humanitárnej pomoci. Americký text okrem iného zdôrazňoval právo Izraela na sebaobranu. Neuspel ani konkurenčný ruský návrh, ktorý presadzoval širší variant prímeria, uviedli agentúry Reuters a DPA.

Proti americkému textu, ktorý žiadal prímerie a zabezpečenie vody, potravín a liekov pre civilistov v Pásme Gazy, sa postavili tiež Spojené arabské emiráty. Desať členov rezolúciu podporilo, dvaja sa zdržali hlasovania. Ruský návrh získal len štyri hlasy 15-člennej rady. Na prijatie rezolúcie je potrebných aspoň deväť hlasov a žiadne veto stáleho člena Bezpečnostnej rady.

Izrael sa postavil proti obom týmto návrhom s argumentom, že Hamas by schválenie rezolúcie zneužil a vytvoril by nové hrozby pre civilné obyvateľstvo Pásma Gazy, píše Reuters. Spojené štáty v minulosti opakovane chránili svojho spojenca Izrael pred nepríjemnými rezolúciami, píše DPA.

Minulú stredu po niekoľkých odkladoch Bezpečnostná rada hlasovala o inom návrhu uznesenia, ktorý predložila Brazília. Vtedy však text vetovali Spojené štáty. Americká veľvyslankyňa pri OSN Linda Thomasová-Greenfieldová to vysvetlila tým, že USA v mieste bojov odvádza „ťažkú diplomatickú prácu“, ktorej je potrebné dať priestor sa rozvinúť. USA si vtedy za svoje veto vyslúžili kritiku, že používajú dvojaký meter.

Hamas v sobotu 7. októbra Izrael aj svet zaskočil masívnym útokom z Pásma Gazy na juh Izraela, kde podľa izraelských úradov pozabíjal približne 1400 ľudí, väčšinou civilistov, a vyše 220 osôb vo veku od deviatich mesiacov do 85 rokov odvliekol späť do Pásma Gazy. Pri následnom izraelskom bombardovaní Pásma Gazy podľa tamojšieho Hamasom ovládaného ministerstva zdravotníctva zahynulo najmenej 6 546 Palestín­čanov, z toho 2 704 detí.