611. deň: Rusi majú vážny problém. Stovky zničených obrnencov pri Avdijivke im spôsobia dlhodobé ťažkosti
Foto: SITA/AP, Libkos
Najdôležitejšie udalosti
- Vojna na Ukrajine trvá už 611 dní
- Rusi v noci útočili dronmi, päť zo šiestich Ukrajina zostrelila
- Počas vojny zabila ukrajinská armáda už takmer 298-tisíc Rusov
- Fico sa pridal k Orbánovi a blokuje pomoc Ukrajine, tvrdí Reuters
- USA: Rusi pri Avdijivke popravujú vlastných
- Rusi opäť zvyšujú vojenské výdavky s cieľom financovať ruskú vojnu na Ukrajine. Tentoraz o 68 percent
- Ako vidíte budúcnosť ruskej vojny proti Ukrajine? Aj tejto otázke čelia Fico a Orbán v Bruseli
- Ruské neúspechy pri Avdijivke spôsobia Moskve dlhodobé problémy. Zničenie stoviek obrnených vozidiel predstavujú vážny problém
- Maďarsko nevládze a nechce podporovať Ukrajinu, vyhlásil Orbán
Ukrajinská armáda minie v roku 2023 takmer 550 miliónov dolárov na drony
Čítajte viac 610. deň: O zločinoch veteránov z Ukrajiny sa písať nebude, nariadil Kremeľ médiám. Séria vrážd v Rusku rastie
21:26 Rakety a drony, ktoré v noci na piatok zasiahli Egypt, vypálili jemenskí šiitskí povstalci Húsíovia, uviedlo izraelské ministerstvo zahraničia. Podľa Izraela smerovali pôvodne na jeho územie. Minulý týždeň tri rakety a niekoľko dronov vyslaných z Jemenu smerom na Izrael zostrelila americká vojenská loď v Červenom mori.
V oblasti stúpa napätie pre vojnu medzi Izraelom a palestínskym hnutím Hamas a USA kvôli tomu v oblasti Blízkeho východu posilnili svoju námornú prítomnosť vyslaním dvoch lietadlových lodí a podporných plavidiel. Biely dom uviedol, že nemá v úmysle ich použiť, ale chráni svoje bezpečnostné záujmy, uviedol Reuters.
Pre zásah zdravotníckeho zariadenia v Tabe česká cestovná kancelária Čedok z egyptského letoviska evakuuje zhruba 500 turistov, sú medzi nimi dve desiatky Slovákov.
Jemenskí Húsíovia sú spojencami Iránu, úhlavného nepriateľa Izraela. Po tom, ako radikálne palestínske hnutie Hamas zaútočilo 7. októbra na Izrael a ten začal odvetné bombardovanie Pásma Gazy, sa v Jemene konali masívne demonštrácie na podporu Palestínčanov.
20:57 Vo viacerých ukrajinských mestách demonštrovali manželky, matky a deti vojakov. Požadovali zastropovanie služby v armáde na 18 mesiacov. Demonštrantky volali po tom, aby súčasných vojakov brániacich Ukrajinu proti ruskej agresii vystriedali na fronte noví muži, a upozorňovali, že vojaci majú rodiny. Ruská invázia na Ukrajinu trvá už 18 mesiacov.
V Kyjeve sa podľa portálu Ukrajinska pravda zišli demonštrantky s transparentmi s nápismi ako „Prišiel čas tých druhých!“ alebo „Za víťazstvo nesú zodpovednosť všetci“. Podľa agentúry AP sa na akcii v Kyjeve zúčastnilo približne 100 ľudí. Príbuzní vojakov demonštrovali tiež v Ľvove, Odese, Záporoží, Dnipre, Kryvom Rige a ďalších mestách.
Osemnásťmesačný limit služby v armáde platil podľa AP na Ukrajine pred vojnou. Po tom, čo ju vlani napadlo Rusko, krajina vyhlásila vojnový stav a teraz nie je služba v armáde časovo obmedzená. Ukrajina nariadila všeobecnú mobilizáciu mužov od 25 do 60 rokov, väčšina vojakov sa ale do zbrane podľa AP prihlásila dobrovoľne.
„Žijem v neustálom strachu o jeho život,“ povedala agentúre na demonštrácii 35-ročná Valerija. „Drása mi to nervy. On je navyše unavený. Sme mladá rodina. Takisto chcem dieťa a v noci pokojne spať,“ uviedla.
18:36 Francúzsky prezident Emmanuel Macron a poľský premiér Mateusz Morawiecki sa v piatok vyjadrili kriticky k nedávnemu stretnutiu maďarského premiéra Viktora Orbána s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, informovali agentúry AFP a PAP.
„Čo žiadam… je, aby sme v situáciách tvárou v tvár s Ruskom nepoužívali takéto bilaterálne kontakty na rokovanie o záležitostiach…, ktoré by oslabili našu jednotnosť,“ povedal Macron po summite Rady EÚ v Bruseli.
„Takisto teraz zaujímame veľmi kritický pohľad na toto stretnutie rovnako ako na ďalšie rokovania, ktoré sa uskutočnili predtým,“ uviedol Morawiecki. Pripomenul, že viacerí lídri členských krajín EÚ sa s Putinom po začatí vojny na Ukrajine stretli alebo s ním rokovali. Poľsko a jeho súčasná vláda strany Právo a spravodlivosť (PiS) k tomu pristupuje kriticky.
Orbán sa s Putinom stretol v utorok 17. októbra v Pekingu, kam obaja pricestovali na tretie medzinárodné fórum iniciatívy Jeden pás, jedna cesta (OBOR). Orbán údajne Putinovi povedal, že Maďarsko nikdy nechcelo s Ruskom konfrontáciu, ale skôr upevňovanie blízkych vzťahov, píše PAP.
17:18 Premiér Slovenska Robert Fico na summite EÚ vo videu hovorí o pomoci Ukrajine a revízii dlhodobého rozpočtu Únie.
Čítajte viac Fico v Bruseli: Konflikt na Ukrajine nemá vojenské riešenie, v EÚ budeme presadzovať slovenskú politiku
17:07 Ruská Federálna bezpečnostná služba (FSB) v piatok vyhlásila, že zabila muža podozrivého zo špionáže v prospech Ukrajiny a zatvorila dva prokyjevské on-line spravodajské portály. Stalo sa tak v okupovanej časti Záporožskej oblasti na juhu Ukrajiny.
„FSB v rámci špeciálnej operácie na území Záporožskej oblasti rozložila aktivity troch veľkých skupín agentov koordinovaných ukrajinskou rozviedkou,“ uvádza FSB vo vyhlásení.
Počas prestrelky podľa FSB zahynul jeden muž podozrivý z práce pre ukrajinskú rozviedku. Služba však ďalšie informácie neuviedla.
FSB vo vyhlásení uvádza, že v meste Melitopol boli zadržaní administrátori proukrajinskej četovej miestnosti a mediálneho servera. „Fungovanie informačných zdrojov bolo ukončené“, uvádza FSB.
Zadržané osoby údajne nabádali miestnych obyvateľov na zber informácií o „miestach pobytu a pohybe príslušníkov ruských ozbrojených síl“ a podnecovali „v oblasti protiruské nálady“. Agentúre AFP sa však nepodarilo tieto informácie bezprostredne overiť z nezávislých zdrojov.
16:30 Lídri EÚ dnes na samite vyjadrili podporu Ukrajine, a to na „tak dlho, ako to bude potrebné“. „Môžeme predpokladať, že dôjde k opakovaniu situácie, keď bude Rusko napádať kritickú infraštruktúru Ukrajiny a bude potrebné pomôcť Ukrajine humanitárne aj v oblasti energií. Ak nebudeme Ukrajinu podporovať, tak to zle dopadne. Na tom je zhoda,“ uviedol k tomu český premiér Pert Fiala.
Členské štáty sa podľa neho tiež zhodujú na podpore európskeho smerovania Ukrajiny a Moldavska. Už 8. novembra by mala Európska komisia zverejniť svoju správu, v ktorej bude hodnotiť pripravenosť Ukrajiny i ďalších krajín na členstvo v EÚ. Český premiér dodal, že závery rokovaní vyjadrujú „jednoznačnú podporu Ukrajine a jednoznačné odmietanie ruskej politiky a to je najdôležitejšie“.
16:20 Európska únia pripravuje dvanásty balík sankcií na Rusko kvôli jeho napadnutiu Ukrajiny, uviedla dnes po samite EÚ predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová. EÚ chce najmä postihnúť zisky, ktoré Rusku plynú z vývozu diamantov. Rokuje o tom s jednotlivými členskými krajinami aj partnermi zo skupiny G7, dodala von der Leyenová. Eú sa tiež na samite zhodla na ďalšej pomoci Ukrajine. Ďalšou dôležitou témou vrcholnej dvojdňovej schôdzky, ktorá sa dnes skončila, bola podpora legálnej migrácie, zabránenie tej nelegálnej alebo rozvoj konkurencieschopnosti.
Čítajte aj Fico pred samitom EÚ odmieta ďalšie sankcie proti Rusku. Bude podporovať nulovú vojenskú pomoc Ukrajine
16:10 V rámci ruskej ofenzívy, ktorá sa pokúša obkľúčiť a dobyť mesto Avdijivka v Doneckej oblasti, Moskva stratila najmenej jednu brigádu vojakov. Povedal to v piatok ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Brigádu v ruskej armáde tvorí 2-tisíc až 8-tisíc vojakov.
Rusko už niekoľko týždňov zintenzívňuje svoje útoky proti mestu Avdijivka, ktoré sa nachádza na frontovej línii len niekoľko kilometrov severne od okupovaného mesta Doneck. Moskva v snahe obkľúčiť mesto údajne nasadila veľké sily, pričom stratila veľa vojakov a techniky.
16:00 Ruská prokuratúra v odvolaní proti rozsudku moskovského súdu, ktorý tento mesiac potrestal pokutou šéfa zakázanej organizácie na obranu ľudských práv Memorial Olega Orlova (70) za opakovanú „diskreditáciu ruskej armády“, žiada tri roky odňatia slobody. Oznámili to dnes ruské médiá.
Ustanovenia o postihu za „diskreditáciu“ či za šírenie „falošných správ“ o ruských ozbrojených silách prijali ruskí zákonodarcovia krátko po vpáde ruských vojsk na Ukrajinu. Drakonické tresty majú podľa oponentov režimu umlčať všetku kritiku vojny.
Obžaloba teraz pre Orlova žiada tri roky vo väzenskom tábore, čo je maximálny trest za „diskreditáciu“ armády v danom znení zákona. Zmenu svojho postoja obžaloba vysvetlila tým, že Orlov „pociťuje politickú a ideologickú nenávisť k Ruskej federácii“, a tiež spolu s Memorialom „pokračuje v rozvracaní stability občianskej spoločnosti“, napísal server BBC News. „Teraz nikto nemôže pochybovať, že ide o politický proces. Prenasledujú ma za odlišné zmýšľanie,“ zareagoval sám Orlov.
Foto: SITA/AP, Alexander Zemlianichenko
Moskovský súd 11. októbra uložil Orlovovi pokutu 150.000 rubľov (takmer 35.000 korún) za to, že vystupoval proti vojne na Ukrajine. Prokuratúra vtedy nežiadala Orlovo uväznenie, ale pokutu 250.000 rubľov. Obžaloba sa opierala o Orlovov článok z vlaňajšieho novembra, v ktorom napísal, že Rusko sa za prezidenta Vladimira Putina znížilo k fašizmu. Vzhľadom na vek a zdravotný stav obžalovaného navrhla obžaloba pokutu namiesto väzenia. Podľa niektorých zdrojov mohla žiadať až tri roky, podľa ďalších až päť rokov za mrežami.
Orlov na súde vo svojej záverečnej reči vyhlásil, že Rusi dnes žijú v totalitnom štáte, ktorý pripomína dystopický svet z románu 1984 Georgea Orwella, zatiaľ čo ich krajina vedie vojnu proti susedovi a tvrdí, že podporuje slobodu, mier a bezpečnosť.
Rozsudok odsúdenec označil za „mierny, ale nezákonný a nespravodlivý“.
Orlov je jedným z najznámejších a najuznávanejších obhajcov ľudských práv v Rusku, k vedeniu Memorialu patril od roku 1999. V decembri 2021 nariadil súd rozpustenie Memorialu, ktorý preslávil odhaľovaním zločinov komunizmu a stalinizmu v niekdajšom Sovietskom zväze a postupne sa stal najväčším ľudskoprávnym združením v Rusku. Vlani Memorial získal spoločne s bieloruským disidentom Alesom Bjaljackým a ukrajinským Centrom pre občianske slobody Nobelovu cenu za mier.
15:50 Európska únia musí napredovať v debatách o tom, ako by mohla využiť zisky zo zmrazených ruských aktív na podporu obnovy Ukrajiny sužovanej ruskou agresiou. Zhodli sa na tom lídri členských krajín, ktorí na samite vyzvali Európsku komisiu na urýchlenie práce na konkrétnych návrhoch. Zároveň zopakovali odhodlanie pokračovať v ekonomickej i vojenskej podpore Kyjeva, akokoľvek v konkrétnych bodoch nie sú úplne jednotní.
„Je potrebný rozhodujúci pokrok,“ uvádza závery prijaté dvadsaťsedem prezidentmi a predsedami vlád na konto zmrazených aktív. Európska rada tento bod tento rok spomína už po niekoľkýkrát. V čase, keď sa o potenciálnom využití ruských majetkov v prospech Kyjeva diskutuje v únii už viac ako rok, však dnes zvolila dôraznejšiu formuláciu.
EÚ od vlaňajšej ruskej invázie zablokovala aktíva ruskej centrálnej banky v celkovom objeme vyše 200 miliárd eur, pričom prostriedky kontrolujú súkromné spoločnosti, prevažne v Belgicku. Priame zhabanie týchto majetkov sa z právnych dôvodov zdá byť vylúčené, namiesto toho posilňuje diskusie o možnosti silno zdaniť zisky, ktoré zmrazené majetky daným finančným inštitúciám vytvárajú. Prevedenie takýchto ziskov Ukrajine už ohlásil belgický premiér Alexander De Croo, ktorý Kyjevu sľúbil viac ako dve miliardy eur.
Čítajte aj Európska únia pátra po ruských miliardároch, chce im zmraziť kontá
Unijní lídri teraz vyzvali komisiu, aby urýchlila „prácu s cieľom predložiť návrhy“. Konkrétny termín na predloženie právneho textu nevytýčili, uviedli však, že je potrebné postupovať v koordinácii s partnermi. Spojené štáty a tiež Británia variante so zdanením ziskov plynúcich z ruských majetkov v posledných týždňoch vyjadrili podporu.
15:30 Nemecko odovzdalo Ukrajine tretiu jednotku moderného systému protileteckej obrany IRIS-T, uviedlo dnes podľa agentúry Reuters ministerstvo obrany v Berlíne. Nemecko v poslednom čase zosilnelo snahy prispieť k obrane Ukrajiny, aby mohla počas nadchádzajúcej zimy lepšie chrániť svoju kritickú infraštruktúru.
Nemecký minister obrany Boris Pistorius začiatkom októbra informoval, že Berlín pre Ukrajincov brániacich sa ruskej invázii pripravil ďalší balík zbrojnej pomoci v hodnote asi jednej miliardy eur. Okrem systému IRIS-T obsahuje tiež ďalší systém protivzdušnej obrany Patriot a tri protilietadlové samohybné systémy Gepard.
Agentúra Reuters napísala, že mešká nákup systémov Patriot pre nemeckú armádu, ktoré majú nahradiť tie, ktoré Berlín poskytuje Kyjevu. Ministerstvo obrany na otázku poslanca Inga Gädechensa z Kresťanskodemokratickej únie uviedlo, že o nákupe viacerých systémov rokuje s ich americkým výrobcom, zbrojovkou Raytheon, a že dodávky sa majú začať v roku 2025 a skončiť v roku 2027. Účet vo výške 25 miliónov eur bude výboru pre rozpočet spolkového snemu odovzdaný v prvom polroku budúceho roka. Reuters pripomína, že podľa skorších informácií mala byť zmluva uzavretá v tohtoročnom poslednom štvrťroku.
15:05 Ukrajinská armáda nedávno dostala prieskumné bezpilotné lietadlá slovinského výrobcu dronov C-Astral. Informuje o tom web Ukrajinská pravda, ktorý cituje portál Defense News. Ide o zásielku taktických prieskumných dronov s názvom Bramor C4EYE, ktoré môžu autonómne fungovať tri hodiny bez dobíjania a ovládajú sa na vzdialenosť až 40 kilometrov.
Nie je však známe, či drony na Ukrajinu dodala priamo firma C-Astral alebo, či ich poskytlo slovinské ministerstvo obrany zo svojich zásob, keďže krajina tento typ dronov používa.
14:15 Britské obranné spravodajstvo si všimlo dlhú prestávku Ruska pri podnikaní útokov raketami dlhého doletu odpaľovanými na Ukrajinu z lietadiel. Obranné spravodajstvo Veľkej Británie to dáva do súvislosti s tým, že Moskva si hromadí muníciu na zimné obdobie. Informuje o tom web Ukrajinská pravda, ktorý cituje piatkovú aktualizáciu správy britského obranného spravodajstva o vývoji vojny na Ukrajine.
Britský rezort obrany uviedol, že ruské bombardéry nevypálili rakety s plochou dráhou letu už viac ako mesiac. Ide o jednu z najdlhších prestávok od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu. „Rusko takmer určite potrebovalo znížiť frekvenciu svojich útokov, aby doplnilo svoje zmenšujúce sa zásoby rakiet AS-23A Kodiak," konštatuje britský rezort obrany. Dodáva pritom, že Moskva pravdepodobne použije akúkoľvek nedávno vyrobenú muníciu na útok proti ukrajinskej energetickej infraštruktúre cez zimu.
13:50 Predseda slovenskej snemovne Peter Pellegrini očakáva, že zastavenie vojenskej pomoci Ukrajine zo strany novej vlády v Bratislave sa nedotkne komerčných zákaziek. Pellegrini to dnes povedal novinárom v reakcii na vyjadrenia nového slovenského premiéra Roberta Fica, že jeho kabinet už nebude vojensky podporovať Ukrajinu, ktorá sa od vlaňajška bráni ruskej vojenskej invázii.
Čítajte viac Pellegrini o stopnutí vojenskej pomoci Kyjevu: Komerčný predaj zbraní nezastavíme
13:33 Ako vidíte budúcnosť ruskej vojny proti Ukrajine? Aj tejto otázke čelia slovenský premiér Robert Fico a jeho maďarský kolega Viktor Orbán na summite Európskej únie v Bruseli.
Čítajte viac Estónska premiérka sa pýta Fica a Orbána: Čo chcete, ak sa vám nepáči pomoc pre Ukrajinu?
13:30 Poslanci ruského parlamentu odhlasovali zvýšenie vojenských výdavkov o 68 percent s cieľom financovať ruskú vojnu na Ukrajine. V prvom čítaní zákona o výdavkoch ruskí zákonodarcovia vo štvrtok odobrili zvýšenie vojenského rozpočtu pomerom hlasov 320 ku 80.
Vojenské výdavky v roku 2024 budú tvoriť takmer tretinu všetkých ruských vládnych výdavkov. Ruské zvýšenie vojenských výdavkov prichádza v čase, keď krajinu znepokojuje slabá ekonomika, na ktorú negatívne vplývajú západné sankcie a náklady na vedenie vojny na Ukrajine. Ruská centrálna banka nedávno zvýšila kľúčovú úrokovú sadzbu na 13 percent v snahe zastaviť prudký pokles rubľa.
Čítajte aj Rusko zvyšuje výdavky na obranu. Pripravuje sa na dlhú vojnu?
13:05 Slovensko podmieňuje finančnú podporu Ukrajiny zárukami, že európske peniaze, vrátane tých slovenských, nebudú spreneverené. Na facebooku to dnes oznámil nový slovenský premiér Robert Fico. Ukrajina podľa neho patrí medzi najviac skorumpované krajiny sveta.
Ako Fico na sociálnej sieti informoval, v Bruseli bola vo štvrtok v noci vážna diskusia o zmene rozpočtu EÚ. Jednou z priorít pritom je, aby do roku 2027 išlo z financií Európskej únie 50 miliárd eur na pomoc Ukrajine. „Som pripravený podporiť v nasledujúcich štyroch rokoch zvýšenie nášho príspevku do rozpočtu EÚ približne o 400 miliónov eur napriek tomu, že slovenské verejné financie sú devastované,“ zdôraznil slovenský premiér, keď vystúpil pred ostatnými štátnikmi.
Fico dodal, že nebude rešpektovať žiadne škrty v úniových fondoch určených na podporu poľnohospodárstva, ale ani v kohéznych fondoch. Zvýšený rozpočet EÚ by sa podľa neho mal použiť na zvýšenie konkurencieschopnosti EÚ a na boj proti nelegálnej migrácii.
„Ukrajina patrí medzi najskorumpovanejšie krajiny sveta a jej brutálnu finančnú podporu podmieňujeme zárukami, že európske peniaze (vrátane slovenských) nebudú spreneverené a že časť z týchto zdrojov bude použitá na obnovu slovenskej infraštruktúry v prihraničných oblastiach a na podporu slovenských firiem pri obnove Ukrajiny,“ Uzavrel Fico svoje vyhlásenie.
13:00 Ruské straty ťažkej techniky pri meste Avdijivka v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny podľa amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW) pravdepodobne „narušia ruské útočné schopnosti z dlhodobého hľadiska“. Ruské vojenské straty pri Avdijivke zahŕňajú stovky zničených obrnených vozidiel a tisíce zabitých alebo zranených osôb, dodal ISW.
Rusi síce naďalej posielajú vojenské zálohy na front na východe Ukrajiny, ale straty techniky budú predstavovať vážny problém, konštatuje inštitút. „Zostáva však nejasné, či perspektíva ďalších strát ťažkej ťažkej techniky odradí ruské velenie od spustenia ďalšej série veľkých mechanizovaných útokov pri Avdijivke,“ poznamenáva ISW.
12:40 Bývalý poslanec ukrajinského parlamentu Oleg Carev, ktorý sa dopustil vlastizrady podporou ruskej invázie na Ukrajinu, utrpel strelné poranenie a je vo vážnom stave. Informuje o tom spravodajský web Ukrajinská pravda, ktorý cituje vyjadrenie Rusmi dosadeného šéfa okupovanej časti ukrajinskej Záporožskej oblasti Vladimira Rogova. „Oleg je vo veľmi vážnom stave. Momentálne je na jednotke intenzívnej starostlivosti,“ napísal Rogov, pričom uviedol, že ho postrelili.
Okresný súd v Kyjeve v máji minulého roka odsúdil Careva v neprítomnosti na 12 rokov väzenia. Carev na svojom kanáli na komunikačnej platforme Telegram opakovane zverejňoval výzvy na zmenu hraníc Ukrajiny, dodáva Ukrajinská pravda.
12:25 Slovensko by mohlo zvýšiť svoj príspevok do rozpočtu EÚ v nasledujúcich štyroch rokoch o 400 miliónov eur ako súčasť balíka 50 miliárd eur určených pre Ukrajinu.
Čítajte viac Fico súhlasí s navýšením príspevku pre Ukrajinu. Zo Slovenského rozpočtu pôjdu do balíka EÚ stovky miliónov eur
11:11 Maďarsko stiahlo svojich zástupcov z Medzinárodnej investičnej banky (IIB), známej ako „ruská špionážna banka“ pre jej úzke väzby na Rusko. Maďarsko sa stalo poslednou členskou krajinou Európskej únie, ktorá tak urobila. Informuje o tom web Ukrajinská pravda, ktorý cituje oznámenie banky majiteľom dlhopisov, veriteľom a klientom banky.
Z oznámenia IIB vyplýva, že Maďarsko z banky oficiálne odišlo 19. októbra, čiže šesť mesiacov po tom, ako svoj krok ohlásilo. Medzinárodná investičná banka stratila v dôsledku sankcií Európskej únie proti Rusku prístup na európske finančné trhy. IIB je rozvojovou inštitúciou, ktorú v roku 1970 založili krajiny bývalého východného bloku. Takmer 50-percentným vlastníkom banky je Rusko.
Čítajte aj „Špionážna banka“ v Rusku dlží peniaze aj Slovensku. Financie zatiaľ nechce poslať, problémy majú aj Česi
10:55 Maďarsko nevládze a ani nechce podporovať Ukrajinu. Vyhlásil to v piatok v rozhovore pre verejnoprávnu rozhlasovú stanicu Kossuth Rádió predseda maďarskej vlády Viktor Orbán.
„Najväčším problémom je, že stratégia, s ktorou sa Brusel postavil k tejto vojne, zlyhala,“ povedal maďarský premiér. Podľa neho Európska únia povzbudila Ukrajinu, aby začala otvorenú vojnu a dala na to finančné prostriedky aj vojenské vybavenie.
„Kým existoval reálny scenár, že Ukrajina môže vyhrať, fungovala istá stratégia. Avšak Ukrajinci nemôžu na fronte zvíťaziť – a to uznáva každý vojenský stratég,“ konštatoval Orbán s poznámkou, že teraz je trápne uznať, že predchádzajúca stratégia nefunguje.
Čítajte aj Fico je späť v Bruseli. Ukrajine nechce dať zbrane a pre Orbána je ako vianočný darček
10:10 Najmenej osem záchranárov utrpelo zranenia, keď jedna z ruských rakiet v piatok zasiahla budovu hasičského zboru v Charkovskej oblasti na severovýchode Ukrajiny. Uviedol to ukrajinský minister vnútra Ihor Klymenko.
Útok bol zameraný na mesto Izium, napísal Klymenko v aplikácii Telegram a zverejnil zábery zničenej budovy a hasičských áut. Poškodená bola aj samotná stanica a 13 kusov techniky, dodal.
10:00 Ruský prezident Vladimir Putin vo štvrtok oznámil, že poveril vládu, aby do 1. júla 2024 vypracovala projekt rozvoja domáceho vesmírneho programu, ktorý by bol komernče úspešnejší. TASR správu prevzala od agentúry DPA odvolávajúcej sa na ruské médiá.
Čítajte viac Putin vzhliada k nebu a po vzore Muska žiada komerčné vesmírne projekty
9:38 Lotyšský parlament schválil zmenu zákona, ktorý vyžaduje, aby majitelia áut s ruskými evidenčnými číslam zaregistrovali vozidlo alebo ho odstránili z lotyšského územia do troch mesiacov od nadobudnutia účinnosti novej legislatívy. Informuje o tom web delfi.lv.
Po uplynutí troch mesiacov vozidlá s ruskými evidenčnými číslam budú môcť územie Lotyšska využiť len na tranzit. Vozidlo registrované v Rusku bude môcť cez Lotyšsko prejsť iba raz.
Ak vozidlo nebude registrované v Lotyšsku alebo sa zistí, že jeho používanie v cestnej premávke je neoprávnené, vozidlo bude zhabané. Skonfiškované autá odovzdajú Ukrajine. Zákon nadobudne účinnosť 15. novembra.
9:09 V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine zabila tamojšia armáda 297 680 ruských vojakov. Na Facebooku o tom informoval generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl, ktorý dodal, že iba počas štvrtka prišlo o život 560 ruských vojakov.iba počas štvrtka prišlo o život 560 ruských vojakov.
Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo aj o 5 145 tankov, 9 726 bojových obrnených vozidiel, 9 513 vozidiel a palivových nádrží, 7 162 delostreleckých systémov, 834 odpaľovacích raketových systémov, 556 systémov protivzdušnej obrany, 324 vrtuľníkov, 320 lietadiel, 5 390 dronov, 1 538 striel s plochou dráhou letu, 20 lodí, jednu ponorku a 1 011 kusov špeciálnej techniky.
8:20 Ruské vojská zaútočili v noci na dnešok dvoma vlnami bezpilotných lietadiel na Chersonskú a Mykolajivskú oblasť na juhu Ukrajiny. Päť zo šiestich dronov sa podarilo zostreliť, jeden dron zasiahol objekt infraštruktúry, uviedla hovorkyňa ukrajinského veliteľstva Juh Natalja Humenuková podľa agentúry Unian. Ruská protivzdušná obrana v noci zostrelila dva drony nad Kurskou oblasťou, ktorá hraničí s Ukrajinou, oznámilo ruské ministerstvo obrany podľa agentúry Interfax. O prípadných škodách nie sú žiadne informácie, dodáva list Kommersant.
„Nepriateľ na nás znova skúšal nálety dronov. Zjavne hľadá novú taktiku,“ povedala hovorkyňa. Rusi sa podľa nej snažia nájsť spôsob, pri ktorom by útoky dronov boli maximálne účinné. Tentokrát vyslali dve vlny dronov, po troch kusoch, ale z celkom šiestich dronov ukrajinská obrana päť zničila: dva nad Mykolajivskou a tri nad Chersonskou oblasťou.
„Bohužiaľ, zásah utrpel objekt infraštruktúry. Vznikol požiar, ale nejde o nič kritické, oheň je pod kontrolou. Zasahujú záchranári. Hlavné je, že sa ľuďom nič nestalo,“ dodala Humenuková bez ďalšieho upresnenia.
Ukrajinské sily vo štvrtok zaznamenali zvýšenú aktivitu ruských prieskumných dronov ako predzvesť nočného náletu. Od rozpútania vojny vlani vo februári ukrajinská obrana k 26. októbru zničila 5 389 ruských dronov, dodal Unian s odvolaním sa na údaje generálneho štábu.
Podobné tvrdenia znepriatelených strán nemožno vo vojnových podmienkach operatívne overiť z nezávislých zdrojov.
7:43 Rusko popravuje vojakov, ktorí sa snažia stiahnuť z ofenzívy na východnej Ukrajine, tvrdí Biely dom. Niektoré z obetí, ktoré Moskva utrpela pri meste Avdijivka sú podľa Američanov „na rozkaz ich vlastných lídrov“. Informuje o tom spravodajský portál BBC.
Čítajte viac Rusi popravujú svojich vojakov, lebo neplnia rozkazy. Kirby: Barbarstvo. Vyhrážajú sa smrťou celým jednotkám
7:00 Lídri Európskej únie na samite v Bruseli rokovali aj o návrhu Európskej komisie pridať 66 miliárd eur do viacročného rozpočtu platného do roku 2027. Podľa predsedu Európskej rady Charlesa Michela prebehla „veľmi dobrá výmena názorov“, členské krajiny však musia ďalej rokovať o tom, aké sú ich priority a ako vyvážiť vyčleňovanie nových prostriedkov s presúvaním už vyčlenených peňazí na iné účely.
Úprava viacročného rozpočtu EÚ si vyžaduje jednomyseľnú zhodu členských krajín. Proti návrhu poskytnúť ďalších 50 miliárd eur na podporu Ukrajiny sa však podľa dvoch diplomatických zdrojov agentúry Reuters vo večernej rozprave postavili maďarský premiér Viktor Orbán a predseda slovenskej vlády Robert Fico. Orbán uviedol, že Maďarsko nepodporí ďalšiu pomoc pre Ukrajinu, pokiaľ neuvidí „veľmi dobre odôvodnený návrh“.
Európska komisia navrhla, aby členské štáty vložili do spoločnej pokladnice viac a poskytli Ukrajine 50 miliárd eur a ďalších 15 miliárd eur vynaložili na migráciu. Ďalší návrh by vyčlenil 20 miliárd eur na vojenskú pomoc pre Ukrajinu.
„Ten (návrh), ktorý máme pred sebou… to nebude fungovať. Takže ho zatiaľ odmietneme a uvidíme, kam sa dostaneme v decembri,“ uviedol podľa Reuters Orbán.
Orbánove komentáre prišli v čase, keď sa Budapešť pokúša uvoľniť miliardovú pomoc plánovanú pre Maďarsko v rozpočte EÚ, ktorú však zablokovala Európska komisia kvôli obavám o zákonnosť v krajine, pripomína Reuters.
Fico podľa agentúry Reuters pri varovaní pred poskytnutím nových zdrojov Kyjevu uviedol ako dôvod „endemickú korupciu“.
Iné štáty východnej Európy nesúhlasili, litovský prezident Gitanas Nauseda povedal, že navrhovaných 50 miliárd eur pre Ukrajinu nestačí. Estónska premiérka Kaja Kallasová uviedla, že okrem podpory Ukrajiny by spoločné výdavky mali rásť aj na zlepšenie obranných spôsobilostí EÚ.
Belgický premiér Alexander De Croo podporil pokračujúcu podporu pre Ukrajinu, ale zároveň vyzval komisiu, aby lepšie využila hotovosť vo svojich vlastných pokladniciach. „To, čo je dnes na stole, je pre nás neprijateľné,“ povedal. „Žiadame komisiu a ďalšie inštitúcie, aby sa pozreli na svoje vlastné prostriedky a pozreli sa na fondy, ktoré sa úplne nevyužívajú… namiesto toho, aby žiadali členské štáty o väčšie príspevky,“ povedal podľa Reuters.
Slovenský premiér Robert Fico už v predvolebnej kampani uvádzal, že v prípade svojho víťazstva vo voľbách nebude posielať na Ukrajinu zbrane, sústredí sa na humanitárnu pomoc. Tlmočil to podľa svojich slov aj šéfke Európskej komisie Ursule von der Leyenovej pri stretnutí v Bruseli.
„Rovnako som informoval predsedníčku Európskej komisie, že nová slovenská vláda nebude vojensky podporovať Ukrajinu a že sa sústredíme len na humanitárnu pomoc. Predsedníčka Európskej komisie rešpektuje suverénne právo členských krajín vojensky podporovať alebo nepodporovať Ukrajinu a ocenila náš postoj k humanitárnej pomoci,“ uviedol Fico na sociálnej sieti.
„Novovymenovaný slovenský premiér Robert Fico na samite Európskej únie nepodporí ďalšiu vojenskú pomoc Ukrajine ani ďalšie sankcie proti Rusku – slovenské médiá. Myslím si, že toto rozhodnutie je strategicky nesprávne. Okrem iného to môže viesť k tomu, že ruská armáda bude stáť na hraniciach EÚ,“ napísal na sociálnej sieti poradca ukrajinského ministerstva vnútra Anton Gerašenko.