Napätie eskaluje: Rusi udreli na azerbajdžanský plyn. Baku chce vyzbrojiť Kyjev. Propaganda sa vyhráža novou inváziou

Podľa portálu Caliber.Az ruské sily 8. augusta vyslali na sklad päť dronov, pričom štyria zamestnanci spoločnosti SOCAR utrpeli vážne zranenia. Dva dni predtým Rusko zasiahlo plynovú stanicu, ktorou koncom júla začal prúdiť azerbajdžansky plyn na Ukrajinu.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj počas telefonátu s azerbajdžánskym prezidentom Ilhamom Alijevom odsúdil „cielené letecké údery Ruska na ropný sklad spoločnosti SOCAR a ďalšie objekty Azerbajdžanu na území Ukrajiny“. Zelenskyj označil tieto útoky za „pokus Ruská zablokovať energetické trasy, ktoré zaručujú energetickú nezávislosť Ukrajiny a ďalších európskych krajín“.

Alijev zároveň dostal od Zelenského blahoželanie k deklarácii o ochote uzavrieť mierovú dohodu s Arménskom, ktorá by mohla ukončiť dlhoročný spor o Náhorný Karabach, pričom dojednanie deklarácie podporoval aj americký prezident Donald Trump.

Azerbajdžanský portál Caliber.Az uvádza, že Baku zvažuje zrušenie embarga na dodávky zbraní Ukrajine, ak bude Rusko pokračovať v agresívnej politike voči záujmom Ázerbájdžanu. Podľa zdrojov to môže viesť k ďalšiemu prehĺbeniu krízy v bilaterálnych vzťahoch medzi oboma krajinami.

Ruská propaganda hrozí vojenským zásahom

Známy ruský propagandista Vladimir Solovjov varuje, že situácia na južnom Kaukaze predstavuje „veľmi veľký problém“. V súvislosti s Azerbajdžanom a jeho blízkym spojencom Tureckom, členom NATO, upozornil na možnosť vzniku aliancie NATO v oblasti Kaspického mora, čo by mohlo mať „také dôsledky, že toto nemusí byť posledná špeciálna vojenská operácia našej generácie“. Rusko týmto termínom označuje svoju vojenskú agresiu na Ukrajine, ktorú ospravedlňuje aj snahou zabrániť rozširovaniu NATO.

Čítajte aj Šok v postsovietskom priestore: Azerbajdžan ukázal Rusku červenú. Čo sa to deje s Kaukazom?

Vzťahy medzi Azerbajdžanom a Ruskom sú napäté už od decembra minulého roka, keď ruská protivzdušná obrana zostrelila azerbajdžanské dopravné lietadlo. Následne sa situáciu zhoršila smrťou dvoch príslušníkov azerbajdžanskej diaspóry v Jekaterinburgu, čo viedlo k zatknutiu ôsmich Rusov v Baku. Ďalším impulzom napätia bolo aj uzavretie mierovej dohody Azerbajdžanu s Arménskom bez ruskej mediácie, čím Moskva stratila svoju tradičnú diplomatickú dominanciu v regióne.

Čítajte aj Lídri Arménska a Azerbajdžanu podpísali v USA mierovú dohodu, po 33 rokoch. Je v nej aj Trumpov koridor pod správou Spojených štátov