ONLINE: Ruská jarná ofenzíva na Ukrajine zlyhala, tvrdí Syrskyj. Agresor neuspel v Doneckej ani Charkovskej oblasti

Čítajte viac 1310. deň: Rutte podporil vyjadrenia Trumpa zostreľovať ruské lietadlá po narušení neba nad územím NATO

17:16 Krajiny na východnej hranici Európskej únie považujú vybudovanie takzvaného „múru proti dronom“ na ochranu pred ruskými vniknutiami do svojho vzdušného priestoru za naliehavú potrebu, vyhlásil v piatok po videokonferencii eurokomisár pre obranu Andrius Kubilius.

Čítajte viac Štáty Únie sa zhodli na naliehavej potrebe vybudovania „múru proti dronom“

16:55 Neporušená časť plynovodu Nord Stream, ktorý vedie po dne Baltského mora, by mohla byť okamžite sprevádzkovaná. S odvolaním sa na hovorcu Kremľa Dmitrija Peskova to dnes uviedla agentúra Reuters. Plynovodom v minulosti prúdil ruský plyn do Nemecka.

„Zvyšná časť tam je, mohla by byť spustená hneď teraz,“ povedal Peskov. Nord Stream pozostáva z dvoch dvojitých potrubí, Nord Streamu 1 a Nord Streamu 2. Po explózii z roku 2022 ale zostalo neporušené len jedno zo štyroch potrubí.

Nemecký kancelár Friedrich Merz tento rok v máji ubezpečil, že urobí všetko pre to, aby Nord Stream 2 prevádzku neobnovil. To znamená, že Rusko prichádza o príjmy z predaja plynu, ktoré mu pomáhajú financovať vojnu proti Ukrajine.

Moskva podľa Peskova dúfa, že vyšetrovanie výbuchov na potrubiach plynovodu vedené Nemeckom prinesie výsledky. V auguste bol v Taliansku zadržaný Ukrajinec, ktorý je podozrivý, že útoky vykonal. Rusko z nich obviňuje Ukrajinu, tá to ale popiera. Incident, pri ktorom explózia pred tromi rokmi odrezala veľkú časť dodávok plynu do Európy, Rusko aj Západ označili za sabotáž.

Peskov dnes zopakoval, že za naplánovanie útokov čiastočne nesú vinu Spojené štáty a že o nich vopred vedela administratíva vtedajšieho prezidenta Joea Bidena. To vo svojom článku z februára 2023 s odvolaním sa na anonymný zdroj tvrdí tiež americký investigatívny novinár Seymour Hersh, ocenený Pulitzerovou cenou. Spojené štáty popierajú, že v útoku zohrali nejakú úlohu.

16:46 Diplomatická služba EÚ dnes navrhla, aby ruskí diplomati pôsobiaci v Európskej únii mali povinnosť oznamovať všetky svoje cesty v rámci bloku. Návrh je súčasťou nových sankcií voči Rusku. Informovala o tom agentúra Reuters s odvolaním sa na úniovné zdroje.

Česká republika presadzuje obmedzenie pohybu ruských diplomatov v schengenskom priestore už takmer dva roky, no zatiaľ preň nezískala dostatočnú podporu.

O novom, devätnástom balíku sankcií proti Rusku, ktorý pred pár dňami predstavila Európska komisia, dnes v Bruseli opäť rokovali veľvyslanci pri EÚ. Podľa agentúry Reuters je návrh diplomatickej služby doplnkom k týmto navrhovaným opatreniam. Pre ruských diplomatov by tak platila oznamovacia povinnosť a jednotlivé členské štáty EÚ by im mohli zakázať vstup na svoje územie.

16:40 Poslanci Národnej rady SR ukončili piatkové rokovanie 39. parlamentnej schôdze diskusiou o návrhu uznesenia k návratu unesených ukrajinských detí. Do parlamentu ho predložila skupina poslancov za opozičné PS.

Čítajte viac Parlament bude hlasovať o ruských zverstvách. Poslanci ukončili deň uznesením k návratu unesených ukrajinských detí

16:44 Diplomatická služba EÚ dnes navrhla, aby ruskí diplomati pôsobiaci v Európskej únii mali povinnosť oznamovať všetky svoje cesty v rámci bloku. Návrh je súčasťou nových sankcií voči Rusku. Informovala o tom agentúra Reuters s odvolaním sa na unijné zdroje.

Česká republika presadzuje obmedzenie pohybu ruských diplomatov v schengenskom priestore už takmer dva roky, no zatiaľ preň nezískala dostatočnú podporu.

O novom, devätnástom balíku sankcií proti Rusku, ktorý pred pár dňami predstavila Európska komisia, dnes v Bruseli opäť rokovali veľvyslanci pri EÚ. Podľa agentúry Reuters je návrh diplomatickej služby doplnkom k týmto navrhovaným opatreniam. Pre ruských diplomatov by tak platila oznamovacia povinnosť a jednotlivé členské štáty EÚ by im mohli zakázať vstup na svoje územie.

Český minister zahraničia Jan Lipavský opakovane pripomínal, že celý rad špionážnych aktivít sa odohráva pod diplomatickým krytím, čo je „verejne známym faktom“. Česko preto už dlhé mesiace požaduje, aby ruskí diplomati dostávali víza a povolenia na pobyt, ktoré by im umožnili pohyb len v hostiteľskej krajine, a nie po celom schengenskom priestore. Zároveň chce, aby EÚ prijímala iba biometrické pasy, ktoré je ťažšie falšovať či prepojiť s falošnou identitou.

Česi v poslednom čase získavali pre svoj návrh čoraz väčšiu podporu. Niektoré krajiny, napríklad Nemecko, Maďarsko a Taliansko, však s týmto opatrením stále mali problém, pretože sa obávajú recipročných krokov zo strany Moskvy.

16:30 Ukrajina zaznamenala porušenie svojho vzdušného priestoru prieskumnými dronmi a tvrdí, že môžu byť z Maďarska. Po porade s vojenskými veliteľmi to oznámil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Vzťahy medzi Kyjevom a Budapešťou sú napäté, na jar sa obe krajiny navzájom obvinili zo špionáže a vyhostili si diplomatov.

Čítajte viac Ukrajinský vzdušný priestor narušili pravdepodobne maďarské drony, vyhlásil Zelenskyj

16:18 Trom vysokopostaveným maďarským vojenským dôstojníkom bol zakázaný vstup na Ukrajinu, oznámil v piatok ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha na platforme X. S odvolaním sa na server telex.hu o tom informuje spravodajca TASR v Budapešti.

„Uvalili sme zákaz vstupu na troch vysokopostavených maďarských vojenských dôstojníkov. Je to odveta za predchádzajúci, neopodstatnený zákaz vstupu Maďarska pre našich vojenských dôstojníkov. Na akúkoľvek neúctu zo strany Maďarska, najmä voči našim vojakom, primerane zareagujeme,“ napísal Sybiha.

Šéf ukrajinskej diplomacie vo svojom príspevku pravdepodobne mal na mysli Roberta Brovdiho, ktorý viedol útok na ropovod Družba, píše server, podľa ktorého vzťahy medzi Ukrajinou a Maďarskom, ktorými otriasol aj špionážny škandál, dosiahli nové dno po tom, čo Budapešť koncom augusta zakázala Brovdimu vstup do Maďarska a schengenského priestoru.

Maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó zákaz zdôvodnil tým, že útok na ropovod Družba bol taký vážny a opravné práce trvali tak dlho, že Maďarsko muselo takmer siahnuť do svojej núdzovej rezervy. Szijjártó vtedy vyhlásil, že Ukrajina spôsobuje týmito útokmi väčšie škody Maďarsku ako Rusku.

Po piatkovom kroku Kyjeva maďarský minister zahraničných vecí na Facebooku poznamenal, že „ukrajinský štát už desať rokov vedie protimaďarskú politiku“.

„Maďarskej menšine v Zakarpatskej oblasti sú odoberané práva, Maďar je ubitý na smrť v rámci nútenej brannej povinnosti, útočí sa na ropovod nevyhnutný pre bezpečné zásobovanie Maďarska energiou a teraz zakázali vstup maďarským dôstojníkom. Pritom sú to oni, ktorí od nás očakávajú podporu ich vstupu do Európskej únie… Nemyslia to vážne, však?“ napísal Szijjártó.

14:51 Holandská polícia zadržala dvoch tínedžerov podozrivých zo špionáže pre cudziu mocnosť. Miestne médiá tento prípad spájajú s proruskými hekermi, informovala v piatok agentúra AFP.

Súd nariadil, aby títo 17-roční chlapci zostali vo väzbe – jeden v predsúdnej väzbe, druhý v domácom väzení, uviedla hovorkyňa úradu verejného prokurátora Brechtje van de Moosdijková pre AFP.

Denník De Telegraaf v týchto dňoch zverejnil rozhovor s otcom jedného z chlapcov, z ktorého vyplýva, že jeho syn bol obvinený v súvislosti s tým, že v blízkosti dôležitých budov v Haagu prechádzal so zariadením schopným odchytiť dáta, tzv. wifi snifferom. Podľa otcových slov šlo o budovu kanadského veľvyslanectva a európskych úradov Europol a Eurojust sídliacich v Haagu.

Daný tínedžer sa podľa slov svojho otca vôbec nezaujíma o politiku. Dodal, že ako rodičia netušili, čo presne dieťa robí. Informoval tiež, že k zadržaniu jeho syna došlo v pondelok, keď do ich domu vtrhlo osem mužov v kuklách s príkazom na zatknutie. Podľa jeho slov syn, ktorý je zanieteným hráčom počítačových hier, je podozrivý z kontaktov s proruskými hekermi cez zabezpečenú aplikáciu Telegram.

Hovorkyňa prokuratúry Van de Moosdijková uviedla, že existuje podozrenie, že v tomto prípade ide o zásah cudzej štátnej moci. Ďalšie podrobnosti však vzhľadom na vek obvinených a citlivosť prípadu odmietla poskytnúť.

Pojednávanie so zadržanými podozrivými sa uskutoční za zatvorenými dverami o dva týždne.

14:06 Bieloruský vodca Alexander Lukašenko pri dnešnom rokovaní s ruským prezidentom Vladimirom Putinom prejavil záujem o výstavbu ďalšej jadrovej elektrárne, ktorá by zásobovala elektrinou východoukrajinské regióny okupované Ruskom.

Čítajte viac Lukašenko chce ďalšiu jadrovú elektráreň, elektrina má ísť aj do oblastí okupovaných Ruskom

13:38 Belgický premiér Bart De Wever rázne odmietol návrh nemeckého kancelára Friedricha Merza, ktorý chcel využiť zmrazené ruské aktíva na uvoľnenie bezúročnej pôžičky pre Ukrajinu vo výške 140 miliárd eur. De Wever jasne vyhlásil, že Belgicko odmieta prevziať riziká spojené s takýmto krokom.

Väčšina zo 170 miliárd eur zmrazených ruských aktív sa nachádza v bruselskej spoločnosti Euroclear. Na podporu Ukrajiny sa zatiaľ využívajú len úroky, ktoré tieto aktíva generujú. Belgicko sa totiž obáva, že by použitie samotných aktív mohlo viesť k arbitrážnym žalobám, ktoré by ho jedného dňa prinútili peniaze Rusku vrátiť.

Poskytnutie pôžičky by tiež značne zaťažilo belgické verejné financie. Vláda totiž počíta s 25-percentnou daňou z príjmu z ruských aktív, aby pomohla financovať svoj záväzok zvýšiť výdavky na obranu na dve percentá HDP. Ak by návrh nemeckého kancelára prešiel, De Wever by musel nájsť alternatívne zdroje príjmov.

De Wever na okraj 80. zasadnutia Valného zhromaždenia OSN v New Yorku varoval, že konfiškácia aktív centrálnej banky by vytvorila nebezpečný precedens nielen pre Belgicko, ale pre celú EÚ. Ak by štáty videli, že ich peniaze môžu v eurozóne zmiznúť, mohli by sa rozhodnúť stiahnuť svoje rezervy. Belgický premiér taktiež vyzval európskych politikov, aby viac rokovali a namiesto denných vyjadrení názorov hľadali spoločné riešenia.

13:00 Ruská jarná a letná ofenzíva na Ukrajine tento rok zlyhala, vyhlásil v piatok najvyšší veliteľ ukrajinských síl Olexandr Syrskyj. Rusom podľa neho nevyšli plány vytvoriť nárazníkové pásma v Sumskej a Charkovskej oblasti, obsadiť celú Doneckú oblasť ani dobyť mesto Pokrovsk. Informovala o tom v piatok agentúra Reuters.

„Dá sa povedať, že jarná a letná ofenzíva Rusov bola účinne narušená,“ povedal Syrskyj na stretnutí s novinármi s tým, že ruská armáda vystrelí na bojisku dvakrát toľko delostreleckých granátov ako Ukrajina.

Rusko v súčasnosti okupuje približne pätinu ukrajinského územia a v uplynulom období zaznamenalo viaceré územné zisky.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj koncom augusta povedal, že Rusko sa pripravuje na veľkú ofenzívu v Doneckej oblasti a že v okolí Pokrovska zhromaždilo až 100.000 vojakov.

Obsadenie Doneckej oblasti je pre Moskvu podľa Reuters kľúčovým cieľom vojny, ktorú vedie proti Ukrajine. Ruské sily v súčasnosti kontrolujú vyše 70 percent územia tejto oblasti na východe Ukrajiny a pomaly postupujú vpred.

Rusi od začiatku leta podľa Syrského útočia taktikou, ktorú nazval „tisíc rezov“. Ako vysvetlil, táto taktika spočíva v nasadzovaní veľkého počtu malých skupín, zložených zo štyroch až šiestich vojakov, ktorí postupujú s využitím terénu, roklín a zalesnených oblastí. Ich hlavným cieľom je preniknúť čo najhlbšie do územia, ktoré má pod kontrolou ukrajinská armáda, dodal.

12:50 Slovensko bude súhlasiť s ukončením dovozu ruskej ropy, ak bude existovať iný zdroj dodávok. Takúto prognózu v rozhovore pre Espreso TV vyjadril Mychajlo Podoľak, poradca ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. Podoľak sa zároveň domnieva, že táto záležitosť by mala byť vecou riadnej vnútornej diskusie v rámci Európskej únie.

Čítajte viac Zelenského poradca verí, že Slovensko odmietne ruskú ropu, ak bude existovať iný zdroj dodávok

11:49 Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov vo štvrtok naznačil, že Rusko je vo „vojne“ s Organizáciou Severoatlantickej zmluvy (NATO) a Európskou úniou v súvislosti s konfliktom na Ukrajine.

Ako referuje web Politico, jeho vyjadrenia zazneli na ministerskej konferencii G20 na okraji Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov (OSN) v New Yorku a boli preložené ruskou štátnou agentúrou TASS.

Lavrov uviedol: „NATO a Európska únia chcú vyhlásiť, vlastne už vyhlásili, skutočnú vojnu mojej krajine a priamo sa na nej podieľajú.“

Tieto výroky prišli len niekoľko dní po tom, čo americký prezident Donald Trump po stretnutí s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským zmiernil tlak na diplomatické riešenie konfliktu. Trump označil Rusko za „papierového tigra“, ktorý „tri a pol roka bezcieľne bojuje“, a vyjadril presvedčenie, že Kyjev môže vyhrať vojnu a získať späť celé svoje územie.

Trump tiež vyzval krajiny NATO, aby zostreľovali ruské drony, ktoré prelietajú ich vzdušným priestorom. Na sociálnej sieti Truth Social napísal: „S časom, trpezlivosťou a finančnou podporou Európy a najmä NATO je návrat k pôvodným hraniciam zo začiatku vojny veľmi reálnou možnosťou.“

Lavrov sa v stredu stretol s americkým ministrom zahraničných vecí Marcom Rubiom, ktorý vyzval Moskvu, aby podnikla „významné kroky smerom k trvalému riešeniu“ vojny a zopakoval Trumpovu výzvu na ukončenie krviprelievania.

Čítajte viac Blanár rokoval s Lavrovom i Samuelom Okudzeto Ablakwaom. Minister chce posilňovať spoluprácu

11:30 Kremeľ nielenže neplánuje ukončiť vojnu na Ukrajine, ale aktívne sa pripravuje na možnú rozsiahlu konfrontáciu s NATO v nasledujúcom desaťročí. Táto strategická vízia je však v príkrom kontraste s brutálnou realitou ruskej armády, ktorú podľa najnovšej analýzy Inštitútu pre štúdium vojny (ISW) sužuje systémová korupcia, nekompetentnosť velenia a šokujúce zaobchádzanie s vlastnými vojakmi.

Čítajte viac Kremeľ masívne prezbrojuje. Chystá vojnu s NATO, no jeho vlastnú armádu rozožiera korupcia

10:25 V otázke odpojenia sa od ruských energií neexistuje žiadna zmysluplná diskusia. Konštatoval to v rozhovore pre maďarský verejnoprávny rozhlas Kossuth Rádió predseda vlády Viktor Orbán, podľa ktorého prepravovať energonosiče loďami sa nevypláca a neexistuje veľa alternatív k potrubiam vybudovaným ešte za komunistických čias.

Premiér poukázal na to, že Medzinárodný menový fond pred mesiacom vydal správu o maďarskej ekonomike, ktorá je predmetom mnohých diskusií, ale v energetickej otázke je tam jasné konštatovanie. „Ak by sa do Maďarska prerušili dodávky ruských energií, jeho HDP by klesol o štyri percentá, čo by malo zlé následky,“ spresnil Orbán.

Čítajte viac Zelenskyj povedal Trumpovi, že by sa Slovensko mohlo vzdať ruskej ropy. Výzvu dostal aj Orbán

Podľa jeho slov by energie zdraželi, čo by postihlo státisíce rodín aj trh. „Musíme konať pokojne. Budeme počúvať každého, budeme v tejto otázke konať v záujme Maďarov,“ podčiarkol s poznámkou, že Spojené štáty nemusia akceptovať maďarské argumenty, ale je potrebné, aby sa obe krajiny navzájom počúvali.

9:43 Rusko vyhlásilo, že Ukrajina pokračovala v systematických útokoch na ruské ropné zariadenia a dronmi napadla rafinériu na juhu krajiny.

Podľa oficiálneho vyhlásenia predstaviteľov Krasnodarského kraja vypukol v dôsledku dronového útoku na rafinériu Afipskij menší požiar. Časti dronov údajne spadli na toto zariadenie, dodali vo vyhlásení.

Podľa ukrajinských zdrojov bola spomenutá rafinéria, v ktorej sa vyrába benzín a nafta, predtým terčom útoku aj 28. augusta. Podľa odhadov expertov opakované útoky na rafinérie, čerpacie stanice a nakladacie terminály spôsobili, že Rusko prišlo o približne štvrtinu svojej kapacity na spracovanie ropy, čo spôsobuje v niektorých oblastiach nedostatok pohonných hmôt, píše DPA.

8:55 Ruská letecká bomba v noci na dnes zasiahla ukrajinskú obec Steckivka ležiacu severne od mesta Sumy, informujú tamojšie úrady. Rusko na útoky proti susednej krajine podľa ukrajinského letectva použilo aj 154 dronov. Z Krasnodarského kraja na juhu Ruska bol hlásený požiar rafinérie, kde dopadli trosky dronu.

Šéf vojenskej správy Sumskej oblasti na severe Ukrajiny Serhij Kryvošejenko podľa serveru Ukrajinska pravda uviedol, že skoro ráno miestneho času obytnú časť Steckivky zasiahla zrejme letecká bomba KAB a že kvôli tomu môžu byť problémy s dodávkami elektriny a plynu. Starosta obce Jurij Lysenko potom spresnil, že úplne zničené sú dva domy a ďalších desať je poškodených. Nikomu sa zrejme nič nestalo.

Ukrajinské letectvo oznámilo, že protivzdušná obrana v noci na piatok zneškodnila 128 ruských dronov šáhed, gerbera a ďalších typov. Na deviatich miestach sa zrútilo celkovo 26 útočných bezpilotných lietadiel a na jednom mieste dopadli trosky zostreleného stroja. Letectvo pred 07:00 SELČ upozornilo, že na Ukrajinu zo severu mieria ďalšie skupiny útočných dronov.

Útoky bezpilotných lietadiel rôzne telegramové kanály v noci na dnes hlásili z Ruskom okupovaného Krymu, uvádza ruskojazyčný servis BBC. Kanál Krymskyj vetrík s odvolaním sa na svojich odberateľov informoval o silných explóziách na severe a východe polostrova. Drony podľa neho útočili na vojenské letisko pri dedine Kirovskoje. Ďalšie zdroje túto informáciu nepotvrdili ani nevyvrátili, podotýka BBC.

Požiar zachvátil bližšie neurčené zariadenie v rafinérii Afipskij v Krasnodarskom kraji, uviedol regionálny operačný štáb podľa telegramového kanála Astra. Horelo na ploche asi 30 metrov štvorcových a hasiči oheň uhasili.

Úrady v Rostovskej oblasti informovali o tom, že protivzdušná obrana zostrelila ukrajinské drony na viacerých miestach, vrátane Taganrogu alebo Rostova na Done. V Rostove bol poničený obchod a niekoľko áut na parkovisku.

Ruská protivzdušná obrana podľa ministerstva obrany v Moskve za uplynulú noc zneškodnila 55 ukrajinských dronov, z toho 20 nad Azovským morom, po 14 nad Krymom a Rostovskou oblasťou.

7:50 Ruskí colníci na hranici s Čínou na Ďalekom východe zaistili skoro 2700 dronov. Ak súd nariadi ich konfiškáciu, plánujú ich poslať vojakom bojujúcim v rámci inváznych vojsk na Ukrajine. S odvolaním sa na Federálnu colnú službu o tom informoval telegramový kanál Astra.

Náklad z Číny doviezli dva kamióny, ktoré colníci kontrolovali na priechode pri meste Pograničnyj v Prímorskom kraji. Podľa dokladov mali byť kamióny naložené hračkami a ďalším spotrebným tovarom, avšak medzi ním boli ukryté škatule s dronmi. Náklad mieril na adresu istej firmy v Moskve. Podľa colnej služby išlo o dve bezpilotné lietadlá, skoro 2700 kvadrokoptér a viac ako 200 kusov príslušenstva k nim. Niektoré z dronov boli vybavené kamerami, technikou pre termovíziu a zariadeniami na zhadzovanie nákladu.

Ruské úrady tovar zabezpečili a odoslali na expertízu. Ak súd rozhodne o konfiškácii „nesprávne deklarovaného tovaru“, drony a príslušenstvo k nim bude odoslané na podporu špeciálnej vojenskej operácie. Tak sa v Rusku oficiálne nazýva invázia na Ukrajinu.

6:45 Rusko systematicky týra a zabíja ukrajinských vojnových zajatcov, uvádza sa vo štvrtkovej správe expertov vypracovanej na žiadosť Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE).

Správu vypracovali traja nezávislí experti na medzinárodné právo z Francúzska, Českej republiky a Švédska, podľa ktorých sú mučenie a popravy bežné.

„Tieto porušenia môžu predstavovať vojnové zločiny a v niektorých prípadoch možno aj zločiny proti ľudskosti,“ napísali experti vo svojej správe vypracovanej pre OBSE. Odporučili tiež, aby Medzinárodný trestný súd (ICC) v Haagu tieto incidenty vyšetril.

Podľa správy existujú dôveryhodné dôkazy o používaní pažieb pušiek, lopát, elektrických šokov a psov na zadržaných, pričom takmer 43 percent prepustených vojnových zajatcov uvádza, že boli vystavení sexuálnemu násiliu.

Správa tiež cituje vyhlásenia ruských vojenských veliteľov a úradníkov, ktorí naliehajú na nemilosrdné zaobchádzanie so zajatcami. Bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev podľa správy tvrdil, že vojnoví zajatci „nemajú právo na život“. „Popravte ich, popravte, popravte,“ dodal údajne.

Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 bolo podľa správy zajatých približne 13.500 ukrajinských vojakov. Z nich bolo približne 6800 prepustených, zatiaľ čo 6300 zostáva v zajatí.

Zistenia expertov vychádzajú zo svedectiev bývalých vojnových zajatcov, ukrajinských úradníkov, správ medzinárodných organizácií a iných dôkazov. Rusko pri vyšetrovaní nespolupracovalo, dodáva DPA.

6:40 Ruské útoky vo štvrtok dočasne prerušili dodávky elektrickej energie najmenej 70.000 spotrebiteľom v Černihivskej oblasti na severe Ukrajiny, uviedli tamojší úradníci. Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) tiež informovala, že v noci na piatok vybuchol v asi 800-metrovej blízkosti Juhoukrajinskej jadrovej elektrárne dron.

Podľa regionálneho prevádzkovateľa distribúcie elektriny v Černihivskej oblasti práce na obnovení dodávok energie prebiehajú.

V noci na piatok ruské jednotky zaútočili aj na energetické zariadenie aj v meste Vinnycia, čím narušili dodávky elektrickej energie do niektorých častí mesta a spôsobili požiare.

Generálny riaditeľ MAAE Rafael Grossi v oficiálnom vyhlásení potvrdil, že v stredu neskoro večer a vo štvrtok ráno bolo v monitorovacej zóne Juhoukrajinskej elektrárne spozorovaných 22 dronov. Niektoré z nich leteli v blízkosti až 500 metrov. Podľa agentúry však žiadne obete hlásené neboli.

„Drony opäť lietajú príliš blízko jadrových elektrární, čím ohrozujú jadrovú bezpečnosť,“ uviedol Grossi. „Našťastie včerajší incident nespôsobil žiadne škody na samotnej jadrovej elektrárni. Nabudúce už nemusíme mať také šťastie,“ dodal riaditeľ.

Miesto dopadu dronu Grossi sám navštívil a potvrdil, že ide o kráter s rozlohou asi štyri štvorcové metre. Okolité budovy boli v dôsledku dopadu čiastočne poškodené.

6:30 Spojené štáty oznámili schválenie predaja 400 moderných rakiet vzduch-vzduch a súvisiaceho vybavenia za 1,23 miliardy dolárov pre Nemecko.

„Navrhovaný predaj zlepší schopnosť Nemecka čeliť súčasným a budúcim hrozbám tým, že poskytne zvýšenú vzdušnú kapacitu pre nemecký program F-35 a podporí nemecké a spoločné plánovanie, výcvik a operačné požiadavky v rámci NATO,“ uviedla vo vyhlásení americká Agentúra pre spoluprácu v oblasti obrany a bezpečnosti (DSCA).

„Podporí tiež ciele zahraničnej politiky a národnej bezpečnosti Spojených štátov tým, že zlepší bezpečnosť člena NATO, ktorý je silou politickej stability a hospodárskeho pokroku v Európe,“ dodala DSCA. Predaj ešte musí podľa AFP schváliť Kongres.

Oznámenie USA prišlo po tom, ako nemecký kancelár Friedrich Merz prisľúbil prijať „všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie účinného odstrašenia proti… porušeniam vzdušného priestoru a iným útokom ruských ozbrojených síl“.

AFP vysvetľuje, že Moskva v uplynulých týždňoch vyslala stíhačky a drony do vzdušného priestoru členských štátov NATO – Poľska a Rumunska, po čom nasledovali podozrivé prelety dronov v blízkosti letísk v Dánsku a Nórsku.

Merzova vláda tiež obvinila Moskvu z viacerých pozorovaní dronov nad nemeckými vojenskými a priemyselnými zariadeniami, dodáva AFP.

5:00 Zástupcovia viacerých európskych krajín súkromne varovali agresorskú krajinu Rusko, že NATO je pripravené zostreliť ruské lietadlá, ktoré narušia vzdušný priestor aliancie, napísala agentúra Bloomberg a odvolala sa na vlastné zdroje.

Podľa agentúry sa tento týždeň v Moskve uskutočnilo „napäté“ stretnutie diplomatov z Veľkej Británie, Francúzska a Nemecka s ruskými zástupcami. Vyjadrili znepokojenie nad vniknutím troch stíhačiek MiG-31 do estónskeho vzdušného priestoru. Nemenovaní účastníci rozhovoru pre agentúru Bloomberg uviedli, že po rozhovore európski diplomati dospeli k záveru, že narušenie bolo úmyselnou taktikou schválenou ruským velením.

Európski vyslanci tiež uviedli, že NATO je pripravené reagovať na ďalšie narušenia svojho vzdušného priestoru, a to aj zostrelením ruských lietadiel, uviedla agentúra Bloomeberg.

Ruský veľvyslanec vo Francúzsku Alexej Meškov v rozhovore pre spravodajský kanál RTL povedal, že potenciálne zostrelenie ruského lietadla v spojeneckom vzdušnom priestore „by bolo vojnou“.

„Viete, existuje veľa lietadiel NATO, ktoré narúšajú ruský vzdušný priestor, či už úmyselne alebo nie, ale stáva sa to pomerne často. A nezostrelia ich,“ vyhlásil veľvyslanec bez toho, aby uviedol príklad.

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov na stretnutí ministrov zahraničných vecí G20 uviedol, že NATO a Európska únia vyhlásili Rusku skutočnú vojnu prostredníctvom Ukrajiny a už sa jej priamo zúčastňujú.

"Jasným príkladom je kríza na Ukrajine, vyprovokovaná kolektívnym Západom, prostredníctvom ktorej NATO a Európska únia chcú vyhlásiť, už vyhlásili, skutočnú vojnu mojej krajine a priamo sa jej zúčastňujú,“ povedal šéf ruskej diplomacie.

Podľa zdrojov agentúry Bloomberg si ruskí predstavitelia počas stretnutia s diplomatmi v Moskve urobili detailné nahrávky rozhovoru. Európania predpokladajú, že sa tak stalo s cieľom predložiť ruskému vedeniu podrobnú správu o postoji NATO.

Reportéri agentúry Bloomberg tiež povedali, že Rusi na stretnutí uviedli, že invázia lietadiel bola reakciou na útoky Ukrajiny na okupovaný Krym. Ruskí predstavitelia povedali, že tieto útoky by neboli možné bez podpory NATO, a preto sa Moskva domnieva, že je už zapojená do konfrontácie so Západom vrátane európskych krajín.

Tieto komentáre prichádzajú uprostred rastúceho napätia medzi Moskvou a NATO, keďže spojenci v posledných týždňoch obvinili Rusko z viacerých narušení vzdušného priestoru, napísal server Kyiv Independent. Americký prezident Donald Trump nedávno povedal, že krajiny NATO by mali zostreliť ruské lietadlá narušujúce ich vzdušný priestor, čo privítalo mnoho východných členov.

Generálny tajomník NATO Mark Rutte uviedol, že aliancia bude na podobné incidenty vždy reagovať s pokojným odhodlaním. Doplnil, že ak to bude potrebné, je NATO pripravené lietadlá vyhodnotené ako nebezpečenstvo aj zostreliť.

„Ak je to potrebné. Takže v tomto úplne súhlasím s prezidentom Trumpom: ak je to potrebné,“ povedal Rutte v rozhovore pre program „Fox & Friends“ televízie Fox News. Dodal, že vojaci NATO sú vycvičení na posudzovanie takýchto hrozieb a na určenie, či môžu eskortovať ruské lietadlá zo spojeneckého územia alebo podniknúť proti nim ďalšie kroky.

Postoj NATO je podľa agentúry AFP pomerne priamy – ak sa Aliancia domnieva, že lietadlo predstavuje hrozbu, je pripravená strieľať.

„Môžete si byť istí, že urobíme všetko, čo je potrebné na obranu našich miest, našich ľudí, našej infraštruktúry,“ povedal tento týždeň Rutte. „To neznamená, že vždy okamžite zostrelíme lietadlo,“ dodal.

To potvrdzujú nedávne incidenty nad Poľskom a Estónskom. Keď približne 20 ruských dronov preletelo cez Poľsko, NATO zostrelilo tú časť z nich, ktoré boli považované za hrozbu.

Na druhej strane o niekoľko dní neskôr, keď tri ozbrojené ruské stíhačky narušili estónsky vzdušný priestor nad Fínskym zálivom na približne 12 minút, lietadlá NATO iba „eskortovali lietadlo bez eskalácie“, povedal Rutte. „Nebola posúdená žiadna bezprostredná hrozba,“ povedal šéf Aliancie.