ONLINE: Putin navrhol spriateleným krajinám spoločný program na vyzbrojenie ruskými zbraňami

Čítajte viac 1372. deň: Trump: Rusko súhlasí s niektorými ústupkami. Únik telefonátu Witkoffa s Ušakovom má podľa Kremľa za cieľ zmariť mierový proces

17:55 Ak predseda maďarskej vlády Viktor Orbán prijme pozvanie, ruský prezident Vladimir Putin ho rád uvidí v Moskve.

Čítajte viac Putin nevylúčil návštevu Viktora Orbána v Rusku

17:48 Ukrajinského občana podozrivého zo sabotáže na plynovode Nord Stream vydali vo štvrtok z Talianska do Nemecka. Agentúre DPA to potvrdili justičné zdroje, píše TASR.

Podozrivého previezli do Nemecka vrtuľníkom pod dohľadom nemeckých úradov. V piatok predstúpi pred spolkový súd v meste Karlsruhe. Očakáva sa, že súd vydá príkaz na jeho vzatie do väzby. Ako miesto konania samotného súdneho procesu sa zvažuje Hamburg.

Vydaním podozrivého 49-ročného Ukrajinca Serhija K. sa ukončil dlhotrvajúci právny spor, ktorý bol minulý týždeň urovnaný na najvyššom súde v Taliansku.

Podozrivého zadržali koncom augusta v talianskom letovisku Rimini na základe európskeho zatykača vydaného Nemeckom. Odvtedy bol vo väzbe v meste Ferrara na severe Talianska. Vo väznici sa sťažoval na zlé podmienky a niekoľko dní na protest držal hladovku.

Celkové výdavky Česka naprieč jednotlivými ministerstvami a ďalšími úradmi na pomoc Ukrajine dosiahli podľa českého premiéra v demisii Petra Fialu od začiatku ruskej agresie 91,3 miliardy korún (3,7 miliardy eur). Suma zahŕňa humanitárnu aj vojenskú pomoc či projekty ekonomickej diplomacie. Odhad príjmov, ktoré ČR vďaka Ukrajincom dostala, je však podľa neho vyšší, a to celkovo 104 miliárd korún (4,3 miliardy eur). Povedal to v stredu po rokovaní vlády, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.

Celkovú sumu príjmov tvorí jednak sociálne a zdravotné poistenie a tiež daňové odvody, o ktoré sa český rozpočet zvýši vďaka pracujúcim Ukrajincom. Fiala spresnil, že podľa údajov ministerstva práce a sociálnych vecí je to 79 miliárd korún. Druhú časť príjmov tvoria dary vojenského materiálu od spojencov vo výške 25 miliárd korún.

„Celková bilancia pomoci Ukrajine je kladná vo výške 12,7 miliardy korún. Takže ČR na pomoci Ukrajine určite neprerába, je to naopak,“ zdôraznil český premiér v demisii a poďakoval sa všetkým, ktorí sa na tom podieľali. Pomoc bola podľa neho včasná, efektívna a zo všetkých hľadísk sa Česku oplatila.

17:21 Ruský najvyšší súd vo štvrtok zaradil Nadáciu boja proti korupcii, ktorú založili spojenci zosnulého ruského opozičného lídra Alexeja Navaľného v exile, na zoznam „teroristických organizácií“. Ide o ďalšiu eskaláciu v kampani Kremľa proti jeho kritikom. Rozhodnutie znamená zákaz činnosti nadácie na území Ruska.

Podľa súdu bola nadácia „zameraná na propagovanie, ospravedlňovanie a podporu terorizmu“. Navaľného hnutie ruské úrady už predtým označili za „extrémistické“, čo má podobné právne dôsledky a rovnako znemožňuje jeho činnosť v krajine. Kremeľ tieto označenia pravidelne používa na potláčanie politických oponentov, ktorí sú následne nútení ukončiť činnosť alebo odísť do exilu.

V reakcii na rozhodnutie nadácia uviedla: „Skutočnými teroristami sú Vladimir Putin a jeho komplici – tí, ktorí rozpútali vojnu, zabíjajú civilistov a politických oponentov a posielajú ľudí do väzenia“.

Alexej Navaľnyj bol dlhoročným najvýznamnejším kritikom ruského prezidenta Vladimira Putina. Zomrel za záhadných okolností v arktickej trestaneckej kolónii počas výkonu 19-ročného trestu odňatia slobody na základe obvinení, ktoré sú široko vnímané ako odplata za jeho opozičnú činnosť. Kremeľ účasť na Navaľného otrave aj smrti popiera.

17:17 Ruský vojenský súd dnes odsúdil na doživotie Ignata Kuzina, obžalovaného z atentátu na zástupcu náčelníka hlavnej operačnej správy ruského generálneho štábu, generálporučíka Jaroslava Moskalika. Podľa verdiktu sa Kuzin dopustil teroristického činu, oznámili ruské médiá.

Generál Moskalik zahynul pri výbuchu nálože nastraženej v aute v meste Balašicha pri Moskve 25. apríla. Nálož vybuchla vo chvíli, keď generál prechádzal okolo auta. Nasledujúci deň ruská tajná služba oznámila zadržanie podozrivého Ignata Kuzina, ktorého označila za „agenta ukrajinských špeciálnych služieb“. Podľa FSB práve Kuzin nastražil do zaparkovaného auta nálož. Súd s Kuzinom sa konal za zatvorenými dverami, teda s vylúčením verejnosti a médií.

Tento rok v auguste FSB oznámila, že v Saratovskej oblasti zadržala spolupáchateľa atentátu, ale jeho meno neoznámila, len uviedla, že ide o ruského občana narodeného v roku 1976, pripomenul server Meduza.

Moskalik pracoval v správe, ktorá je podľa médií hlavným článkom plánovania operácií proti Ukrajine. Tá sa s pomocou Západu štvrtým rokom bráni ruskej agresii.

16:20 Centrálne banky rozvojových krajín nakupujú zlato v reakcii na snahy skupiny ekonomicky vyspelých krajín G7 využiť mrazené ruské aktíva v hodnote miliárd dolárov. Štáty sa tak snažia diverzifikovať svoje rezervy. Záujem investorov o zlato potom podporujú obavy z vývoja globálnej ekonomiky. Uviedla to dnes ruská centrálna banka.

Ruský prezident Vladimir Putin dnes varoval, že Rusko pripravuje odvetné opatrenia v reakcii na potenciálne zhabanie ruských aktív v Európe. Varoval, že akýkoľvek krok vedúci k zhabaniu ruských aktív by bol krádežou majetku a mal by negatívny vplyv na globálny finančný systém.

Cena zlata je tento rok na ceste k najväčšiemu ročnému rastu od roku 1979, už sa zvýšila o 59 percent. V októbri vystúpila na rekordných 4381 dolárov za trójsku uncu (oz; 31,1 gramu), najmä vďaka dopytu po bezpečných aktívach v čase geopolitického napätia a neistoty okolo amerických ciel.

15:13 Americký návrh by sa mohol stať základom pre budúce dohody o ukončení vojny na Ukrajine, vyhlásil dnes ruský prezident Vladimir Putin na návšteve v hlavnom meste Kirgizska Biškeku. Putin podľa tlačových agentúr tiež vyhlásil, že Rusko je pripravené potvrdiť, že nemá v úmysle napadnúť Európu.

Čítajte viac Mier či prímerie? V nedohľadne. Putin označil Trumpov plán za „možný základ“ dohôd

14:52 Fínska pohraničná stráž vo štvrtok oznámila, že zadržala muža podozrivého z nelegálneho prekročenia hranice z Ruska, ktorá je už dva roky uzavretá. TASR o tom píše podľa agentúry AFP.

Muž bol zadržaný v pohraničnom meste Imatra popoludní po pátracej operácii, do ktorej boli zapojené vozidlá pohraničnej stráže, hliadky so psom i vrtuľník. Jeho štátnu príslušnosť nezverejnili. Počas bežnej rannej hliadky vo štvrtok pohraničná stráž našla stopy v zasneženom lesnom teréne severne od jazera Immalanjärvi.

„Tieto stopy vyzerali byť dosť čerstvé, preto bolo spustené pátranie,“ povedala agentúre AFP Pinja Viskariová z fínskej pohraničnej stráže.

14:19 Európski spojenci sa obávajú, že administratíva prezidenta Donalda Trumpa podmieni poskytnutie bezpečnostných záruk Ukrajine uzavretím mierovej dohody s Ruskom. Informuje o tom web Politico.

Podľa diplomatických zdrojov americký minister zahraničných vecí Marco Rubio európskym spojencom povedal, že Washington chce dosiahnuť mierovú dohodu, skôr než Kyjevu poskytne prípadné bezpečnostné záruky. Ukrajinské vedenie pritom považuje západné bezpečnostné garancie za základ každého realistického riešenia konfliktu.

Americké ministerstvo tvrdenie o podmienkach bezpečnostných záruk odmieta. „Minister Rubio spolu s celou administratívou jasne zdôraznil, že bezpečnostné garancie musia byť súčasťou mierovej dohody,“ uviedol hovorca ministerstva Tommy Pigott. Podľa Rubia je prezident Trump pripravený vyjednať záruky, ktoré by Ukrajine garantovali dlhodobú bezpečnosť.

Európski spojenci sa snažia zorientovať v rôznych signáloch, ktoré prichádzajú z Washingtonu. Niektoré európske štáty sa obávajú, že americká administratíva pri rokovaniach o mierových plánoch pre Ukrajinu nakloní váhy v prospech Ruska.

13:53 Francúzsko od budúceho leta zavedie dobrovoľnú vojenskú službu v trvaní desať mesiacov, oznámil vo štvrtok prezident Emmanuel Macron. Výcvikový program bude pre dobrovoľníkov vo veku 18 a 19 rokov. Cieľom je posilniť francúzske ozbrojené sily a čeliť rastúcim hrozbám. TASR o tom píše podľa agentúr AFP a AP.

„Nová národná vojenská služba sa má postupne zavádzať od budúceho leta,“ povedal Macron v prejave na vojenskej základni Varces vo francúzskych Alpách.

Dobrovoľníci budú slúžiť iba na francúzskej pevnine a v zámorských územiach, nie vo vojenských operáciách v zahraničí, povedal Macron. Francúzsko však neuvažuje o obnovení brannej povinnosti, ktorá sa v krajine skončila v roku 1996.

Čítajte viac Nesmieme byť slabí zoči-voči Rusku, upozornil Macron. Asi vycvičí dobrovoľníkov pre armádu, koľko im zaplatí?

13:16 Ruský prezident Vladimir Putin na štvrtkovom zasadnutí lídrov Organizácie Zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (OZKB) v kirgizskom Biškeku vyzdvihol efektivitu ruských zbraní a navrhol členom tejto vojenskej aliancie postsovietskych štátov spoločný zbraňový program. TASR o tom píše podľa agentúr DPA a TASS.

„Navrhujeme spustiť rozsiahly program na vybavenie kolektívnych ozbrojených síl modernými ruskými zbraňami a technológiami, ktoré svoju účinnosť preukázali v skutočných bojových operáciách,“ vyhlásil Putin. DPA pripomína, že Rusko pravidelne testuje nové zbraňové systémy v bojoch na Ukrajine.

Šéf Kremľa zároveň oznámil, že počas budúcoročného ruského predsedníctva Moskva začne s prípravami spoločnej protiteroristickej stratégie OZKB. Aliancia tiež plánuje spoločné manévre zamerané na letectvo a protivzdušnú obranu.

OZKB je vojenskou alianciou šiestich postsovietskych štátov, ktorej kľúčovým aktérom je Rusko. Ďalším členmi sú Tadžikistan, Kirgizsko, Kazachstan, Bielorusko a Arménsko. Arménsko je však členom iba formálne a svoje členstvo zmrazilo vo februári 2024 po tom, čo susedný Azerbajdžan dobyl sporný región Náhorný Karabach ovládaný arménskymi separatistami. Arménska vláda vyčíta ruským mierovým jednotkám nasadeným v Náhornom Karabachu, že proti azerbajdžanskej invázii nezasiahli.

12:19 Rusko tvrdí, že jeho sily v uplynulých dňoch postúpili do severných častí východoukrajinského mesta Pokrovsk. Ukrajinská armáda však deklaruje, že v meste drží pozície, ničí tam ruské jednotky a za uplynulý deň odrazila 57 ruských útokov. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.

Ruské ministerstvo uviedlo, že jeho vojaci z 2. armády postupujú v centrálnych a severných častiach Pokrovska, ako aj východne, západne a južne od susedného Myrnohradu.

Moskva tvrdí, že väčšina Pokrovska je už pod jeho kontrolou a že ukrajinské jednotky v susednom Myrnohrade sú obkľúčené. Ukrajinská strana obe tvrdenia popiera.

Ruské ministerstvo obrany minulý týždeň zverejnilo video, na ktorom sa ruskí vojaci v Pokrovsku voľne pohybujú a hliadkujú v opustených uliciach lemovaných zničenými budovami. Agentúra Reuters overila, že zábery boli natočené v južnej časti Pokrovska.

11:15 V bojoch na Ukrajine zahynul 27-ročný Čech, informovala na facebooku škola v Uherskom Hradišti, kde mladík predtým študoval. Hovorca ministerstva zahraničných vecí (MZV) Daniel Drake dnes ČTK bez ďalších podrobností povedal, že úrad o prípade vie a komunikuje s rodinou. Podľa dostupných informácií ide o piateho českého občana, ktorý padol v bojoch na území Ruskom napadnutej krajiny.

Čítajte viac V bojoch proti Rusku na Ukrajine zahynul mladý Čech, uviedla škola, kde študoval

11:05 Ruské ministerstvo zahraničných vecí vo štvrtok oznámilo, že v reakcii na rozhodnutie Poľska uzavrieť ruský konzulát v Gdansku uzavrie od 30. decembra jeho konzulát v sibírskom meste Irkutsk.

Ruský rezort diplomacie označil poľské kroky za „nepriateľské a neoprávnené“ a predvolal si poľského veľvyslanca Krzysztofa Krajewského. Reagoval tak na slová poľského ministra zahraničných vecí Radoslawa Sikorského, ktorý minulý týždeň oznámil, že odobral súhlas s fungovaním posledného ruského konzulátu v krajine pre údajné pokračujúce nepriateľské aktivity.

„Ruské ministerstvo zahraničných vecí si 27. novembra predvolalo poľského veľvyslanca v Rusku, aby mu oznámilo svoje rozhodnutie o zatvorení poľského konzulátu v Irkutsku s účinnosťou od 30. decembra 2025,“ uvádza rezort vo vyhlásení.

Sikorski pod nepriateľskými aktivitami Moskvy narážal na incidenty na poľských železničných tratiach medzi 15. a 17. novembrom. V obci Mika v Mazovskom vojvodstve výbuch nálože zničil železničnú koľaj a pri druhom incidente musel vlak so 475 cestujúcimi pre poškodenú trať náhle zabrzdiť.

Šéf poľskej diplomacie zároveň oznámil, že Poľsko neplánuje prerušiť diplomatické vzťahy s Ruskom. „Neplánujeme prerušiť diplomatické vzťahy, tak ako ich neprerušili ani iné krajiny, na ktorých území došlo k aktom diverzie alebo terorizmu,“ povedal Sikorski. Dodal, že podobné útoky zaznamenali aj iné európske štáty vrátane Británie, Nemecka či Česka.

10:55 Okresný súd v Krakove nariadil trojmesačné väzobné stíhanie občana Ruska, ktorý je podozrivý z neoprávneného zasahovania do informačných systémov. Podľa krakovskej prokuratúry mohol mať napojenie na kybernetické útoky namierené proti firmám v Poľsku aj v iných štátoch Európskej únie. Do Poľska muž prišiel nelegálne, informuje varšavský spravodajca TASR s odvolaním sa na agentúru PAP.

Minister vnútra Marcin Kierwiňski vo štvrtok informoval, že muža zadržali príslušníci Centrálneho úradu pre boj s kybernetickou kriminalitou. Podľa ministra prenikal do systémov poľských spoločností. „Prelamoval ich bezpečnostné opatrenia, aby získal prístup k databázam,“ napísal minister na sieti X. Súd na návrh prokuratúry uvalil na podozrivého väzbu.

Vyšetrovatelia uviedli, že Rus sa nabúral do informačného systému internetového obchodu, získal prístup k jeho databázam a zasahoval do ich štruktúry. Prokuratúra preveruje, či bol zapojený aj do ďalších kybernetických útokov na území Poľska a krajín EÚ a či spôsobil materiálne škody.

Podľa informácií bezpečnostných služieb muž v roku 2022 nelegálne prekročil poľskú hranicu a v nasledujúcom roku získal status utečenca. Prokuratúra sa k prípadu zatiaľ nevyjadruje s odkazom na potrebu nenarúšať priebeh vyšetrovania.

Čítajte viac Ovplyvniť voľby, oslabiť demokraciu. Bezpečnostná expertka hovorí o ruskom hybridnom arzenáli

10:45 Turecké ministerstvo obrany vo štvrtok zdôraznilo, že pred akoukoľvek diskusiou o nasadení tzv. zaisťovacích jednotiek na Ukrajinu musí byť najskôr uzavreté prímerie medzi Ruskom a Ukrajinou. Upozornila na to agentúra Reuters.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron v utorok po rokovaní predstaviteľov koalície ochotných uviedol, že zriaďujú pracovnú skupiny pre zaisťovacie sily. Povedú ju Francúzsko a Británia v úzkej spolupráci s Tureckom, ktoré zohrá kľúčovú úlohu v námornej oblasti. Tieto sily by v prípade dosiahnutia dohody o prímerí mali za úlohu „podporiť ukrajinskú armádu v druhej línii obrany“.

Reuters pripomína, že Turecko od začiatku vojny na Ukrajine udržiava dobré vzťahy s oboma účastníkmi konfliktu a Ankara je otvorená diskusii o nasadení svojich síl na Ukrajinu v prípade, že budú splnené jej podmienky.

„Najprv sa musí uzavrieť prímerie medzi Ruskom a Ukrajinou. Potom sa musí stanoviť rámec misie s jasným mandátom a určiť rozsah, v akom každá krajina prispeje,“ uviedlo turecké ministerstvo obrany v reakcii na Macronove vyhlásenia.

10:40 Ruský vojenský súd vo štvrtok odsúdil na doživotie ôsmich obžalovaných v kauze výbuchu, ktorý 8. októbra 2022 poškodil Krymský most. K útoku sa neskôr prihlásili ukrajinské tajné služby.

„Obžalovaní boli uznaní za vinných a odsúdení na doživotie,“ uviedol vojenský súd v meste Rostov nad Donom na sociálnej sieti Telegram.

Výbuch nálože nastraženej v prechádzajúcom nákladnom aute zabil piatich ľudí vrátane vodiča a pasažierov okoloidúceho vozidla. Vážne poškodil niekoľko mostných polí vrátane železničnej trate a narušil kľúčovú zásobovaciu trasu pre ruské sily bojujúce na Ukrajine. K výbuchu došlo deň po 70. narodeninách prezidenta Vladimira Putina.

Ruské štátne zastupiteľstvo v obžalobe navrhlo súdu koncom októbra pre všetkých obvinených doživotný trest odňatia slobody. Vyšetrovatelia označili za organizátora útoku šéfa Bezpečnostnej služby Ukrajiny (SBU) Vasyla Maľuka, ktorý v auguste 2023 verejne prevzal zodpovednosť za túto operáciu. Odsúdenci svoju vinu popierali.

Most je pre Rusko dôležitý pri zásobovaní Krymu a vojenských jednotiek pri invázii v južnej časti Ukrajiny. V mnohých ohľadoch je symbolom ruskej anexie Krymu z roku 2014. Jeho postavením sa Kremeľ snažil ukázať, že Rusko a Krym sú navždy spojené, napísala stanica BBC.

S dĺžkou 19 kilometrov ide o najdlhší most v Európe, ktorý ruské médiá pri otvorení v roku 2018 vyzdvihovali ako „stavbu storočia“. Ruskí predstavitelia opakovane vyhlásili, že je dobre chránený pred všetkými možnými hrozbami, a to zo vzduchu, zeme alebo mora.

10:35 Európska únia by mala prestať diskutovať o možnostiach financovania Ukrajiny a napredovať vo využití zmrazených ruských aktív. V rozhovore s Euronews to uviedol eurokomisár pre ekonomiku Valdis Dombrovskis.

Európska komisia už skôr predložila členským štátom tri spôsoby, ako môžu finančne podporiť Ukrajinu. Za najúčinnejší variant označila šéfka komisie Ursula von der Leyenová práve variant reparačnej pôžičky založený na zmrazených ruských aktívach v Európe. V stredu pri prejave k europoslancom von der Leyenová prvýkrát naznačila ďalší posun, keď oznámila, že je komisia pripravená predložiť priamo právny návrh, po čom členské štáty EÚ dlho volali.

Podľa serveru Politico komisia aj na stredajšom večernom rokovaní veľvyslancov krajín pri EÚ v Bruseli „upustila od vyhýbavosti a oznámila, že návrh bude predložený veľmi skoro“. Malo by sa tak stať ešte dnes alebo v piatok s tým, že Brusel usiluje o politickú podporu pre tento návrh na decembrovom summite EÚ.

„Je načase, aby sme prestali diskutovať o možnostiach a išli ďalej,“ uviedol eurokomisár Dombrovskis. Reparačná pôžička podľa neho môže Ukrajine „poskytnúť značnú podporu bez toho, aby to znamenalo dodatočnú a podstatnú fiškálnu záťaž pre EÚ alebo jej členské štáty“. Pripustil však, že diskusia medzi štátmi terajšej dvadsaťsedmičky bude veľmi ťažká.

Európska komisia už pred časom predstavila plán, ktorý podľa nej umožní využiť zmrazené ruské aktíva v Európe na financovanie takzvanej reparačnej pôžičky Ukrajine bez toho, aby tieto aktíva boli skonfiškované. Niektoré krajiny majú však proti tomuto postupu výhrady a množstvo otázok technického i právneho rázu.

Prezidenti a premiéri EÚ preto na konci októbra na summite EÚ odložili do decembra rozhodnutie o tom, či majú byť zmrazené ruské aktíva na pomoc Ukrajine použité. Najväčšie výhrady malo Belgicko, ktoré sa obávalo možných právnych rizík. Väčšina zmrazených ruských aktív sa nachádza práve v Belgicku, pretože tam má svoje sídlo depozitár cenných papierov Euroclear.

Čítajte viac Depozitár Euroclear zažaluje Európsku úniu v prípade skonfiškovania zmrazených ruských aktív

Aj keď nenastala zhoda na použití zmrazených ruských aktív, Európska rada (respektíve 26 krajín okrem Maďarska) sa zaviazala riešiť naliehavé finančné potreby Ukrajiny na obdobie rokov 2026 až 2027, vrátane jej vojenského a obranného úsilia. Komisia na základe toho predstavila dokument ponúkajúci tri možnosti.

„Možnosť číslo jeden je využiť manévrovací priestor v rozpočte a získať peniaze na kapitálových trhoch. Možnosť číslo dva je medzivládna dohoda, podľa ktorej si členské štáty samy získajú potrebný kapitál. Možnosť číslo tri je reparačná pôžička založená na imobilizovaných ruských aktívach,“ povedala von der Leyenová v polovici novembra europoslancom.

V návrhu komisie týkajúceho sa zmrazených ruských aktív sa hovorí o celkovom objeme 185 miliárd eur, ale časť, asi 45 miliárd eur, by sa využila na už existujúce záväzky, konkrétne na podporu úveru skupiny G7, pre samotnú pôžičku by tak mohla slúžiť suma 140 miliárd eur.

10:30 Britská armáda pozastavila používanie obrnených vozidiel Ajax po tom, čo sa vojakom urobilo pri cvičení nevoľno z nadmerného hluku a vibrácií. Informoval o tom server BBC, podľa ktorého zákaz prišiel len niekoľko týždňov po tom, ako britská vláda uviedla, že je presvedčená o záujme spojencov z NATO kúpiť tieto obrnené vozidlá vyrábané v južnom Walese.

Čítajte viac Britská armáda pozastavila používanie vozidiel Ajax, vojakom v nich bolo nevoľno

10:00 Ruská armáda v noci na dnes zaútočila na Ukrajine 142 bezpilotnými lietadlami, z ktorých ukrajinská protivzdušná obrana 92 zlikvidovala. Na platforme Telegram to uviedlo ukrajinské letectvo. Ruské ministerstvo obrany tiež na Telegrame oznámilo zostrelenie 118 ukrajinských dronov.

Zásahy ruskými bezpilotnými lietadlami hlási 18 miest a na troch miestach dopadli trosky dronov, uviedlo dnes ráno ukrajinské letectvo s tým, že v ukrajinskom vzdušnom priestore sa naďalej nachádza niekoľko nepriateľských strojov.

Ruská protivzdušná obrana oznámila likvidáciu ukrajinských dronov okrem iného nad Belgorodskou, Kurskou a Samarskou oblasťou.

9:55 Aj fínska ministerka zahraničných vecí Elina Valtonenová sa domnieva, že ak mierový plán počíta s obmedzeniami pre ukrajinské ozbrojené sily, potom by mal obmedziť aj početnosť ruskej armády. Referuje o tom web Espreso TV s odvolaním sa na fínsky denník Yle.

Ministri zahraničných vecí EÚ sa v stredu stretli na diaľku, aby prediskutovali mierové rozhovory týkajúce sa ruskej vojny proti Ukrajine. Valtonenová na stretnutí uviedla, že ak sa od obete vyžaduje zmenšenie jej armády, musí to isté urobiť aj agresor.

„Je rozumné, že ak existujú požiadavky alebo obmedzenia kladené na obeť, napríklad týkajúce sa veľkosti obranných síl, potom by mali byť aspoň podobné požiadavky kladené aj na útočníka. Je potrebné obmedziť možnosti ruských ozbrojených síl,“ povedala.

Podľa ministerky Rusko pravdepodobne takýto prístup neschváli, ale teší sa „širokej medzinárodnej podpore“. Fínska politička sa zároveň domnieva, že Moskvu naďalej možno presvedčiť, aby túto a ďalšie požiadavky prijala, ale pod podmienkou, že nebude mať inú možnosť.

Valtonenová poznamenala, že historicky bola Moskva hrozbou pre svojich susedov, nie naopak. Takže aj keby sa zajtra skončila totálna vojna na Ukrajine, ruská hrozba by sa nestratila, podotkla. „Iba Ukrajina môže určiť podmienky mieru, ktoré sa jej týkajú. Fínska podpora práva Ukrajiny na sebaurčenie je neochvejná,“ povedala Valtonenová.

Fínsky prezident Alexander Stubb nedávno vyhlásil, že prímerie na Ukrajine neočakáva skôr ako na jar a vyzval Európu, aby napriek korupčnému škandálu naďalej podporovala Kyjev.

9:50 Rumunské ministerstvo obrany uzavrelo v utorok dohodu s francúzskym rezortom obrany o nákupe systémov protivzdušnej obrany Mistral v hodnote viac ako 626 miliónov eur. Ide o súčasť spoločnej európskej iniciatívy, do ktorej sú zapojené aj Belgicko, Cyprus, Estónsko a Maďarsko, píše TASR podľa správ agentúry Reuters a spravodajského portálu Romania Journal.

Ministerstvo uviedlo, že v rámci dohody nakúpi 231 prenosných systémov protivzdušnej obrany (MANPADS) Mistral, 934 rakiet, výcvikové služby, simulátor a logistickú podporu. Rumunský parlament kúpu odobril ešte v roku 2022. Dátum dodania nie je zatiaľ známy.

Portál Romania Journal uvádza, že systémy Mistral sú určené najmä na ochranu vojakov, strategických cieľov a armádnych vozidiel pred helikoptérami, dronmi alebo inými nízko letiacimi objektami.

Rumunsko má s Ukrajinou približne 650-kilometrovú hranicu a od začiatku ruskej invázie vo februári 2022 drony viackrát narušili jeho vzdušný priestor. Rumunskú protivzdušnú obranu v súčasnosti tvoria stíhačky F-16, systémy Patriot a HIMARS, juhokórejské rakety Chiron a nemecké protilietadlové systémy Gepard.

9:30 Námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Riabkov vo štvrtok pre ruskú tlačovú agentúru TASS uviedol, že presný dátum návštevy osobitného vyslanca amerického prezidenta Steva Witkoffa a ďalších predstaviteľov v Moskve nebol dosiaľ stanovený.

„Pokiaľ viem, dátum ešte nebol stanovený. Harmonogram návštevy bude vypracovaný v závislosti od toho,“ uviedol Riabkov. Poradca ruského prezidenta pre zahraničnú politiku Jurij Ušakov však v stredu ráno potvrdil, že Kremeľ a Biely dom dosiahli predbežnú dohodu o budúcotýždňovej návšteve Witkoffa v Moskve.

Vyslanie Witkoffa na stretnutie s ruským prezidentom Vladimirom Putinom v Moskve oznámil americký prezident Donald Trump v utorok na svojej sociálnej sieti Truth Social. Doplnil, že spolu majú vyriešiť niekoľko zostávajúcich rozdielov v mierovom pláne o ukončení vojny na Ukrajine. Na stretnutí sa možno zúčastní i Trumpov zať a poradca Jared Kushner.

Trump neskôr novinárom na palube prezidentského špeciálu Air Force One povedal, že americkí vyjednávači robia pokrok v rokovaniach medzi Ruskom a Ukrajinou a Moskva súhlasila spraviť nejaké ústupky.

6:35 Vysoká predstaviteľka Kaja Kallasová uviedla, že akákoľvek mierová dohoda o ukončení ruskej vojny na Ukrajine by mala uložiť povinnosti agresorovi, a nie obeti, aby sa predišlo opakovaniu invázie v budúcnosti, zatiaľ čo chaotické úsilie o dosiahnutie dohody pod vedením USA pokračuje, uviedol server Yahoo News.

Pôvodný 28-bodový návrh navrhovanej dohody, ktorý vypracovali americkí a ruskí predstavitelia, obsahoval rozsiahle ustanovenia, ktoré jasne uprednostňovali Moskvu, medzi nimi aj požiadavky, aby sa Ukrajina vzdala svojich ambícií v NATO, odovzdala územie, ktoré stále kontroluje, a obmedzila veľkosť svojej armády na 600 000 príslušníkov, píše Yahoo. Po rozhovoroch s ukrajinskou stranou sa niektoré parametre zmenili, zredukoval sa počet bodov a napríklad v prípade armády sa posunul limit na 800-tisíc príslušníkov. O otázke straty územia by mali rokovať prezidenti Donald Trump a Volodymyr Zelenskyj, ale termín takejto schôdzky nie je známy. S modifikovaným plánom však do Moskvy pôjdu špeciálny vyslanec Steven Witkoff a zať amerického prezidenta Jared Kushner.

Pre Kallasovú by však mal byť prístup opačný.

„Ak chceme zabrániť pokračovaniu tejto vojny, mali by sme obmedziť ruskú armádu a tiež ich vojenský rozpočet,“ povedala v stredu po mimoriadnom zasadnutí ministrov zahraničných vecí Európskej únie. „Ak miniete takmer 40 % (rozpočtu) na armádu, budete ju chcieť znova použiť a to je hrozba pre nás všetkých."

„Zamerať by sme sa mali na to, aké ústupky a obmedzenia uvidíme z ruskej strany, aby to nešlo ďalej a aby nemali šancu znova napadnúť,“ uviedla Kallasová.

Podľa Trumpa bude pre Ukrajinu dobré, ak sa dohodne s Ruskom, pretože Rusi majú viac vojakov a vojna by mohla trvať roky – aj keby mali urobiť územné ústupky. Dohodu považuje za skvelú pre obe strany konfliktu.

„V konečnom dôsledku by tieto územia mohli v priebehu najbližších mesiacov pripadnúť Rusku. Takže buď chcete bojovať a stratiť ďalších 50 000 až 60 000 ľudí, alebo chcete niečo urobiť hneď teraz,“ povedal Trump novinárom na palube Air Force One.