Mierový plán? Ukrajina a Európa musia presvedčiť Trumpa, že nechce, aby ho mal Putin vo vrecku

Menšia pomoc

Suma by mala pokryť potreby Kyjeva na najbližšie dva roky. V podstate by to bola reparačná pôžička. EÚ by dala 140 miliárd Ukrajine a tá ich splatí, keď jej Rusko zaplatí za škody spôsobené vojnou, ktorú rozpútalo.

Tento plán odmieta maďarský premiér Viktor Orbán a slovenský predseda vlády Robert Fico zase nechce, aby boli peniaze použité na nákup zbraní. Najdôležitejší je však postoj Belgicka. V tejto krajine má sídlo Euroclear a táto finančná inštitúcia spravuje väčšinu ruských zmrazených peňazí.

Belgický premiér Bart De Wever zatiaľ stále trvá na zárukách, aby vraj jeho krajina nečelila žalobám zo strany Ruska. Podľa portálu Politico sa s ním chce Európska komisia a väčšina členských krajín dohodnúť, ale ak to nepôjde po dobrom, vraj to pôjde po zlom.

Čítajte viac Trumpova stratégia? Rusko nie je nepriateľ a EÚ treba zničiť

„Ak bude De Wever naďalej plán blokovať, čo robí už niekoľko mesiacov a predkladá ďalšie podmienky a požiadavky, ocitne sa v nepríjemnej a zvláštnej pozícii pre lídra krajiny, ktorá bola tak dlho proeurópska,“ uviedol diplomat EÚ oboznámený s pokračujúcimi diskusiami. Belgického lídra by ignorovali a odstrčili rovnako ako maďarského premiéra Viktora Orbána,“ napísalo Politico. V praxi by to vyzeralo tak, že belgické priority a požiadavky budú v rámci únie odsunuté na druhú koľaj, čo sa má týkať aj rokovaní o novom sedemročnom rozpočte európskej dvadsaťsedmičky.

Podľa Kielského inštitútu pre svetovú ekonomiku hrozí, že v roku 2025 klesne pomoc Západu Ukrajine na najnižšiu úroveň od začiatku celoplošnej invázie vo februári 2022.

„Európa vyčlenila iba približne 4,2 miliardy eur na novú vojenskú pomoc. Je to príliš málo na to, aby to vykompenzovalo zastavenie podpory zo strany USA. Zároveň sa prehĺbili rozdiely v rámci Európy. Francúzsko, Nemecko a Spojené kráľovstvo výrazne zvýšili svoje príspevky, ale v rámci porovnania vyjadreného hrubým domácim produktom ostali pod úrovňou severských krajín. Taliansko a Španielsko prispeli veľmi málo. Zatiaľ čo ročné príspevky v rokoch 2022 – 2024 dosiahli v priemere približne 41,6 miliardy eur (vrátane Európy, USA a ďalších darcov), v roku 2025 to doteraz bolo iba 32,5 miliardy eur,“ uvádza analýza Kielského inštitútu pre svetovú ekonomiku, ktorá pokrýva príspevky krajín pre Ukrajinu do októbra 2025.

Čítajte viac Bude Európa čakať, kým Putin pošle do Pobaltia 700-tisíc vojakov? Víťazstvo Ruska bude stáť viac ako úspech Ukrajiny

Priama vojenská pomoc Ameriky pre Ukrajinu po nástupe Donalda Trumpa do Bieleho domu v januári už v podstate prestala existovať. Zbrane pre Kyjev z USA nakupujú Európania, ale celá schéma – Zoznam prioritných požiadaviek Ukrajiny (PURL) – je zatiaľ viac o hľadaní peňazí ako o konkrétnych krokoch. Podľa Severoatlantickej aliancie spojenci a partneri NATO prisľúbili v rámci iniciatívy poskytnúť Kyjevu najdôležitejšie vojenské vybavenie a muníciu pochádzajúcu zo Spojených štátov v hodnote viac ako štyri miliardy dolárov. Ďalšie príspevky sa očakávajú tento mesiac a budúci rok.

Ukrajina a územné ústupky

Nedostatočná pomoc Ukrajine sa odrazila na postupe ruských okupantov, ktorý je síce pomalý, ale predsa sa na bojisku v posledných mesiacoch prejavuje. Toto zároveň oslabuje pozíciu Kyjeva pri rokovaniach o mierovom pláne. Ukrajina čelí tlaku, aby sa v prospech Ruska vzdala Doneckej oblasti, hoci agresori ju celú neovládajú a museli by dobýjať silno opevnené územia. No americkí vyjednávači, ako sú vyslanec Steve Witkoff a Trumpov zať Jared Kushner, vraj argumentujú, že ak Kyjev neustúpi teraz, vraj v budúcnosti preň budú mierové podmienky ešte menej výhodné.

Takýto spôsob uvažovania veľa hovorí o mentálnom nastavení Trumpovho tábora. Teda, že neverí, že by sa pozícia Ukrajiny mohla zlepšiť, ale ani nie je preto ochotný niečo urobiť.

Aj v tejto situácii sa však Kyjev spolu s európskymi partnermi usiluje presvedčiť Biely dom, že Rusku nie je možné vo všetkom ustúpiť. Prezident Volodymyr Zelenskyj oznámil 20-bodový plán, ktorý má byť základom pre ukončenie ruskej vojny proti Ukrajine. Dokument sa týka aj toho, aké územné ústupky je Kyjev ochotný urobiť. Informoval o tom kancelár Friedrich Merz počas tlačovej konferencie s generálnym tajomníkom NATO Markom Ruttem v Berlíne.

Čítajte viac Exanalytička CIA: Mierový plán USA? Je absurdné, že ho písali Rusi. Trumpova priorita je niečo dať Putinovi

„Je to však otázka, na ktorú musí odpovedať predovšetkým ukrajinský prezident a ukrajinský ľud,“ zdôraznil šéf nemeckej vlády.

Nie je však jasné, ako sa k tomu postavia Američania. Trump vraj chce, aby rozhodnutie o mieri padlo do 25. decembra.

Čo sa stane, ak k tomu nedôjde? Trump je notoricky známy tým, že svoje ultimáta posúva. Ale je možné, že sa aj nahnevá alebo sa dá zmanipulovať ľuďmi ako Witkoff a Kushner. Myslí si to profesor medzinárodných vzťahov Scott Lucas z University College v Dubline.

„Americký prezident možno zastaví aj tú pomoc, ktorú zatiaľ ešte Kyjevu poskytuje. A to bude pre Európu problém. No ak sa to stane, bude tomu potrebné čeliť. A čo s tým? Na Trumpa v tomto existujú páky. Nechce, aby ho svet vnímal ako niekoho, koho má Putin vo vrecku, a zároveň túži po Nobelovej cene za mier. Je potrebné mu povedať, že sú to Rusi, ktorí musia akceptovať prímerie, čo Putin neurobí. Takže uvidíme, či už Trumpova vláda úplne uzavrela spojenectvo s Moskvou, alebo aspoň niektorých jej predstaviteľov dokážu Európania a Zelenskyj presvedčiť, že by nemali tancovať tak, ako Kremeľ píska,“ vysvetlil Lucas pre Pravdu.