Momentálne je už niekoľko mesiacov v záchytnom tábore v Sečovciach a má byť vyhostený na Ukrajinu, kde má trvalý pobyt. Podľa ministra ide o vysoko rizikovú osobu. „Ide o nebezpečného jedinca, nie je to bežný chalan, tak by som to povedal,“ pokračoval Šutaj Eštok. V Sečovciach sa nachádza utečenecký tábor, kde štát umiestňuje žiadateľov o azyl či ľudí pred ich vyhostením. Druhý obdobný objekt má ministerstvo vnútra v Medveďove. Primárne je určený pre nelegálnych migrantov. V areáli zariadenia majú obmedzený pohyb.
Chýbajúce detaily hrozby
Minister vnútra v utorok po mimoriadnom výbore prisľúbil, že obratom dodá redakciám informácie o údajnom teroristovi.
Po 24 hodinách prišlo z ministerstva vnútra vyjadrenie a rezort následne zmenil komunikačnú stratégiu. Po teroristickej hrozbe tvrdí, že len chcelo na údajnom teroristovi len upozorniť na nedostatky pri kontrole osôb predstavujúcich bezpečnostné riziko v rámci Schengenu. „Postrehli sme, že niektorí politici disponujú podrobnosťami o prípade. Zhodou okolností ide o osoby, ktoré v roku 2022, keď Tadžikovi mal byť odopretý vstup na Slovensko, boli vo vedení rezortu vnútra, čiže niesli zodpovednosť za neštandardný postup v tomto prípade. Ak by dbali na dôsledné plnenie povinností, neušlo by im, že už niekoľko rokov predtým členské štáty v Schengenskom informačnom systéme upozorňovali na hrozbu, ktorú Tadžik predstavuje,“ ozrejmil komunikačný odbor.
Cudzinec podľa tlačovej správy vstúpil na územie Slovenskej republiky v marci 2022. Mal pri sebe cestovný doklad vydaný Tadžickou republikou s vypršanou platnosťou a povolenie na trvalý pobyt vydané Ukrajinou platné do roku 2028. Podľa informácií Interpolu bol na tohto človeka v marci 2018 zatykač vydaný Tadžickou republikou, a to pre trestný čin organizovanej kriminálnej skupiny podľa ich trestného práva. Na základe toho bol Tadžik umiestnený do Ústavu na výkon väzby v Košiciach, kde požiadal o azyl.
Ochranu v zmysle zákona o azyle mu Slovenská republika neposkytla. Jeho pobyt na Slovensku sa tak stal neoprávnený. Najvyšší súd však rozhodol, že nemôže byť vydaný do domovskej krajiny a zároveň aj o prepustení z výkonu väzby. Tadžik krátko nato opustil našu krajinu. Naspäť na Slovensko, keďže u nás žiadal o ochranu v zmysle zákona o azyle, ho eskortovalo Nemecko 20. marca 2024. Následné dôsledné lustrácie v Schengenskom informačnom systéme preukázali, že už od roku 2018 niektoré členské štáty voči Tadžikovi vydali opatrenia, na základe ktorých mu má byť odopretý vstup do schengenského priestoru, s odôvodnením, že ide o násilnícku osobu zapojenú do aktivít súvisiacich s terorizmom. Predstavuje teda vážnu bezpečnostnú hrozbu.
Na základe toho Slovenská republika rozhodla o jeho administratívnom vyhostení na Ukrajinu (kam sa chce vrátiť, keďže tam má do roku 2028 povolený trvalý pobyt) a o zákaze vstupu na územie všetkých členských štátov schengenu na 10 rokov.
S teóriou, že údajný terorista z Tadžikistanu by mohol byť v skutočnosti politický aktivista, prišiel bývalý policajný prezident Štefan Hamran. Na tlačovke Demokratov ukázal staršie články zo zahraničných médií, kde sa píše o 37-ročnom odporcovi autoritárskeho režimu v Tadžikistane, ktorý sa v roku 2022 dostal na slovenské územie.
„Budem rád, ak pán minister vnútra zverejní jeho meno, aby sme mohli posúdiť, či z aktivistu neurobil teroristu,“ povedal Hamran. Minister v pondelok oznámil, že počas vlny migrácie v roku 2022 sa cez slovensko-ukrajinskú hranicu dostal údajný terorista z Tadžikistanu, ktorý následne odcestoval do Nemecka, hoci ho hľadal Interpol a slovenské zložky o tom vedeli. Podľa Demokratov mohol byť tento Tadžik v skutočnosti hľadaný na žiadosť autoritárskeho režimu, podľa medzinárodných zmlúv však má nárok na politickú ochranu.
Podľa Hamrana v čase, keď bol policajný prezident, zodpovedné zložky už mali vedomosť o občanovi z Tadžikistanu, kvôli ktorému zvolal Šutaj Eštok bezpečnostnú radu štátu. Minister vnútra osobu označil za teroristu, Hamran hovorí, že je to Amriddin Kholmurodov, aktivista, ktorý nemôže byť vydaný podľa medzinárodných zákonov do svojej vlasti, pretože mu za vyjadrenie nespokojnosti s tamojším totalitným režimom hrozí mučenie.
“Je to človek, ktorý bol opozične politicky aktívny v Tadžikistane a ktorého sa zastáva opozícia a tiež mimovládny sektor a predseda miestneho výboru na ochranu politických väzňov. Ak by pán Eštok téme rozumel, vedel by, že Slovenská republika je signatárom Ženevského dohovoru, ktorý poskytuje ochranu takýmto utečencom. Nech pán Eštok potvrdí alebo vyvráti, že ide o túto osobu.” hovorí Hamran a vyzýva Šutaja Eštoka aby potvrdil meno osoby, ktorú označil za teroristu.
Čítajte viac Odborník na terorizmus Beňuška: Útočiť na nás? Bola by to strata času a prostriedkov, hrozby sú výhradne interné
Ozbrojený a nebezpečný, no zadržaný v Sečovciach
„Z jednej zahraničnej spravodajskej služby máme informácie, že ide o vysoko nebezpečného, ozbrojeného človeka napojeného na terorizmus. Nejde o žiadneho ľudskoprávneho aktivistu,“ podotkol. Ako môže byť ozbrojený a vysoko nebezpečný počas umiestnenia v záchytnom tábore v Sečovciach, však nevysvetlil. Šutaj Eštok rovnako nechcel ani spresniť, z ktorej krajiny pochádzala informácia spravodajskej služby, podľa ktorej sa riadi.
Napriek tomu, že podľa jednej správy zo zahraničnej spravodajskej služby je občan Tadžikistanu ozbrojený a nebezpečný, Najvyšší súd SR ho v minulosti prepustil.
Najvyšší súd SR rozhodol, že údajný terorista je stíhaný v Tadžikistane, no podľa súdu má dôvody na jeho stíhanie len Tadžikistan. V jeho domovskej krajine dostal nálepku terorista, no podľa medializovaných správ by malo ísť o ľudskoprávneho aktivistu.
Minister Šutaj Eštok zdôraznil, že Najvyšší súd asi nemá také informácie ako on. „Spochybňujete zahraničné spravodajské služby? Český prezident Pavel hovorí, že žijeme v tej najnebezpečnejšej dobe od druhej svetovej vojny,“ podotkol. Napriek tomu, že je podľa Šutaj Eštoka nebezpečný a ozbrojený, nebol obvinený a ani zadržaný.
Čítajte viac Šutaj Eštok varuje pred útokmi na kresťanov. Na sviatky nasadí do ulíc aj kostolov policajtov
Je Slovensko pre Islamský štát cieľom?
V pondelok minister vnútra naznačil, že na Slovensku by mohla byť založená teroristická bunka. Polícia však tieto správy poprela a odkázala, že zatiaľ nedisponujú informáciami o konkrétnych hrozbách voči Slovensku a jeho občanom, ani o potenciálnom prepojení útočníkov z Moskvy na Slovensko. „Slovenská republika je aj naďalej bezpečnou krajinou a nič nenasvedčuje tomu, že by to malo byť inak. Urobíme všetko preto, aby sa naši občania cítili bezpečne,“ zhrnul minister vnútra.
Odborník na terorizmus Tomáš Beňuška z Katedry bezpečnostných štúdií Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici hovorí, že Slovensko je v kontexte terorizmu bezpečnou krajinou a nemyslí si, že by čokoľvek mohlo nasvedčovať tomu, že by sme potrebovali zvyšovať opatrenia na spoločenských akciách.
„Teroristické skupiny sa vo všeobecnosti snažia dosiahnuť nejaký cieľ, ktorý je politického charakteru, a preto svoje aktivity potrebujú intenzívne propagovať a adresovať na entity, ktoré majú možnosť zmeniť stav vecí, ktorý týmto skupinám prekáža, resp. za zmenu ktorých bojujú,“ ozrejmil. Zdôraznil, že Slovensko síce patrí na Západ a útok by sa zrejme dal ideologicky pochopiť, no upozornil, že Slovensku chýba silná moslimská menšina. „O ktorej by mohli vyhlasovať, že ich chcú ochrániť, nedá sa nás považovať za štát, ktorý sa významne podieľal na vojnách na Blízkom východe a už vôbec nemáme nijaké rozhodovacie právomoci v otázke, akým smerom sa západná civilizácia uberá, alebo bude uberať. Inými slovami: útočiť na nás by bola strata času a prostriedkov,“ spresnil.
Dodal, že v kontexte terorizmu na Slovensku ide o výhradne interné hrozby. „Nevylučujem, že by sa mohlo stať, že nejakí teroristi by mohli cez Slovensko prechádzať, alebo sa tu ukrývať, ale v otázke hrozby bezprostredného teroristického útoku by som sa obával výhradne hrozieb z nášho, slovenského prostredia, čomu nasvedčujú aj skúsenosti Slovenska s terorizmom,“ podotkol.
Aj ministerstvo vnútra v akčnom protiteroristickom pláne spomína, že odhalenie potenciálnych atentátnikov býva veľmi zložité. Takmer nemožné je to v prípade takzvaných osamelých vlkov, čiže moslimov, ktorí sa radikalizujú a rozhodnú sa vraždiť samostatne. O úmysle zabíjať vie len samotný páchateľ. A nepotrebuje si zohnať ilegálne strelnú zbraň, čo by ho mohlo prezradiť, stačí mu auto, ktorým vrazí do davu ľudí.