Denník Pravda pripravil sériu štrnástich otázok a odpovedí k tomu, aká hrozba terorizmu na Slovensku je a čo pre jej odvrátenie robí štát.
V článku sa dozviete:
- Či je dôvod na paniku?
- Prečo sú opatrenia zavádzané?
- Či ide o prezidentskú kampaň Petra Pellegriniho?
- Aké hrozby nateraz eviduje Policajný zbor?
Iniciatíva vlády odštartovala začiatkom týždňa. Premiér Robert Fico (Smer) zvolal na pondelok večer Bezpečnostnú radu SR. Dôvodom boli obavy z teroristického útoku počas najväčších kresťanských sviatkov. Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas) v pondelok večer vyhlásil, že v Európe je vyhlásené zvýšené riziko terorizmu a viaceré európske krajiny posilňujú bezpečnostné preventívne opatrenia.
Národné bezpečnostné analytické centrum Slovenskej informačnej služby bude podľa neho v pohotovosti po celé najbližšie dva týždne a budú tiež prijaté mimoriadne opatrenia, aby sa posilnili podujatia sprevádzajúce sviatky Veľkej noci.
Vláda sa k tomuto kroku rozhodla po piatkovom útoku v Moskve, ku ktorému sa prihlásil Islamský štát. Minister vnútra Šutaj Eštok priznal, že z prostredia tajných spravodajských služieb mu bolo oznámené, že hrozia nábožensky motivované útoky aj v našej krajine. „Ide o útočníkov Islamského štátu, ktorých motiváciou sú náboženské útoky. Pracujem s informáciami, ktoré mám,“ ozrejmil pre Pravdu. Dodal, že tieto informácie mu potvrdil aj námestník Slovenskej informačnej služby.
Čítajte viac Pred sviatkami sa sprísnia bezpečnostné opatrenia. Šutaj Eštok: Útok v Moskve cielil na kresťanov
Po útoku v Moskve sprísnilo bezpečnostné opatrenia aj Francúzsko. Expert na terorizmus Tomáš Beňuška z Fakulty politických vied a medzinárodných vzťahov Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici uviedol, že na zvýšenie bezpečnostného rizika by na Slovensku musela existovať hrozba, ktorá by sa dotýkala priamo Slovenska. „Mohlo by ísť napríklad o to, že by sme získali informáciu, že nejaká teroristická skupina sa práve nachádza na Slovensku a môže niečo vykonať či už tu, alebo v inom členskom štáte. Alebo teroristická skupina či jednotlivec spáchali útok v niektorom z členských štátov EÚ alebo NATO a plánujú sa na Slovensku ukryť,“ vysvetlil pre Pravdu.
Na externú hrozbu sa odvoláva aj minister vnútra. Ten oznámil, že počas vlny nelegálnej migrácie v roku 2022 sa cez slovensko-ukrajinskú hranicu dostal na slovenské územie terorista z Tadžikistanu, ktorý následne odcestoval do Nemecka, hoci ho hľadal Interpol a naše bezpečnostné zložky o tom vedeli. Odtiaľ ho eskortovali späť na Slovensko, keďže tu požiadal o azyl. Momentálne je v azylovom tábore v Sečovciach. Minister Šutaj Eštok povedal, že terorista nemal priame napojenie na teroristov z Moskvy.
Podľa neho bol však členom skupiny, ktorá spolupracuje s Islamským štátom. „V našom záchytnom tábore ho vieme držať do 20. júla,“ pokračoval minister s tým, že následne bude vyhostený buď do Tadžikistanu, alebo na Ukrajinu. „Ide o nebezpečného jedinca, nie je to bežný chalan, tak by som to povedal,“ pokračoval Šutaj Eštok. Minister prisľúbil, že bližšie informácie o Tadžikovi poskytne verejnosti ešte v utorok.
Čítajte viac Traja muži, podozriví z teroristického útoku proti Moskve, sa pred súdom priznali
V čase, keď spomínaný muž prekročil hranice, bol ministrom vnútra Roman Mikulec (bývalé OĽaNO). Ten tvrdí, že preverovanie podozrivých osôb prichádzajúcich do schengenského priestoru prechádza štandardnými procesmi, slúžia na to informačné systémy na hraniciach. Prípad zadržania muža z Tadžikistanu z roku 2022 nie je ojedinelou situáciou. Mikulec následne upozornil, že minister vnútra pri tejto téme klame a zavádza a osoba mala byť podľa neho pod dohľadom bezpečnostných orgánov aj Slovenskej informačnej služby.
Podľa experta na terorizmus Beňušku nie je Slovensko pre Islamský štát cieľom. Podľa neho by bol útok islamistov na Slovensko „stratou času a prostriedkov“. „V kontexte terorizmu na Slovensku ide o výhradne interné hrozby. Nevylučujem, že by sa mohlo stať, že nejakí teroristi by mohli cez Slovensko prechádzať, alebo sa tu ukrývať, ale v otázke hrozby bezprostredného teroristického útoku by som sa obával výhradne hrozieb z nášho, slovenského prostredia, čomu nasvedčujú aj skúsenosti Slovenska s terorizmom,“ ozrejmil.
Mimoriadne zasadnutie Bezpečnostnej rady SR bolo podľa bývalého ministra spravodlivosti Viliama Karasa (KDH) zneužité na kampaň lídra Hlasu Petra Pellegriniho. Karas ocenil, že bezpečnostné zložky majú povinnosť zabezpečiť vnútornú bezpečnosť krajiny a bojovať proti všetkým hrozbám. „Čo ma ale vyrušovalo pri informovaní o záveroch bezpečnostnej rady je, že o nich neinformoval predseda Bezpečnostnej rady SR, a teda premiér Fico, ale informoval o nich prezidentský kandidát Pellegrini,“ uviedol Karas s tým, že toto doteraz nikdy nebolo zvykom a bolo podľa neho jednoznačné, že aj túto tému sa snažia využiť v kampani.
Čítajte viac Expert: Vraždy na Zámockej boli teroristickým útokom
Aké stupne teroristického ohrozenia sú na Slovensku?
Na Slovensku bezpečnostné zložky používajú štvorstupňový systém teroristického ohrozenia, ktorý má aj farebné škálovanie jednotlivých stupňov. Jednotlivé stupne teroristického ohrozenia charakterizujú mieru nebezpečenstva vykonania trestného činu terorizmu, ktorá je vyjadrená rizikom teroristického ohrozenia.
- NÍZKY STUPEŇ OHROZENIA – prvý stupeň teroristického ohrozenia sa vyhlasuje predovšetkým pri všeobecnom ohrození spáchania trestného činu terorizmu v niektorom členskom štáte EÚ alebo NATO, ale bez súvislosti so Slovenskom.
- ZVÝŠENÝ STUPEŇ OHROZENIA – druhý stupeň teroristického ohrozenia sa vyhlasuje predovšetkým, ak existuje pravdepodobnosť spáchania trestného činu terorizmu v niektorom alebo vo viacerých členských štátoch EÚ alebo NATO, ale bez súvislosti so SR alebo ak v týchto krajinách došlo k pokusu alebo k dokonaniu takého činu, pričom jeho spáchanie voči Slovensku je málo pravdepodobné. Minister vnútra zdôraznil, že Slovensko je aktuálne v tomto stupni ohrozenia.
- VYSOKÝ STUPEŇ OHROZENIA – tretí stupeň teroristického ohrozenia sa vyhlasuje predovšetkým vtedy, ak boli zaznamenané informácie o teroristickej hrozbe v priamej súvislosti so SR alebo došlo k spáchaniu trestného činu terorizmu v niektorom alebo vo viacerých členských štátoch EÚ alebo NATO, pričom jeho spáchanie môže mať dosah na bezpečnosť Slovenska.
- KRITICKÝ STUPEŇ OHROZENIA – štvrtý stupeň teroristického ohrozenia sa vyhlasuje predovšetkým, ak boli potvrdené informácie o teroristickom ohrození Slovenska alebo trestný čin terorizmu voči štátu je vo fáze bezprostredne pred jeho realizáciou.
ZDROJ: SIS
Čo je cieľom opatrení a na čo sa budú policajti počas Veľkej noci zameriavať?
„Budú prijaté mimoriadne opatrenia, aby sme posilnili všetky rizikové podujatia, najmä spojené s Veľkou nocou, to znamená, že posilníme kontrolu a posilníme hliadky na veľkých spoločenských akciách spojenými s bohoslužbami, rovnako budeme monitorovať zvýšenou aktivitou všetky obchodné centrá a obchodné domy,“ ozrejmil minister vnútra Matúš Šutaj Eštok.
Aký je dôvod týchto opatrení?
Minister Šutaj Eštok pri predstavovaní opatrení spomenul teroristický útok v Moskve. Podľa neho bol cielený na kresťanskú komunitu. Pri piatkovej streľbe v koncertnej sále v meste Krasnogorsk na západnom okraji Moskvy ozbrojenci zabili najmenej 137 ľudí. Ďalších viac ako 180 je ich zranených. K útoku sa prihlásili príslušníci IS. Spojené štáty pred touto hrozbou Rusko varovali, ale prezident Vladimir Putin varovanie verejne odmietol ako pokus o zastrašovanie.
Je dôvod na paniku?
Opatrenia prijaté Bezpečnostnou radou SR v súvislosti s teroristickým útokom v Moskve treba vnímať ako preventívne. Uviedla to prezidentka Zuzana Čaputová. „Nie je dôvod šíriť paniku. Bezpečnostná rada SR sa rozhodla prijať vyslovene preventívne bezpečnostné opatrenia, takto ich chápem,“ poznamenala. Na útok v Moskve reagovalo aj Francúzsko a prijalo opatrenia s najvyšším stupňom bezpečnostného rizika. Slovenská republika ako súčasť európskeho priestoru musí podľa vlády s takýmto bezpečnostným rizikom tiež počítať.
Prečo posilnilo Francúzsko hliadky?
Francúzsko po piatkovom teroristickom útoku v Moskve, ku ktorému sa prihlásila teroristická organizácia Islamský štát, posilňuje bezpečnostné opatrenia na najvyšší stupeň. „Vzhľadom na tvrdenia o útoku Islamského štátu a hrozbách pre našu krajinu sme sa rozhodli zvýšiť (protiteroristický program) Vigipirate na najvyššiu úroveň: hroziaci útok,“ napísal francúzsky premiér Gabriel Attal po skončení zasadnutia rady pre obranu v Elyzejskom paláci. Zúčastnil sa na ňom aj prezident Emmanuel Macron.
Ako hodnotí Francúzsko stupeň nebezpečia?
Francúzsky systém varovania pred terorizmom má tri stupne. Najvyšší stupeň sa aktivuje v prípade útoku vo Francúzsku alebo v zahraničí alebo v prípade, že hrozba útoku sa považuje za bezprostrednú. Spúšťajú sa také výnimočné bezpečnostné opatrenia, ako zosilnené hliadky ozbrojených síl na verejných miestach, ako na staniciach, letiskách a náboženských miestach.
Koľko stupňov ohrozenia na Slovensku poznáme?
Na Slovensku existujú štyri stupne a štát je aktuálne v druhej fáze ohrozenia. Vyhlásený bol dňa 23. augusta 2017. Rada NBAC odporučila ministrovi vnútra SR zvýšiť stupeň teroristického ohrozenia Slovenskej republiky z dovtedy platného 1. stupňa na 2. stupeň po vyhodnotení bezpečnostnej situácie v kontexte série teroristických útokov v členských krajinách EÚ v priebehu roka 2017.
Budú policajti hliadkovať v kostoloch?
Minister Šutaj Eštok spomenul, že útoky Islamského štátu sú mierené na kresťanov. „K útoku sa prihlásil Islamský štát s tým, že bol zameraný na kresťanov. Každý terorizmus je strašný, ale nábožensky motivované teroristické činy sú pre mňa ako pre veriaceho človeka absolútne nepochopiteľné. Nedokážem si predstaviť Boha, ktorý by od svojich nasledovateľov vyžadoval páchanie takýchto zverstiev,“ uviedol minister vnútra. Faktom ostáva, že v Moskve sa IS zameral na koncert rockovej kapely Picnic v Crocus City Hall. Kapela však nemá s kresťanským rockom nič spoločné. V roku 2016 bolo kapele zakázané hrať na Ukrajine pre vystúpenie na Kryme po tom, čo ho anektovalo Rusko.
Aké hrozby na Slovensku poznáme?
Vlani v marci začal rezort vnútra ešte pod taktovkou dočasne povereného ministra Romana Mikulca pripravovať Národný akčný plán boja proti terorizmu do roku 2027. Tento dokument sa aktualizuje každé tri roky a podľa neho sú najväčšou teroristickou hrozbou samoradikalizovaní individuálni aktéri alebo menšie bunky radikálov, ovplyvnené pravicovou alebo náboženskou extrémistickou propagandou, kde významnú mieru zohráva virtuálny priestor, ktorý vytvára podmienky pre izoláciu týchto aktérov v reálnom svete a pre ich zrýchlený radikalizačný proces,“ komentoval aktuálnu situáciu rezort. Ako dodal, hrozbu potvrdil aj teroristický útok spáchaný 12. októbra 2022 v Bratislave. Išlo o útok v podniku Tepláreň. S bezpečnostnými rizikami je spojená aj pokračujúca nelegálna migrácia osôb s teroristickým pozadím spojená s migračnými vlnami vojnových utečencov, ktorej nebezpečnosť sa zvýšila ľahšou dostupnosťou k zbraniam z Ukrajiny
Sú na Slovensku teroristi?
Minister Šutaj Eštok spomenul, že v roku 2022 zachytili muža z Tadžikistanu, ktorý prešiel hraničným priechodom na Slovensku a hľadal ho Interpol. Tento muž má byť členom organizácie, ktorá spolupracuje s ISIS, no nebol súčasťou útoku v Moskve. Je v záchytnom tábore v Sečovciach a má byť vyhostený na Ukrajinu, kde má trvalý pobyt. Podľa ministra ide o vysoko rizikovú osobu. Odhalenie potenciálnych atentátnikov však býva veľmi zložité. Takmer nemožné je to v prípade takzvaných osamelých vlkov, čiže moslimov, ktorí sa radikalizujú a rozhodnú sa vraždiť samostatne. O úmysle zabíjať vie len samotný páchateľ. A nepotrebuje si zohnať ilegálne strelnú zbraň, čo by ho mohlo prezradiť, stačí mu auto, ktorým vrazí do davu ľudí.
Kto vyhodnocuje teroristické hrozby?
Minister avizoval, že na budúci týždeň je plánované stretnutie v Národnom bezpečnostnom analytickom centre (NBAC). To situáciu vyhodnocuje z hľadiska bezpečnosti. Šéf rezortu doplnil, že vyhodnotia všetky nové informácie a ak to bude potrebné, zvýši sa aj stupeň rizika teroristického ohrozenia. NBAC vzniklo 1. januára 2013 a je definované ako analytické, komunikačné a kooperačné pracovisko SIS s celoštátnou pôsobnosťou v oblasti bezpečnostných hrozieb. Medzi jeho hlavné úlohy patrí príprava komplexných analytických hodnotení bezpečnostných incidentov na základe hlásení prijatých od štátnych orgánov SR, monitorovanie bezpečnostnej situácie v SR z odkrytých zdrojov a poskytovanie analytických produktov o bezpečnostných hrozbách v SR určeným príjemcom. „Slovenská informačná služba neustále monitoruje a vyhodnocuje potenciálne bezpečnostné hrozby namierené proti záujmom Slovenskej republiky a získané informácie poskytuje príjemcom zo zákona,“ ozrejmili tajní pre denník Pravda.
Aké zložky sa zapoja do monitorovania situácie?
Ministerstvo vnútra chce tieto informácie zverejniť až na budúci týždeň.
Na akých miestach budú situáciu monitorovať?
Polícia bude vykonávať kontroly aj na hraniciach a ďalších strategických miestach. Pre bezpečnosť našich občanov bolo prijatých viacero opatrení, podrobnosti však z taktických dôvodov nie je možné bližšie špecifikovať.
Aké hrozby nateraz eviduje Policajný zbor?
Polícia zatiaľ nedisponuje informáciami o konkrétnych hrozbách voči SR a jej občanom, ani o potenciálnom prepojení útočníkov z Moskvy na Slovensko. „Slovenská republika je aj naďalej bezpečnou krajinou a nič nenasvedčuje tomu, že by to malo byť inak. Urobíme všetko preto, aby sa naši občania cítili bezpečne,“ zhrnul minister vnútra.
Nejde o prezidentskú kampaň?
Na pondelkové rokovanie Bezpečnostnej rady prišiel nezvyčajne aj predseda parlamentu Peter Pellegrini. Odmieta, že by išlo o prezidentskú kampaň. Podľa jeho slov preto, aby mal informácie z prvej ruky a nedozvedel sa informácie zo spravodajstva. „Poprosím, nespájajte bežný chod krajiny a bezpečnosť ľudí s tým, že ide alebo nejde o kampaň. Jednoducho, teroristický útok v Moskve sa stal kvôli tomu, že na Slovensku sú voľby? Nebláznite,“ dodáva Pellegrini. Aj minister vnútra Šutaj Eštok odmieta, že dnešné rokovanie Bezpečnostnej rady je predvolebná kampaň Petra Pellegriniho. „Vyprosím si, aby ste takéto otázky dávali,“ reaguje minister po rokovaní na otázky novinárov. Pýta sa, či predvolebnú kampaň Petrovi Pellegrinimu spravili aj útočníci v Moskve a či ju robí aj francúzsky prezident Macron.