Definitívnu bodku za tohtoročným Berlinale dal slávny film Petra Bogdanovicha Posledné filmové predstavenie, posledný titul z reprezentatívnej retrospektívy Nový Hollywood 1967 – 1976. Najslávnejší hosť tejto sekcie Peter Fonda na berlínskom festivale priznal: ,,pri nakrúcaní Bezstarostnej jazdy sme naozaj fajčili trávu". A dodal: ,,Nikdy som netušil, že film Bezstarostná jazda zo mňa urobí ikonu."
Výsledky tohtoročnej súťaže hraných filmov zverejnila už v sobotu predsedníčka medzinárodnej poroty, americká herečka Frances McDormandová. Galavečer odovzdávania cien najviac potešil domácich, nemecká kinematografia sa konečne po osemnástich rokoch znovu dočkala Zlatého medveďa. Získal ho režisér Fatih Akin za psychologickú drámu Gegen die Wand (Proti múru).
Rád rozpráva príbehy
,,Kto som? Turek, nemecký Turek alebo Nemec? Neviem, neuvažujem v týchto kategóriách," skonštatoval na tlačovej besede tridsaťročný režisér, scenárista, herec a producent Fatih Akin. Ako prezrádza jeho meno, narodil sa v Hamburgu tureckým rodičom. A o problémoch potomkov tureckých prisťahovalcoch rozpráva aj vo svojom štvrtom hranom filme Proti múru.
Tému hľadať nemusel. ,,Mal som tureckú kamarátku, perfektnú parťáčku, ktorá ma prosila, aby som si ju formálne vzal. Sobášom len na papieri chcela uniknúť z fundamentalistickej moslimskej rodiny," zaspomínal Fatih Akin. Z pôvodne zamýšľanej komédie vyšla napokon ľúbostná dráma, ktorej hrdinovia sa na začiatku stretnú v nemocnici po neúspešnom pokuse o samovraždu. Štyridsiatnik Gahit už nechce žiť a mladučká Sibel chce uniknúť rodičom aj za cenu smrti. Na spoločnej ceste životom ich však nečaká šťastný koniec.
Úlohu tragického hrdinu napísal Akin na telo svojmu priateľovi Birolovi Unelovi. Objaviť jeho filmovú partnerku však nebol ľahký oriešok. ,,Výber mladých žien, ktoré rozprávajú plynulou turečtinou a sú ochotné sa pred kamerou vyzliecť, nebol veľký," povedal talentovaný režisér. O Sibel Kekilli, ktorú objavil v kolínskom nákupnom centre, tvrdí: ,,Je to nesmierne talentovaná perfekcionistka, ktorá dokáže všetko, čo si zaumieni." Na červenom koberci vedúcom k Berlinale Palastu v sobotu večer netajila trojica svoje nadšenie z festivalového víťazstva.
Bodovali filmári z Latinskej Ameriky
Tohtoročné Berlinale bolo zaostrené na kinematografie Latinskej Ameriky. V kolekcii 23 súťažných filmov boli dva tituly z tejto časti sveta a obidva zabodovali. Veľkú cenu poroty, sošku Strieborného medveďa, získal tridsaťročný argentínsky režisér Daniel Burman filmom El abrazo partido (Stratené objatie). Vyrozprával príbeh mladého Argentínčana, pátrajúceho po svojich koreňoch. Chce ísť do Poľska, z ktorého ušla jeho matka pre holokaustom. Náhle sa však objaví otec, ktorý ich dávno opustil. ,,Vždy ma fascinovalo všetko okolo židovstva," povedal Daniel Burman. Postava hlavného hrdinu Ariela vyniesla Strieborného medveďa dvadsaťosemročnému hercovi Danielovi Hendlerovi. Zdá sa, že spolupráca s Burmanom mu nosí šťastie, za jeho debut Esperando al Mesias získal pred piatimi rokmi cenu Objav roka.
Kolumbijsko-americký film Maria, llena eres de gracia (Mária milostiplná) znesie akurát tak kritériá priemernej televíznej tvorby. Ponúka príbeh sedemnásťročnej dievčiny, ktorá sníva o lepšom živote. Vidina veľkých peňazí z nej urobí dílerku, pašujúcu kokaín vo svojich útrobách do Spojených štátov. Za postavu Marie udelila porota dvadsaťdeväťročnej kolumbijskej herečke Cataline Sandino Morenovej, ktorá momentálne navštevuje v New Yorku Herecké štúdio Lee Strasberga, Strieborného medveďa. O cenu za najlepší ženský herecký výkon sa podelila ex aequo s Charlize Theronovou, ktorej kreáciu vraždiacej prostitútky vo filme Monster už ocenili Zlatým glóbusom aj oscarovou nomináciou. Scenárista a režisérJoshua Marston získal za svoj celovečerný filmový debut Mária milostiplná Cenu Alfreda Bauera, ktorú na Berlinale udeľovali tento rok po prvý raz na pamiatku zakladateľa festivalu.
Porota kontra publikum
Vari najdiskutabilnejším rozhodnutím poroty je udelenie Strieborného medveďa kórejskému režisérovi Kim Ki-Dukovi za film Samaria (Samaritánka). Ponúka príbeh dvoch stredoškoláčok, ktoré snívajú o ceste do Európy a jediný spôsob, ako si na ňu vedia zarobiť, je prostitúcia. Dráma, vyrozprávaná na spôsob hudobného opusu v troch vetách, vyvoláva mnohé morálne otázniky. Odpoveďou nie je režisérovo vysvetlenie ,, v tom veku sú tínedžerky hladné po skúsenostiach".
Pritom mnohé zo súťažných filmov zostali nedocenené. Napríklad strhujúca a magickou filmovou rečou fascinujúca Trilogia: To livadi pou dakrisi (Trilógia: Zem plače) gréckej režisérskej legendy Thea Angelopoulosa. Alebo až biblickou hĺbkou zasahujúca intímna dráma dánskej režisérky Annetty K. Olesenovej Forbrydelser (V tvojich rukách). Alebo pôvabný príbeh lásky amerického nezávislého filmára Richarda Linklatera Before Sunset (Do súmraku). Alebo… Tak to však na festivaloch chodí, málokedy sa rozhodnutie poroty stretne s diváckym ohlasom. Zdá sa však, že len máloktorý zo súťažných filmov sa dostane do slovenských kín, aby si mohol každý urobiť vlastný úsudok.
Víťazi Berlinale 2004
- Zlatý medveď:Proti múru (Gegen die Wand)réžia Fatih Akim
- Veľká cena poroty Strieborný medveď:Stratené objatie (El abrazo partido)réžia Daniel Burman
- Strieborný medveď za najlepšiu réžiu:Kim Ki-DukSamaritánka (Samaria)
- Strieborný medveď ex aequo za najlepší ženský herecký výkon:Catalina Sandino Morenovávo filme Mária milostiplná (Maria, llena eres de gracia)
- Strieborný medveď ex aequo za najlepší ženský herecký výkon:Charlize Theronovávo filme Monštrun (Monster)
- Strieborný medveď za najlepší mužský herecký výkon:Daniel Hendlerza film Stratené objatie (El abrazo partido)
- Strieborný medveď za mimoriadny umelecký výkon:herecký súbor za film Svitanie (Om jag vänder mig om)
- Strieborný medveď za najlepšiu filmovú hudbu:Banda Osiris za film Prvá láska (Primo amore)
