Opozícia sa hrá na spájanie

, , 22.10.2019 18:00

Opozičné spojenectvo stojí na krehkých nohách. Hoci stranícki lídri deklarujú, že chcú spolupracovať, ich predstavy o postupe sa rôznia. Podľa analytikov je otázne, či bude takto široká spolupráca rôznorodých strán fungovať. Sociológ Pavel Haulík upozorňuje, že ak si ako jediný cieľ stanovia boj proti Smeru, väčšine voličov to stačiť nebude.

Na stretnutí opozičných lídrov, ktoré sa konalo v pondelok v saskárskom Liberálnom dome, sa zišli predstavitelia až siedmich opozičných a mimoparlamentných strán – SaS, Progresívne Slovensko (PS), Spolu, Za ľudí, OĽaNO, KDH a Sme rodina. Zhodli sa na jednom – chcú poslať Smer do opozície. Zádrhom je však spôsob, ako to urobiť. Takmer každý má o tom inú predstavu.

Koalícia PS a Spolu chcela pribrať do predvolebnej partie aj Za ľudí Andreja Kisku. Ten to odmietol a navrhol debatu o širokej predvolebnej koalícii, ktorej súčasťou by boli Za ľudí, PS, Spolu, SaS, OĽaNO a KDH. A tu to prvýkrát zaškrípalo. S Borisom Kollárom a jeho hnutím Sme rodina Kiska totiž nepočíta, nevylúčil s ním povolebnú spoluprácu, ak by prípadnej koalícii chýbali hlasy. Tento fakt nemal Kiska problém spomenúť ani priamo na tlačovej konferencii, na ktorej stál Kollár vedľa neho. Líder Sme rodina reagoval konštatovaním, že ak za ním po voľbách prídu a nesplnia jeho podmienky, „odpochodujeme do opozície“.

Širokú koalíciu odmieta SaS, ktorá chce ísť do volieb samostatne a má už aj schválenú kandidačnú listinu. Líder OĽaNO Igor Matovič zase vyhrotil vzťahy s KDH, keď ohlásil spoločnú kandidátku s Kresťanskou úniou, s ktorou KDH dohodu nenašlo.

Baránek nechápe, o čo komu ide

Politický analytik Ján Baránek priznal, že už snahám opozičných strán nerozumie, podľa neho sa v tom môžu stratiť aj voliči. „Stále je to hra na nejaké spájanie sa, ale už mi to fakt nedáva zmysel a strácam sa v tom. Nechápem, o čo komu ide. Nech idú do volieb, keď chcú kompatibilné strany vytvoriť koalíciu, nech ju vytvoria, nech nevytvárajú mačkopsov a nech idú do volieb a potom po voľbách skladajú koalíciu. Toto všetko sú preteky o to, kto bude pomyselným lídrom opozície,“ zdôraznil Baránek.

„Mačkopes mal zmysel v roku 1998, keď sa bojovalo o charakter štátu. Dnes sa o charakter štátu nebojuje – v tom zmysle, že sme v EÚ, v NATO. Dnes sa bojuje o iný charakter štátu, a to sú dva súboje – či tento štát bude ľavicovo-liberálny alebo liberálny, a plus, či tento štát bude pokračovať v tej oligarchickej korupcii, alebo či tu konečne niekto začne robiť poriadok,“ mieni politický analytik.

Príliš sa mu nepozdáva ani nápad Andreja Kisku, aby sa šesť strán spojilo do veľkej predvolebnej koalície. Podľa jeho slov takýto návrh nemá ani hlavu, ani pätu. „Dosť dobre tomu nerozumiem. Budú to musieť dovysvetľovať,“ nazdáva sa analytik. Pochopiť by sa podľa neho dalo to, ak by sa spojili napríklad iba konzervatívne strany. „Ale pokiaľ pán Kiska, resp. predstavitelia strany Za ľudí majú predstavu o ozaj širokej koalícii, všehochuti, ako sme tu zažili vo voľbách 1998, tak potom to nemá logiku,“ doplnil Baránek.

Práve hodnotové otázky môžu byť problémom, na ktorom spolupráca opozície narazí. Za jedným stolom sedeli predstavitelia siedmich rôznorodých strán, medzi nimi aj takých, ktoré stoja v niektorých témach na opačných póloch. Napríklad Progresívne Slovensko a SaS sa označujú ako liberálne strany, na druhej strane KDH, Sme rodina a OĽaNO cielia skôr na konzervatívneho voliča.

Haulík: Je otázne, ako by predvolebná spolupráca mala vyzerať

Aj podľa sociológa Pavla Haulíka je otázne, ako by vlastne predvolebná spolupráca opozičných strán mala vyzerať. Možností je podľa neho niekoľko, zdôraznil najmä dve krajné riešenia. „Prvá je, že sa budú navzájom povzbudzovať a tolerovať, nebudú na seba útočiť a budú útočiť len na Smer. Druhá možnosť je, že vytvoria nejaké SDK 2, veľkú koalíciu, volebnú stranu, ako to robia trebárs maďarské strany. Myslím si ale, že ani jedno, ani druhé riešenie neprispeje k cieľu, ktorý si definovali,“ predpokladá Haulík.

Podľa jeho slov v súčasnosti nie je situácia taká, že by Smer výrazne dominoval. „Predstava, že verejnosť po ničom inom netúži, len po porážke Smeru, myslím, nie je oprávnená. Voliči zrejme chcú aj iné veci, treba spravovať krajinu, rozvíjať ju, posúvať dopredu. Neviem, akú o tom majú predstavu, ale platí, že žiadna z týchto opozičných strán nie je všeobecne vnímaná väčšinou voličov ako niekto, kto má recept na slovenské problémy. Tým pádom takýto projekt prestáva byť zaujímavý,“ skonštatoval sociológ a dodal, že podobné dohody môžu uzatvárať po voľbách, ak dostanú od voličov dostatočné mandáty. „Navyše by sa vyhli problémom, ktoré sa spájajú s predvolebným obdobím. To znamená, že ak sa nakoniec nebudú vedieť dohodnúť na jednotnom postupe, dosiahnu presný opak toho, čo chceli – presvedčia voličov, že nie sú vstave dohodnúť sa pred voľbami, nieto ešte po voľbách,“ zdôraznil Haulík.

Podľa posledného prieskumu agentúry AKO by opozícia potrebovala na vytvorenie vládnej koalície aj hnutie Sme rodina. Spolu by mali v parlamente 83 mandátov. Spomedzi subjektov, ktoré sa dohadujú na spolupráci, by bola najúspešnejšia koalícia PS/Spolu (12,7 percenta) nasledovaná stranou Za ľudí (12,0 percenta), potom SaS (6,7 percenta), Sme rodina (5,9 percenta), OĽaNO (5,8 percenta) a KDH (5,6 percenta).

Ak by takáto vládna koalícia napokon predsa len vznikla, podľa Haulíka by nešlo o stabilné zoskupenie. „A to najmä, ak by nemalo prirodzeného a výrazného lídra – nemyslím osobu, ale politický subjekt, ktorý by vyčnieval nad ostatné. Ak to budú vplyvovo a výtlakovo podobné strany, tak predpoklad, že sa dokážu dohodnúť, sa znižuje na ešte väčšie minimum,“ uzavrel sociológ.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#parlamentné voľby 2020
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku