Ak by sa voľby konali v januári, zvíťazil by Smer s 17,7 percenta hlasov. Na druhom mieste by skončila extrémistická ĽS NS (11,7 percenta), tretie miesto by patrilo strane Za ľudí (10,4 percenta). Do parlamentu by sa dostala aj koalícia PS/Spolu (9,1 percenta), hnutia OĽaNO (8,3) a Sme rodina (7,6), SaS (6,8), KDH (6,2) a SNS (6,2 percenta). Pred bránami parlamentu by skončil koaličný Most-Híd (4,1 percenta) aj Dobrá voľba (3,2 percenta). Zvyšné strany by nezískali ani tri percentá. Vyplýva to z aktuálneho prieskumu agentúry AKO pre televíziu TA3.
Klesá Smer aj nové strany, rastie Matovič
V porovnaní s poslednými prieskumami AKO, ktoré agentúra realizovala v novembri a októbri minulého roka, stratil Smer, kiskovci aj koalícia PS/Spolu. Mierne narástli Matovičovci, Sme rodina, SaS. Takmer zanedbateľný pokles zaznamenalo KDH a SNS.
„Pokles Smeru tam je, nie je nejaký strmý, ale už sa opakuje tretí mesiac po sebe,“ komentuje výsledky sociológ a riaditeľ AKO Václav Hřích. „Čo je zaujímavejšie – nové strany. Nielen koalícia PS/Spolu, ale aj Za ľudí. Akoby narážali na svoj reálny potenciál. Spôsobené je to tým, že ich je príliš veľa, nie sú nástupcom po nejakom zaniknutom subjekte, ale pridali sa do súťaže k už existujúcim opozičným stranám. Ale počet voličov sa nemení, mení sa iba ich preferencia, prerozdeľujú sa,“ vysvetlil sociológ. „Je to zdvihnutý prst pre nové strany, že ak chcú dosiahnuť výsledok, musia ešte zamakať, nebude to zadarmo,“ podčiarkol.
Už tretí mesiac po sebe rastie OĽaNO. „Je tam nejaký trend, pravdepodobne súvisí s tým, že táto strana, špeciálne jej líder, má dar nechať o sebe počuť. Vedia byť v obraze, v správach, a to sa zúročuje v preferenciách,“ uviedol Hřích.
Zároveň upozornil na to, že koalícia PS/Spolu sa priblížila k hranici zvoliteľnosti. Ako koalícia dvoch strán totiž na vstup do parlamentu potrebuje sedem percent. „Akoby sa po prvý raz dotkli spodku. Samozrejme, podľa intervalu spoľahlivosti môžu mať aj 11,3 percenta. Ale pre nich je ten varovný prst zdvihnutý najviac,“ povedal ďalej sociológ.
Podľa jeho slov tento prieskum ukazuje dve možné extrémne situácie – do parlamentu by sa mohlo dostať desať strán, ale aj iba päť. „Situácia je úplne otvorená,“ upozornil.
Vláda opozície aj s Kollárom
Otázne je, kto by dokázal za takéhoto rozloženia síl poskladať vládu. Smer by získal v parlamente 31 kresiel, Kotlebovci 21, Za ľudí 18, koalícia PS/Spolu 17, hnutie OĽaNO 15, Sme rodina 14, SaS 12 a KDH a SNS zhodne po 11 mandátov.
Smer by zrejme vládnuť nedokázal. Sám vylúčil spoluprácu s ĽS NS a ďalšie opozičné strany zase vylúčili spoluprácu s ním. Rovnako tak s Kotlebovami, ktorí by, podobne ako Smer, de facto nemali s kým rokovať. Ak by sa poverenie na zostavenie vlády dostalo do rúk Andreja Kisku (Za ľudí), istú šancu by mal. Okrem koalície PS/Spolu a strán KDH a SaS, s ktorými má Za ľudí podpísanú dohodou o spolupráci, by však musel osloviť nielen Igora Matoviča (OĽaNO), ale aj Borisa Kollára (Sme rodina). Do spolupráce s ním sa pritom Kiska príliš neženie, nepozval ho ani na novoročný spoločný obed opozície.
„Možností je viac, vo vláde môže byť aj väčšia koalícia opozičných strán. Museli by tam byť v plnej zostave. Pokojne však môže byť vo vláde Smer, ak sa dohodne s ďalšími troma stranami. On bude tiež potrebovať viac partnerov. Boj o to, kto s kým pôjde, bude tuhý,“ mieni Hřích. Voľby sa budú konať 29. februára.