Hoci sú títo kandidáti viac na očiach ako tí zo stredu zoznamu, podľa analytičiek môže byť prestíž posledného miesta len zdanlivá a ide najmä o marketingový ťah. Táto stratégia roky funguje šéfovi obyčajných Igorovi Matovičovi, úspech v prípade iných strán však zaručený nie je.
Práve Matoviča možno označiť za akéhosi popularizátora 150. miesta na kandidačnej listine. Tento post si „uzurpoval“ už v roku 2010, v doterajších parlamentných voľbách nekandidoval z inej pozície. Aj profesorka politológie z Univerzity Komenského v Bratislave Darina Malová prizvukuje, že s touto stratégiou začal ako prvý Matovič a systematicky ju používa.
„Od tých kandidátov je to možno vyjadrenie sebadôvery, že sú natoľko známi, že nemajú problém byť na 150. mieste,“ vysvetlila politologička. „Ale povedzme si úprimne, je to aj marketing, jednoduchý psychologický ťah. Vieme, ako kandidátky vyzerajú, je tam 150 mien. Ak nie som informovaný v politike, len ťažko krúžkujem. Budem hľadať napríklad kandidáta číslo 23 alebo prvého lekára na kandidátke? Ak so stranou sympatizujem, som informovaný o číslach svojich kandidátov – ale to sa dá očakávať najmä pri informovanejších voličoch, ktorí majú väčšiu mieru lojality voči danej strane. Ale pre ostatných voličov sa prvý a posledný hľadá ľahko. V tom je ten marketing,“ podčiarkla Malová s tým, že práve títo kandidáti sú najviac na očiach.
Odštartoval to Matovič
Matovič figuroval na 150. mieste už pri svojej prvej kandidatúre do parlamentu. Vtedy bol súčasťou kandidátky SaS, spoločne s ďalšími neskoršími členmi OĽaNO Jozefom Viskupičom (dnes trnavský župan), Martinom Feckom a Erikou Jurinovou (dnes žilinská županka) sa zaradili na úplný koniec zoznamu. Všetci štyria sa už vtedy do parlamentu prekrúžkovali – Matovič s vyše 38-tisíc preferenčnými hlasmi poskočil na štvrté miesto.
O dva roky neskôr v predčasných voľbách, keď OĽaNO po prvý raz zostavilo vlastnú kandidátku, putoval Matovič opäť na 150. miesto, nasledovaný spomínanou trojicou spolustraníkov. Všetci štyria poskočili na prvé štyri miesta, Matovič na prvé. Líder OĽaNO sa netají svojou straníckou politikou, pri ktorej všetci „starí“ poslanci musia pri nových voľbách kandidovať z posledných miest zoznamu. Nazýva to akýmsi skladaním účtov voči voličom a on sám v každých voľbách obsadzuje poslednú pozíciu zoznamu.
Kaliňák mladší aj bývalá ombudsmanka
V blížiacich sa parlamentných voľbách vyzdvihlo post číslo 150 viacero strán. Zvučné mená naň umiestnili strana Za ľudí, koalícia PS/Spolu, vládny Smer aj extrémisti.
Smer má na tomto mieste síce politického nováčika, no so slávnym priezviskom. Obsadil ho Erik Kaliňák, synovec bývalého ministra vnútra Roberta Kaliňáka. Exminister už svojho synovca predstavil voličom na svojej oficiálnej stránke na sociálnej sieti a na tejto platforme aj ďalej zverejňuje jeho vyjadrenia či články, v ktorých sa objavil. Dvadsaťosemročný kreatívny manažér púta pozornosť nielen vďaka svojmu slávnejšiemu príbuznému. Dokonca priznal, že spravuje oficiálny facebookový profil predsedu Smeru Roberta Fica.
Silné meno má na 150. mieste kandidátky aj koalícia PS/Spolu. Kandiduje bývalá ombudsmanka Jana Dubovcová. „Začala som mať pocit, že treba niečo urobiť, že všetci by sme mali niečo urobiť, že to proste nejde takto ďalej a keď sa všetci nespamätáme a nevyberieme si niekoho iného, kto má viesť túto krajinu, tak dopadneme veľmi zle. Mojou kandidatúrou chcem dať aj ostatným ľuďom najavo – aj tým, ktorí už boli sklamaní – že je tu nová politická sila a keď sa spojí odhodlanie, výborné nápady a skúsenosti ľudí, ako som ja, tak to môže dobre dopadnúť," vysvetlila Dubovcová svoju kandidatúru.
Extrémista vyprovokoval blogera
Extrémistická ĽS NS nominovala na 150. miesto právoplatne odsúdeného Milana Mazureka za hanobenie národa a rasy. Vlani preto prišiel o poslanecký mandát. Mazurek sa v kampani hrá na obeť. Jeho posledné miesto na kandidátskej listine tak má tiež symbolický charakter. „Vyslovene stavia na tom, že môže byť väčšia tendencia krúžkovať ľudí na poslednom mieste, tým viac, ak je to zámerne takýto predstaviteľ strany. To môže zafungovať. Otázne je, či by sa prekrúžkoval, ak by bol napríklad na 35. mieste. Toto je psychologický ťah, ako ho zviditeľniť,“ hodnotí sociologička Sylvia Porubänová.
Na Mazurekovu kandidatúru zareagoval bloger Ján Benčík, ktorý roky upozorňuje na aktivity extrémistov a neonacistov na sociálnych sieťach. O poslanecký mandát sa uchádza tiež a zo 150. miesta kandidátky. Priestor mu poskytla strana exprezidenta Andreja Kisku Za ľudí. "Keď som sa dozvedel, že na kandidátke Kotlebovej ĽS NS bude mať Milan Mazurek, právoplatne odsúdený za rasistické prejavy, číslo 150, zobral som to tak trochu ako výzvu.
Zaujímavá situácia vznikla aj na kandidátke SNS. Zoznam otvára aj uzatvára Danko – zatiaľ čo volebným lídrom je šéf strany Andrej Danko, pozícia 150 patrí primátorovi Popradu Antonovi Dankovi.
Sociologička Porubänová nevylučuje, že kandidáti na poslednom mieste zoznamu môžu uspieť. Nie je to však pravidlo. „Skôr je to akési sebanapĺňajúce proroctvo, keď tvrdíme, že ľudia sústredene čítajú povedzme prvých pätnásť mien, potom dlho, dlho nič a potom možno z čírej zvedavosti skôr koniec kandidátky ako jej stred. Ale nemyslím si, že by to bolo nejakým spôsobom potvrdené – možno v prípade pána Matoviča a poslancov z hnutia OĽaNO,“ konštatuje sociologička.
„Otázka je, či to bude fungovať aj v prípade ostatných strán. Ale toľko sa o tom hovorí, že to možno naozaj ľuďom utkvie v podvedomí a budú si intenzívnejšie študovať posledné miesta. Takže áno, toto proroctvo sa môže sebanaplniť,“ mieni Porubänová a dodáva, že tomu pomáhame aj tým, keď sa na miesto číslo 150 v médiách príliš upozorňuje. „Pomáhame tomu všetci a môže sa stať, že sa to môže vydariť viacerým stranám,“ uzavrela Porubänová.
Parlamentné voľby sa budú konať v sobotu 29. februára.