„Ústavná úprava je postavená tak, že vždy a za každých okolností je nejaká vláda. Tá súčasná, teda po voľbách už vláda v demisii, bude pokračovať v rozpočtovom provizóriu až do momentu, kým sľub nezloží nová,“ približuje bývalý podpredseda Ústavného súdu.
Ako vysvetľuje, prezident nemá na zostavenie vlády obmedzený počet pokusov ani obmedzený čas. „Dobrou zvyklosťou u nás je, že celý tento proces sa doteraz vždy zvládol do tridsiatich dní, teda do ustanovujúcej schôdze Národnej rady, na rozdiel od niektorých iných krajín, ktoré boli bez riadne fungujúcej vlády aj niekoľko mesiacov. Neuvedomujeme si, že v tomto sme v podstate úspešní,“ upozorňuje Bárány.
Ak by však rokovania netrvali mesiac, ale napríklad až pol roka, čo nie je vo svete výnimkou, chápalo by sa to podľa Bárányho ako prejav neschopnosti lídrov politických strán. „Pokiaľ sa ale aj za štyri či päť mesiacov podarí zostaviť schopnú vládu, ktorá bude celý zvyšok volebného obdobia funkčná, je to akceptovateľné riešenie. Nie však už situácia, že sa bude pol roka rokovať a následná vláda vydrží len pol roka a potom sa rozpadne,“ zdôraznil.
Nová vláda musí do 30 dní od vymenovania predstúpiť pred parlament s programovým vyhlásením a požiadať o vyslovenie dôvery. „Dôveru, ale aj nedôveru vláde vyjadruje nadpolovičná väčšina všetkých poslancov, teda 76 poslancov. Ak by sa väčšina nenašla, vždy sú možné nové voľby. Na ústavný zákon o skrátení volebného obdobia a vypísanie nových volieb však treba až trojpätinovú väčšinu, teda 90 hlasov. Ak by sa nenašla, prezident môže podržať dovtedajšiu vládu aj proti vôli parlamentu. Takáto vláda je pod kuratelou prezidenta, čo však nie je dobré,“ dodáva.
Predčasné voľby sme už mali
Víťaz volieb, teda strana, ktorá získala vo voľbách najsilnejší mandát, nezostavovala vládu v histórii Slovenska trikrát. V rokoch 1998 a 2002 napriek víťazstvu HZDS pod vedením Vladimíra Mečiara zostavil vládu Mikuláš Dzurinda (SDKÚ). Podobne aj v roku 2010 sa stala premiérkou Iveta Radičová (SDKÚ), napriek tomu, že voľby predtým vyhral Smer. Predčasné voľby Slovensko zažilo trikrát – na jeseň 1994, v júni 2006 a v marci 2012, nikdy však tesne po voľbách. Vlády, ktoré nevznikli priamo po voľbách, boli od revolúcie štyri. K prvým demokratickým voľbám priviedol krajinu cez polročné obdobie ešte premiér Milan Čič (VPN), medzi rokmi 1991 a 1992 viedol druhú takúto vládu Ján Čarnogurský (KDH) a v roku 1994 niekoľko mesiacov z poverenia prezidenta dovládol ako premiér Jozef Moravčík. Zatiaľ poslednú takúto vládu zostavil v roku 2018 Peter Pellegrini (Smer).