Analýza: Vzostupy a pády Smeru

, 02.03.2020 10:00
Robert Fico, Peter Pellegrini
Robert Fico sa postu predsedu Smeru zatiaľ nemieni vzdať. Peter Pellegrini svoju kandidatúru na post predsedu nevylúčil. Autor: ,

Ideová vyprázdnenosť a korupčné kauzy. Aj napriek tomu sa Smer umiestnil vo voľbách na druhom mieste. O úspechu však hovoriť nemožno, keďže po dvanástich rokoch vládnutia s krátkou prestávkou sa opäť vracia do opozície.

VIDEO: Fico k výsledkom volieb. Traja sme prehrali, jeden vyhral.

Podľa politológa Jozefa Lenča bude pre stranu kľúčové, ako sa s výsledkom vnútorne vyrovná a či nastane personálna obmena vo vedení strany. Práve od toho bude závisieť, či stranu postihne rovnaký osud ako HZDS či SDKÚ, alebo sa opäť postaví na nohy.

Strana Smer vznikla v roku 1999, predsedom sa stal charizmatický Robert Fico, ktorý bol predtým poslancom za Stranu demokratickej ľavice. Počas roku 2000 sa strana prihlásila k „tretej ceste“ najmä v kontexte vymedzenia sa voči Vladimírovi Mečiarovi a Mikulášovi Dzurindovi.

Od konca roku 2001 už tretiu cestu interpretovala ako prihlásenie sa k sociálnej demokracii západného typu v jej najprogresívnej­šej forme.

„Je pravdou, že Smer sa od roku 2002 hlásil k sociálnej demokracii, lenže predpokladám, že s odstupom času by ani pamätníci tej doby zo Smeru netvrdili, že sa hlásili k sociálnej demokracii západného typu. Možno niektorí jednotlivci, ale rozhodne nie podstatná časť straníckych elít,“ vysvetlil politológ.

Podľa neho o tom svedčí aj fakt, „že program strany, ba ani jej rétorika z tej doby a najmä z obdobia, keď boli pri moci, neboli ani zďaleka blízke modernej sociálnej demokracii západného typu“.

(Kliknutím na obrázok zväčši, otvoriť v novom okne)

Staré tváre, staré heslá

Aj preto sa Smer časom začal prikláňať k „sociálnej demokracii rurálneho charakteru.“

„Zlom v Smere nastal dvakrát. Po prvýkrát v rokoch 2006 až 2010, keď sa v rétorike a programe začal presadzovať nacionalizmus s cieľom „kanibalizovať“ na voličoch SNS a HZDS. A po druhýkrát v roku 2016, keď Smer začal využívať rétoriku tzv. „alt–right“ a stavať sa na pozície blízke konšpiratívnym médiám a krajnej pravici,“ uviedol Lenč.

Po siedmich rokoch od vzniku sa strane podarilo vyhrať voľby po prvý raz. Vládnu koalíciu vtedy Smer zostavil s SNS a HZDS. V parlamentných voľbách 2010 opäť vyhrali, strana bola však odsunutá do opozície najmä pre jej nízky koaličný potenciál. Následne po dvoch rokoch v opozícii a po páde Radičovej vlády preferencie strany vystrelili.

Vo voľbách v roku 2012 Smer získal historicky najviac hlasov a bol schopný zložiť jednofarebnú vládu. V roku 2016 Smer, aj keď s nižším výsledkom, po štvrtýkrát vyhral voľby. Úspech spočíval aj v jeho hegemonickom postavení na ľavej strane politického spektra. Od roku 2002 sa strane podarilo absorbovať ľavicové subjekty SDĽ, SDSS či SOP. Aj napriek tomu, že sa na politickej scéne neobjavila iná ľavicová alternatíva, Smeru po jednofarebnej vláde klesali preferencie. Podľa politológa sa pod úpadok Smeru podpísali faktory, ktoré sú priamo spojené s činnosťou strany a jej straníckych elít a nominantov.

„Príčinou poklesu je tak celková „únava materiálu“, hromadiace sa politické kauzy a príklon strany k politickému extrémizmu. Únavu je vidieť v správaní predsedu Smeru aj členskej základne. Predseda je viditeľne unavený a straníci rezignovaní.

Strana išla do kampane s heslom nový Smer, no okrem infantilných videí, ktorými zaplavila sociálne siete, ponúka len staré tváre a staré predvolebné heslá – trinásty dôchodok, migranti, ochrana Slovenska a podobne,“ nazdáva sa politológ.

Trend poklesu

Fico pokles preferencií pripisoval udalostiam po februári 2018. „Keby nebola vražda, a nebola by zneužitá ako medzinárodne, tak vnútroštátne, dnes tu takto pred vami stojím ako predseda vlády s 30 percentami podpory slovenskej verejnosti,“ uviedol Fico v predvolebnom rozhovore pre Pravdu.

„Môžeme predpokladať, že Robert Fico by bol stále premiérom, ale rozhodne by jeho strana nemala 30–percentnú podporu, tá začala klesať po voľbách v roku 2016,“ vysvetlil politológ.

Podľa neho ide o argumentačný faul chybnej predstavy, že jav má jedinú príčinu, ktorý je v „kontexte udalostí, kedy ho predseda Fico vyriekol, aj veľmi nevhodný spôsob sebaľútosti.“

Smer sprevádzalo aj množstvo podozrení na korupčné praktiky straníckych elít. Podľa politológa však strana klesala od volieb 2012 (cca 44 percent) do volieb 2016 (cca 28 percent) a ten pokles bol približne podobný aj po voľby v roku 2020. Z tohto pohľadu tak podľa neho ťažko určiť kľúčovú kauzu, ktorá sa pod pokles podpísala.

„Domnievam sa, že problémom Smeru nebola jedna kauza či jeden politický prešľap, ale kontinuálne nezvládanie moci. Predseda so širším vedením strany, ale aj straníkmi na nižších úrovniach sa v duchu výroku ,vyhraj voľby, môžeš všetko`, správali až priveľmi pyšne. A vieme, že pýcha vždy predchádza pád,“ uviedol Lenč.

Smer: opozícia

Smer sa po dvanástich rokoch vládnutia s krátkou prestávkou opäť vracia do opozície. Je teda otázne, či sa mu podarí zvrátiť pokles a zachrániť svoju existenciu. Podľa Lenča všetko závisí od toho, ako bude strana bojovať o svoje prežitie a či sa jej podarí odstrihnúť „väzenské gule“, ktoré ju ťahajú ku dnu. „Ak sa poučí z ich chýb – naberie odvahu zmeniť predsedu a vrátiť sa od národného socializmu k modernej sociálnej demokracii – môže voľný pád zastaviť,“ vysvetlil Lenč.

Práve voľba predsedu Smeru bude kľúčovým bodom, ktorý určí ďalšie smerovanie strany. Volebný líder Peter Pellegrini získal 413 555 prefe­renčných krúžkov, čo je o 170 092 viac ako získal predseda Fico. Pellegrini v nedeľu v relácii TV Markíza priznal svoje ambície ašpirovať na post predsedu strany. Podľa jeho slov by sa aj vo vnútri Smeru mala uskutočniť zodpovedná zmena.

„Ak bude dôvera členskej základne, dôvera ľudí a príde taká situácia v Smere, že sa bude diskutovať o možnej výmene a takýto súboj alebo nominácia nastane, tak určite nepoviem nie,“ vyhlásil Pellegrini.

Fico má však v strane stále silný vplyv najmä cez jeho výhradnú kompetenciu navrhovať podobu kandidátky. Podľa Lenča je z jeho vyjadrení zatiaľ zrejmé, že hoc sa možno zmieril s tým, že nebude už súčasťou exekutívnej moci, rozhodne sa nechce vzdať svojho „dieťaťa“. Zároveň dodáva, že „ak sa strana nebude vedieť zbaviť ,otca`, ktorý ju už ťahá ku dnu, tak ju nakoniec môže postihnúť osud HZDS a SDKÚ–DS. Strán, ktoré boli až do svojej politickej „smrti“ závislé od popularity „otcov zakladateľov“, myslí si politológ.

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo, rozhovory, komentáre, reportáže, videá, ďalšie užitočné a praktické informácie ako aj čítanie a obsah pre zábavu a voľný čas.

Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#Smer #parlamentné voľby 2020
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku