„Košický samosprávny kraj dodržiava platnú legislatívu, dlhodobo hospodári s prebytkovým rozpočtom a správa sa transparentne,“ reagovala na výsledky hodnotení hovorkyňa Košického samosprávneho kraja Zuzana Bobriková.
V prípade finančného zdravia, ktoré hodnotil Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy INEKO, mala košická župa dlh za rok 2016 na úrovni 25,49 percenta, čo v prepočte vychádza zadlženosť na jedného obyvateľa kraja na úrovni 52 eur.
Hodnotenie finančného zdravia žúp zahŕňa popri zákonnom dlhovom kritériu aj dlhovú službu, záväzky viac ako 60 dní po lehote splatnosti, bilanciu bežného a kapitálového účtu spolu (základná bilancia) či okamžitú likviditu. Skóre finančného zdravia je možné dosiahnuť v rozmedzí od 0 (najhorší možný výsledok) až po +6 (najlepší výsledok). Košická župa mala hodnotenie +4,20.
Bežné príjmy Košického samosprávneho kraja pre rok 2017 predstavujú sumu 177 406 246 eur. Návrh rozpočtu bežných výdavkov na rok 2017 je v celkovej výške 169 365 592 eur, predstavuje oproti schválenému rozpočtu na rok 2016 nárast o 8 608 255 eur, čo je nárast o 5,35 percenta.
Kultúra mala prioritu
Jednou z prioritných oblastí financovania sa stala za posledné roky v košickej župe práve kultúra.
„Za posledných desať rokov sa podarilo získať z európskych fondov mimoriadne veľký balík finančných prostriedkov na rozsiahle investičné akcie v kultúrnych zariadeniach, ktoré zriaďuje Košický samosprávny kraj. Spolu viac ako 32,57 milióna eur výrazne skvalitnilo kultúrnu infraštruktúru. Prevažne historické budovy získali lepšie podmienky na prezentáciu zbierok i organizovanie podujatí. Z tejto celkovej sumy investičných prostriedkov sa kraj podieľal svojimi vlastnými prostriedkami v objeme 7,37 milióna eur,“ povedala Bobriková.
Peniaze išli aj do dopravy. V rokoch 2010 až 2015 krajská samospráva pripravila projekty a opravila viaceré cesty II. a III. triedy vo všetkých okresoch kraja. Financované boli z fondov Európskej únie – z Regionálneho operačného programu (ROP) prioritná os 5 – Regionálne komunikácie zabezpečujúce dopravnú obslužnosť regiónov. Na celkovo desiatich stavbách sa preinvestovalo takmer 32 miliónov eur.
Rozpočet myslel na sociálne služby
V súčasnosti zhruba 30 percent rozpočtu investuje košická župa do sociálnych služieb. Podľa súčasného vedenia župy patrí kraj na špičku, čo sa týka objemu finančných prostriedkov vynakladaných na túto oblasť.
„Sieť zariadení sociálnych služieb na začiatku existencie regionálnej samosprávy zahŕňala minimum neverejných poskytovateľov a 14 veľkokapacitných verejných poskytovateľov. Kraj sa začal orientovať na kvalitu a humanizáciu poskytovaných služieb a väčšiu otvorenosť zariadení. Začali pribúdať neverejné subjekty, ktoré sú financované z rozpočtu kraja. V pôsobnosti samosprávneho kraja je posudzovanie odkázanosti na sociálnu službu v zariadení podporovaného bývania, v rehabilitačnom stredisku, v domove sociálnych služieb a v špecializovanom zariadení u občanov, ktorí majú trvalý pobyt na území Košického samosprávneho kraja,“ poznamenala Bobriková.
V zriaďovateľskej pôsobnosti košickej župy je 13 zariadení sociálnych služieb, vrátane organizačných súčastí, s celkovou kapacitou 1 836 miest.
Pomoc menej rozvinutým okresom
Košická župa má viac ako 10-percentnú nezamestnanosť. Patrí medzi tie oblasti, kde sú menej rozvinuté okresy s rekordným počtom nezamestnaných. Vláda pripravuje akčné plány rozvoja pre okres Košice-okolie a pre okres Gelnica.
Podľa predpokladov by do príslušného programu rozvoja mohlo v budúcom roku pribudnúť k súčasným 12 ďalších päť okresov s vysokou mierou nezamestnanosti, a to okrem Košíc-okolia a Gelnice aj okres Bardejov, Medzilaborce a Snina.
V prípade okresu Košice-okolie by mal akčný plán podľa splnomocnenca vlády pre podporu menej rozvinutých okresov Antona Marcinčina zobrať do úvahy silné postavenie pôdohospodárstva, k problémom pritom patrí nesúlad zamerania stredných odborných škôl s potrebami trhu práce.
Rozvoju okresu Gelnica by mohlo pomôcť rozšírenie objemov spracovania tam vyťaženého dreva, problémom v oblasti je okrem iného opakujúce sa znečisťovanie priehrady Ružín cez jej prítoky.
Vláda zjednodušila vyplácanie tzv. regionálneho príspevku, o ktorý môžu pritom požiadať právnické osoby, obce, ale aj ďalšie inštitúcie v okresoch s najvyššou nezamestnanosťou, ktoré sú zaradené na zozname najmenej rozvinutých okresov. Od budúceho roka by takisto mali mať možnosť o regionálny príspevok požiadať aj živnostníci na podporu tvorby pracovných miest.
Vláda tiež z eurofondov vyčlenila 125 miliónov eur, ktoré je možné využiť na najmenej rozvinuté okresy. Teraz by mali jednotlivé ministerstvá postupovať tak, aby tieto zdroje prideľovali iba okresom, ktoré sú zaradené medzi najmenej rozvinuté na Slovensku.