1. Chýba R2 medzi Trenčínom a Prievidzou
Najväčšou boľačkou kraja je jednoznačne cesta dlhá 65 kilometrov medzi Trenčínom a Prievidzou. Cesta je štátna, kraj však už dlhodobo apeluje na vládu, aby začala urýchlene s výstavbou rýchlostnej cesty R2, ktorá by na sto kilometroch prepojila diaľnicu D1 a pokračovala by cez Trenčín, Bánovce nad Bebravou, Prievidzu a Handlovú až k hraniciam s Banskobystrickým krajom. Chýbajúca R2 spôsobuje obrovské problémy nielen motoristom, pretože v prípade dopravnej nehody niet prakticky alternatívnej trasy, ale aj záchranným zložkám. Nová cesta by navyše znamenala prílev investorov aj do miest za Trenčínom, smerom na Nováky a Prievidzu, ktoré nie sú napojené na diaľnicu D1. V októbri 2016 otvorili síce prvý úsek dlhý 10,4 kilometra, ktorý je súčasťou budúcej cesty R2, ale vedenie mesta Bánovce nad Bebravou vraví, že nepocítilo výrazne zmeny v doprave.
2. Obstarávanie v školách a duálne vzdelávanie
V Trenčianskom kraji je obstarávanie v školských jedálňach nastavené tak, že všetko nad tisíc eur treba obstarávať elektronickou aukciou. Kritici tvrdia, že školy tak nemôžu ísť po kvalitných potravinách, pretože všetko určuje cena. Školy z tohto dôvodu nakupujú podľa kritikov lacnejšie potraviny, ako by mali siahnuť po drahších, ale kvalitnejších potravinách z dielne slovenských regionálnych výrobcov a školy skôr riešia papierovačky pri obstarávaní ako kvalitnú stravu. Ďalšou výzvou pre kraj v rámci školstva je duálne vzdelávanie. Trenčiansky kraj je jediný, ktorý má zapojené do systému duálneho vzdelávania všetky stredné odborné školy v celkovom počte dvadsať. Do pôsobnosti samosprávneho kraja patrí celkovo 40 škôl, medzi nimi jazyková škola, krajské centrum voľného času, obchodné akadémie, priemyslovky, 11 gymnázií a jedno športové aj stredné odborné školy. V prvom roku bolo do duálneho vzdelávania zapojených vyše 100 žiakov, v druhom 207 a momentálne vyše 300, čiže za tri roky spolu sa ich zapojilo približne 600. V odborných školách v Trenčianskom kraji je počet žiakov 12¤832. Pre školský rok 2017/2018 pritom ponúkajú zamestnávatelia v kraji až viac ako päťsto voľných pracovných miest. Za štyri roky zrušila župa štyri školy.
3. Cesty pripomínajú tankodrómy
Aj keď kraj priebežne investuje do opráv ciest druhej a tretej triedy, viaceré vozovky naďalej pripomínajú skôr tankodrómy. Správa ciest Trenčianskeho samosprávneho kraja spravuje takmer 350 kilometrov ciest druhej triedy a až 1 139 kilometrov ciest tretej triedy, okrem toho má kraj v správe aj 641 mostov. Tie prevzal od štátu, pričom mnohé boli vo veľmi zlom stave. „Podľa jednotlivých kategórií je v kraji 23 bezchybných mostov, 33 mostov vo veľmi dobrom a 164 v dobrom stave. V uspokojivom stave je 52 percent z celkového počtu mostov,“ zhodnotila Lenka Kukučková z oddelenia komunikácie TSK. Zvyšné mosty potrebujú opravu. Na rok 2017 kraj na tento účel vyčlenil viac ako 630-tisíc eur. Cesty sa opravujú tiež, opráv však nie je nikdy toľko, aby ich nebolo treba ešte viac. V roku 2014 vyčlenila župa z rozpočtu 2,1 milióna eur na opravu ciest, o rok neskôr to už boli tri milióny eur, za ne opravil kraj celkovo 30 kilometrov ciest, v roku 2016 to bolo 3,6 milióna eur a opravili 34 kilometrov ciest. V tomto roku to bolo 5 miliónov eur, čo je najviac v histórii kraja.
4. Zdravotníctvo treba vyliečiť
V zriaďovateľskej pôsobnosti Trenčianskeho samosprávneho kraja sú tri nemocnice. Ide o nemocnicu v Bojniciach, Myjave a Považskej Bystrici. Nemocnice v Trenčianskom samosprávnom kraji sú najviac zadlžené spomedzi všetkých nemocníc v zriaďovateľskej pôsobnosti VÚC na Slovensku. Ich dlh stále rastie. K začiatku októbra sa vyšplhal na takmer 49 miliónov eur, z toho je viac ako 40 miliónov eur dlh voči Sociálnej poisťovni. Nemocnice hodnotila v roku 2016 aj organizácia INEKO s tým, že nemocnica v Bojniciach nelichotivo získala najnižšie bodové ohodnotenie pri kvalite poskytovanej starostlivosti a nemocnica v Považskej Bystrici zas pri hospodárskych ukazovateľoch. Tieto dve nemocnice spolu s treťou Myjavskou podľa INEKO predstavujú tri všeobecné nemocnice s najvyšším dlhom po lehote splatnosti. Problém veľkých všeobecných nemocníc, teda aj župných, je v tom, že za výkon dostávajú nižšiu platbu ako vo fakultnej nemocnici. To spôsobuje ich zadlžovanie. Trenčianska župa napriek tomu v tomto roku vybudovala nové geriatrické oddelenie pre pacientov nad 65 rokov v nemocnici v Považskej Bystrici. Do tejto nemocnice kraj za posledné štyri roky investoval viac ako 4 milióny eur, vybudoval sa nový urgentný príjem, výťahy a moderné operačné sály.
5. Cyklisti majú stále hlavy v smútku
V Trenčianskom kraji chýbajú cyklotrasy, ktoré by vybudoval Trenčiansky samosprávny kraj. Dosiaľ nemá kraj ani jednu takúto cyklotrasu, aj keď pred župnými voľbami sa tento stav začal radikálne meniť. Existujúce trasy, ktoré však nie sú župné, väčšinou vedú cestami, po ktorých jazdia aj autá, prípadne menej frekventovanými bočnými alebo lesnými cestami. Reálne cyklochodníky tu však takmer neexistujú. Hlavnou cyklistickou tepnou, ktorá by mala v budúcnosti prechádzať cez kraj, má byť sto kilometrov dlhá Vážska cyklotrasa. Tá má byť v čo najväčšej miere segregovaná od automobilovej dopravy a rozdelená na osem úsekov. Župa tiež začala s budovaním novej medzinárodnej cyklotrasy, ktorá sa začne na Trenčianskom hrade. Projekt je v hodnote päť miliónov eur a len samotná cyklotrasa má stáť 3,3 milióna eur. Spracováva sa aj štúdia realizovateľnosti cyklotrasy na hornej Nitre, ktorá má spájať mestá Handlová, Prievidza, Nováky, Partizánske až po hranicu s Nitrianskym samosprávnym krajom a má merať približne päťdesiat kilometrov.
6. Kultúra v kraji zaostáva
Trenčín je jediným slovenským krajským mestom, ktorému chýba divadlo. Aj to je jedna z vecí, ktorá viacerých obyvateľov krajského mesta trápi, priestor pre divadlo by sa pritom podľa ľudí v meste našiel. Je ním takmer nevyužitý Okruhový dom armády, ktorý stojí v centre krajského mesta. Podľa súčasného vedenia župy však patrí vojsku, ktoré nechce na takýto účel objekt poskytnúť. Oproti krajskému mestu si mesto Púchov v Trenčianskom kraji po desaťročnom kultúrnom provizóriu divadlo vybudovalo aj financovalo samo z úverov. Rozhodnutie postaviť si v meste divadlo padlo už v roku 2005. S výstavbou sa začalo v roku 2009, neskôr sa konanie prerušilo, v roku 2011 pokračovalo a po tri a pol roku vzniklo divadlo v hodnote viac ako 5 miliónov eur s multifunkčným kinom a najmodernejším technickým vybavením. Trenčiansky samosprávny kraj teda nemá divadlo, ale má 12 kultúrnych zariadení, tri z nich slúžia na osvetu.
7. Najrýchlejšie starnúci kraj
Trenčiansky kraj starne. Index starnutia je už niekoľko rokov najvyšší v rámci Slovenska. Už sedem rokov podiel obyvateľov v predproduktívnom veku vykazuje najnižšie hodnoty. Zároveň mal Trenčiansky samosprávny kraj koncom minulého roka najvyšší podiel obyvateľov v poproduktívnom veku. To znamená, že ku koncu roka 2016 žilo v kraji 79 115 detí vo veku do 14 rokov a 97 081 ľudí starších ako 65 rokov. Priemerný vek obyvateľov Trenčianskeho kraja bol vlani 42 rokov. Medziročne však vzrástol o 0,3 percenta a bol najvyšší spomedzi všetkých krajov. Vo všetkých okresoch prevládali ľudia nad 65 rokov nad deťmi do 14 rokov, pričom najvyšší rozdiel bol v okrese Myjava. Tento demografický vývoj tak kladie zvýšené nároky na kapacitu sociálnych zariadení, domovov dôchodcov či liečební pre dlhodobo chorých. V zriaďovateľskej právomoci kraja je 24 zariadení sociálnych služieb, napriek tomu ich kapacita nestačí. Za posledné štyri roky vznikli dve nové sociálne služby v kraji – centrum včasnej intervencie a v októbri aj sociálna služba starostlivosti o dospelých ľudí postihnutých autizmom.
8. Integrovaná doprava
V župe chýba integrovaná doprava, ktorá by prepojila vlakovú aj autobusovú dopravu. Na jeden lístok by tak človek mohol cestovať vlakom, prípade prímestskou alebo mestskou hromadnou dopravou, aby sa dostal na jedno miesto. Zavedením integrovanej dopravy by sa podľa predpokladov odľahčila aj individuálna automobilová doprava a ľudia by viac využívali hromadnú dopravu. Pred štyrmi rokmi síce župa podpísala zmluvu so Žilinským samosprávnym krajom o vytvorení takejto dopravy a zjednotení tarify v krajoch, ale integrovaná doprava v Trenčianskom samosprávnom kraji zatiaľ stále viazne. Prímestskú autobusovú dopravu zabezpečujú v rámci kraja dvaja dopravcovia, SAD Trenčín a SAD Prievidza na základe zmluvy o výkone vo verejnom záujme s Trenčianskym samosprávnym krajom. Táto služba je stratová a župa musí stratu dopravcom uhrádzať, navyše každoročne klesá počet cestujúcich.
9. Baníctvo na hornej Nitre
Baníci na hornej Nitre žijú v obrovskej neistote. Práve baníctvo je pritom odvetvie, ktoré ľudí na hornej Nitre dlhé roky zamestnáva a živí. Vláda sa momentálne zaoberá koncom dotovanej ťažby uhlia v tejto oblasti. Štátom podporované využívanie domáceho uhlia za účelom výroby elektriny by malo podľa predpokladov potrvať iba do roku 2030. Nie je však vylúčené, že ťažba sa skončí ešte skôr. Čo sa stane s množstvom baníkov, nie je známe. V skupine Hornonitrianske bane, nielen v materskej, ale aj v dcérskych firmách vlani pracovalo 4¤149 zamestnancov priamo a ďalších sedemtisíc ľudí je naviazaných na Hornonitrianske bane v iných firmách. Spaľovanie domáceho uhlia prebieha vo všeobecnom hospodárskom záujme od roku 2005. Do budúcnosti však treba vymyslieť, aké pracovné príležitosti ponúknu baníkom na hornej Nitre po tom, čo sa skončí ťažba v tamojších baniach.
10. Propagácia turistického ruchu
V propagácii svojich pokladov región stále zaostáva. Len málokto vie o tom, že v Trenčianskom kraji sa nachádza mumifikované telo farára Juraja Vrtíka – jedinej dokázanej obete Jánošíkovej družiny. V tomto kraji sa narodilo najviac slovenských dejateľov, spisovateľov, literátov či buditeľov národa. V Uhrovci sa dokonca nachádza celosvetový unikát. V jednom jedinom dome sa narodili až dvaja najvýznamnejší Slováci – Ľudovít Štúr a Alexander Dubček. Aj keď Trenčianska župa hovorí, že aj rodný dom dvoch slávnych Slovákov sa teší čoraz väčšej návštevnosti, ak by sa nachádzal v zahraničí, už by pred ním zrejme stáli turisti v rade na lístky. Hoci sa propagácia kraja v posledných rokoch výrazne zvýšila, reklamy stále nie je dosť.