Desať výziev pre Trnavský kraj: Neyvužitý potenciál Žitného ostrova

, 31.10.2017 05:57

Potreba lepšej kontroly v sociálnych zariadeniach, budúcnosť letiska v Piešťanoch aj potenciál Žitného ostrova. Denník Pravda vybral desať výziev, ktoré čakajú Trnavský kraj.

Trnava.
Trnava.
(Kliknutím na obrázok zväčši, otvoriť v novom okne)
Autor: SHUTTERSTOCK

1. Nákladiaky ničia krajské cesty

Cesty nižších tried nezvládajú nápor kamiónovej dopravy, ktorá sa na ne presunula po zavedení mýtneho systému na diaľniciach a cestách prvej triedy. Trpia najviac tie úseky, ktoré vedú popri hlavných ťahoch. Na niektorých miestach už boli osadené dopravné značky, ktoré zakazujú prejazd kamiónov. Sú napríklad pred Cíferom, Trakovicami, Hrnčiarovcami či Bučanmi. Hoci zákon o cestnej premávke zakazuje od 1. januára 2014 vjazd nákladných vozidiel a súprav nad 12 ton na cesty tretej triedy, vodiči to obchádzajú. To aj napriek tomu, že o zákazoch vedia prostredníctvom GPS. Osadenie značiek nie je jednoduché, musí to najskôr odobriť polícia. Problematická je aj kontrola, či ich vodiči rešpektujú. Trnavský samosprávny kraj obnovil v tomto volebnom období 80 kilometrov ciest II. a III. triedy za 23,2 milióna eur.

2. Integrovaná doprava

Dostať ľudí z áut do verejnej dopravy. Trnavský samosprávny kraj by sa mohol pokúsiť o zavedenie integrovanej dopravy. Vďaka tomu by sa znížilo množstvo áut na cestách, čo by znamenalo menej kolón, možných kolízií, problémov s parkovaním, ušetrený čas pri dochádzaní za prácou prípadne vzdelaním a menšiu záťaž na životné prostredie. Ľudia by sa v rámci regiónu pohodlne dopravili kombináciou autobusovej a vlakovej dopravy s použitím jedného cestovného lístka.

3. Budúcnosť piešťanského letiska

Spoločnosť Letisko Piešťany je už dlhodobo v problémoch a hrozí mu krach. Firmu tlačia na dno nevyplatené odmeny bývalých manažérov spoločnosti. Svojich odmien sa nevzdali, v roku 2010 iba pozastavili ich vyplácanie. Ich suma sa tak každý mesiac zvyšuje. Nevyplatené odmeny tvoria najväčší dlh letiska a týkajú sa jedenástich ľudí. Traja z nich sa svojich nárokov domáhajú na súde. Štvrtý sa už peňazí dočkal, keď svoju pohľadávku odstúpil firme na vymáhanie dlžôb. Nedávno predstavenstvo spoločnosti uznalo pohľadávky Petra Sopka, Alexandra Floriša a ich advokátskej kancelárie vo výške 400-tisíc eur a pohľadávky vo veci nevyplatených odmien súčasného člena predstavenstva Juraja Štaffu a riaditeľa letiska, bývalého člena predstavenstva Františka Vargu v objeme 140-tisíc eur.

Budúcnosť piešťanského letiska je neistá. Na...
Budúcnosť piešťanského letiska je neistá. Na dno ho tlačia nevyplatené odmeny bývalých manažérov spoločnosti.
(Kliknutím na obrázok zväčši, otvoriť v novom okne)
Autor: Žaneta Janečková, Pravda

Vlastníkom spoločnosti sú traja akcionári: Trnavský samosprávny kraj (59,31 percenta), mesto Piešťany (20,04 percenta) a Ministerstvo dopravy a výstavby SR (20,65 percenta). Župa obviňuje mesto Piešťany, že protizákonne blokuje takmer všetky pozemky okrem infraštruktúrnych, na ktoré si uplatnilo záložné právo pre nezaplatenú daň z nehnuteľnosti za niekoľko rokov plus pokutu. Piešťanská radnica tak podľa župy znemožňuje získať letisku financie, pretože ich nemá čím kryť. Mesto však oponuje tým, že si musí brániť svoj veriteľský a akcionársky podiel. Nesúhlasí s tým, aby boli vyplácané akékoľvek pohľadávky a trhal sa majetok letiska ešte predtým, ako prebehne proces reštrukturalizácie. O letisko prejavili záujem viacerí investori. K žiadnej spolupráci však zatiaľ nedošlo.

4. Nápor na ubytovacie kapacity

Trnavský kraj si nemôže sťažovať na nedostatok pracovných príležitostí. Od roku 2006 tu vyrába automobily PSA Peugeot Citroën Slovakia. Ďalšia veľká investícia prichádza do regiónu v podobe Amazonu. Logistické centrum vyrastá pri Seredi. Po rýchlostnej ceste R1 je to len pár minút od Trnavy. Amazon v ňom plánuje v prvej fáze zamestnať približne tisícku ľudí, neskôr sa môže toto číslo zdvojnásobiť. V susednom Nitrianskom kraji stavia obrovské výrobné haly automobilka Jaguar Land Rover, kde v súčasnosti pracuje viac ako 500 ľudí. Momentálne prebieha nábor na ďalších tisíc pozícií. Keďže Trnavský kraj patrí medzi tie s najnižšou nezamestnanosťou, je veľký predpoklad, že sem časť ľudí bude za prácou dochádzať. Na to, kde budú bývať, môže mať dosah aj kraj. Môže prenajať alebo predať svoj majetok, ako to bolo v prípade budovy bývalého školského internátu v obci Voderady. Obyvatelia obce sa proti tomu vzbúrili a iniciovali petíciu. Dedina podľa nich nebola pripravená na nápor 400 ľudí.

5. Lepšia kontrola v sociálnych zariadeniach

Trnavský kraj je zriaďovateľom dvadsiatich sociálnych zariadení a jedného krízového strediska. Ďalšie služby zabezpečuje prostredníctvom neverejných poskytovateľov, ktorým prispieva zo svojho rozpočtu. Jedným z nich bolo galantské resocializačné zariadenie Čistý deň, ktoré čelilo podozreniam zo sexuálneho zneužívania chovankýň. V tejto súvislosti už padli dve obvinenia. Kauzu otvorila v septembri 2016 opozičná poslankyňa Natália Blahová (SaS). Od roku 2002 poskytol kraj neziskovej organizácii viac ako milión eur. Finančný príspevok je poskytovaný na materiálno-technické zabezpečenie prevádzky zariadenia a na vytvorenie prostredia pre výkon resocializácie. Dotované zariadenia podliehajú kontrole. Zameraná je najmä na použitie peňazí. Župa by sa však mohla zaujímať aj o pomery v zariadeniach, do ktorých smerujú jej peniaze.

Resocializačné zariadenie Čistý deň v Galante,...
Resocializačné zariadenie Čistý deň v Galante, známe pre podozrenia zo sexuálneho zneužívania chovankýň, dotovala aj trnavská župa.
(Kliknutím na obrázok zväčši, otvoriť v novom okne)
Autor: Robert Hüttner, Pravda

6. Posilnenie duálneho vzdelávania

Investície, ktoré prichádzajú nielen priamo do regiónu, ale aj do jeho okolia, vytvárajú nové pracovné miesta. Problémom je ich obsadenie. Už teraz má množstvo výrobných podnikov problém zohnať kvalifikovaných pracovníkov. Nie sú to len firmy pôsobiace v automobilovom priemysle. Problémy má napríklad aj Kovotvar v Kútoch. Závod s viac ako 60-ročnou tradíciou je známy najmä výrobou záhradníckeho sortimentu. Dlhodobo má problém obsadiť odborné pozície ako napríklad nastavovač strojov a najnovšie nevie zohnať ani pracovníkov do výroby, kde nie je potrebná kvalifikácia. Stredné školy musia pružnejšie reagovať na potreby trhu a viac sa zapájať do duálneho vzdelávania.

7. Spor o odvolanie riaditeľa strednej školy

Riaditeľ Strednej školy poľnohospodárstva a služieb na vidieku v Trnave Ľudovít Škrabák čelí tlaku na odvolanie. Pre viaceré pochybenia, ktoré odhalila inšpekcia z januára a februára tohto roka, to navrhla hlavná školská inšpektorka Viera Kalmárová. Tá tvrdí, že mala len dve možnosti – vyňať zariadenie zo siete škôl na Slovensku alebo odvolať riaditeľa. Rozhodla sa pre druhú možnosť, keďže chcela zachovať školu, ktorá ponúka jedinečné odbory z oblasti poľnohospodárstva, aké sa nikde inde v Trnavskom kraji nevyučujú. Na stranu riaditeľa sa postavila školská komisia kraja aj členovia rady školy. Trnavský župan Tibor Mikuš nemieni odvolať podľa jeho slov úspešného riaditeľa. Tvrdí, že inšpekcia bola tendenčne zameraná. Celý spor môže mať dohru na súde.

Aktivisti poukazujú na prepad renomé trnavskej...
Aktivisti poukazujú na prepad renomé trnavskej Galérie Jána Koniarika.
(Kliknutím na obrázok zväčši, otvoriť v novom okne)
Autor: Žaneta Janečková, Pravda

8. Stratila trnavská galéria renomé?

Na Galériu Jána Koniarka sa znovu zniesla kritika. Tentoraz zo strany dvoch združení Trnavské Fórum '89 a Na východ od raja. Aktivisti majú výhrady nielen k súčasnému vedeniu na čele s Róbertom Němečkom, ale poukázali aj na prepad jej renomé. Galéria podľa nich neplní zákonom a štatútom definované odborné činnosti a nespĺňa a neguje základné štandardy definované Etickým kódexom múzeí a galérií. „Zásluhou a zároveň vinou jej zriaďovateľa, jeho politickým zasahovaním a zároveň neodborným a submisívnym vedením odboru kultúry sa galéria za posledných päť rokov zmenila z galérie s nadnárodným ohlasom na ,okresnú‘ galériu, akou bola v období ponurej normalizácie,“ uviedli predstavitelia oboch združení vo svojom stanovisku.

9. Rekonštrukcia trnavského divadla

Historická budova Divadla Jána Palárika, ktorého zriaďovateľom jej Trnavský samosprávny kraj, má dlhodobo problémy so zvlhnutými múrmi. V zlom stave aj fasáda divadla. Najmä zo strany Divadelnej ulice upozorňujú okoloidúcich tabuľky na opadávanie omietky. Posledný náter je z roku 1986. O oprave divadla sa hovorí už niekoľko rokov. Divadlo postavili v roku 1831. Počas tohtoročných školských prázdnin inštalovali v divadle takmer po 60 rokoch nové javisko. Rekonštrukciou prešlo sociálne zariadenie a modernizácie sa dočkal aj pohon točne vo veľkej sále. Investície sa vyšplhali takmer na190-tisíc eur. V súčasnosti sa menia okná na budove divadla. V ďalšom období je naplánovaná oprava jej fasády, čo by malo vyriešiť aj problém so vzlínaním vlhkosti.

Žitný ostrov sa môže stať súčasťou...
Žitný ostrov sa môže stať súčasťou cezhraničného prírodného/národného parku.
(Kliknutím na obrázok zväčši, otvoriť v novom okne)
Autor: Žaneta Janečková, Pravda

10. Potenciál Žitného ostrova

Mnoho ľudí si už dnes nepamätá, aký bohatý a rozmanitý život vládol na Žitnom ostrove, ktorý je najväčším riečnym ostrovom v Európe. Samotné územie má veľký potenciál. Zaslúži si nielen ochranu pre budúce generácie, ale zároveň by sa tu mohli vytvoriť podmienky na vidiecky rozvoj a ekoturizmus. Mnoho projektov, ktoré súvisia s budovaným cyklotrás a ochranou životného prostredia, závisí od úspešného čerpania eurofondov. Práve Žitný ostrov by sa vďaka nim mohol stať v budúcnosti súčasťou cezhraničného slovensko-maďarského prírodného/ná­rodného parku v oblasti Podunajska. Prvým krokom partnerov projektu je vypracovanie štúdie jeho realizovateľnosti a základný plán starostlivosti.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Trnavský kraj #voľby do VÚC 2017
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku