1. Župa sa nerozvíja, stagnuje
Základným krokom pre ďalší rozvoj Banskobystrického kraja je odpolitizovanie Úradu BBSK, opätovné vytvorenie odbornej, transparentnej a funkčnej inštitúcie, ktorá bude slúžiť pre rozvoj župy so spoluúčasťou aktérov územného a regionálneho rozvoja. Úrad dnes nedostatočne a neprogresívne komunikuje s mestami a obcami, odbornými platformami, so štátnou správou ani s medzinárodnou reprezentáciou na Slovensku či s partnermi v zahraničí. Úrad BBSK je izolovaný. Najdôležitejšou výzvou v tomto smere je v čo najkratšom čase dosiahnuť stav inteligentnej a otvorenej verejnej správy s apolitickým, transparentným a odborným úradom a efektívnymi organizáciami.
2. Dvojrýchlostný kraj
Použijúc termín dvojrýchlostnej Európy patrí Banskobystrický samosprávny kraj dlhodobo medzi dvojrýchlostné kraje. Rozdiely medzi rozvinutým severozápadom a zaostávajúcim juhovýchodom sa stále prehlbujú. Výrazné výsledky sa nedostavili v riešení chudoby, nezamestnanosti ani rómskej problematiky. Doterajšia regionálna politika a využívanie finančných nástrojov nevyrovnávajú vnútroregionálne rozdiely. Kraj nekoordinuje ekonomickú činnosť medzi jednotlivými okresmi a prirodzenými hospodárskymi oblasťami. Zásadnou zmenou regionálnej politiky v prospech rozumnej rozpočtovej politiky, rozumnej stratégie a spoločným definovaním potrieb so všetkými aktérmi územia, podporenou zriadením pracoviska regionálneho rozvoja aj priamo v južných okresoch, je možné prehľadne skoncentrovať nástroje na ich rýchlejší rozvoj.
3. Pracujúca chudoba, dlhodobá nezamestnanosť
Problém pracujúcej chudoby začína vážne ohrozovať existenciu mnohých rodín v Banskobystrickom kraji, ako aj na Slovensku. Ľudia, ktorí pracujú, nedokážu vyžiť zo svojich príjmov. Práca pre nich stráca motivačný charakter. Úrad dokáže vytvoriť systém pomoci a odmien zamestnávateľom, ktorí dodržiavajú opatrenia súvisiace s rastom miezd. Dlhodobú vysokú nezamestnanosť v niektorých lokalitách vytvárajú predovšetkým ľudia v rómskych komunitách, ktorí stratili pracovné návyky. Riešením je súčinnosť s miestnymi samosprávami a zakladanie obecných sociálnych podnikov či vytváranie medzitrhov práce v spolupráci s kompetentnými úradmi. Kľúčovou výzvou je aj nesúlad medzi dopytom a ponukou na trhu práce, ktorú úrad dokáže koordinovať.
4. Zlá dopravná dostupnosť
Banskobystrický kraj dlhodobo zanedbáva investície do dopravnej infraštruktúry, pričom dĺžka ciest 2. a 3. triedy je 2 464 km, čo je 76 % z celej cestnej siete. Kvalitná cestná sieť je predpokladom na rýchlu prepravu do práce, za službami či pre rozvoj cestovného ruchu. Je nutné dobudovať rýchlostné cesty, predovšetkým R2. Verejná doprava, prevádzkovaná viacerými prevádzkovateľmi, nie je zosúladená v prospech rýchlej a kvalitnej dostupnosti sídiel a služieb. Výrazne by v tom mohlo pomôcť zavedenie Integrovaného dopravného systému. Mnohé malé obce zápasia s problémom obmedzenej verejnej dopravy, čo by vyriešil systém miniverejnej dopravy. V neposlednom rade by si mal kraj v nasledujúcom období v maximálnej miere osvojiť možnosti využitia letiska Sliač pre rozvoj cestovného ruchu v regióne.
5. Zdravotnícke a sociálne služby pre potreby regiónu
Ambíciou župy v ďalšom období by mala byť stabilizácia siete zdravotníckych zariadení v kraji a obnovenie účasti úradu v národných projektoch v oblasti zdravia. Ľudia vo viacerých regiónoch sa sťažujú na nedostatok lekárov. Je v možnostiach župy vytvoriť rezidentský program na stabilizáciu lekárov v kraji a vytvoriť podmienky na obsadenie a chod zdravotného obvodu. Kraj zápasí aj s nedostatočnou kapacitou zariadení sociálnych služieb. Jedným z riešení by mohli byť rekonštrukcie prebytočných budov samospráv, v partnerstve VÚC a obec. Ako veľmi silná potreba sa ukazuje zriaďovanie štandardných zariadení sociálnych služieb s čo najnižším povinným doplatkom pre nízkopríjmovú skupinu klientov.
6. Kraj volá po oživení svojej ekonomiky
Doteraz župa podporovala individuálne projekty, ktoré neboli vzájomne prepojené a podporovali len žiadateľov. Ukázalo sa, že takáto podpora neprináša efekt pre rozvoj regiónu a zvýšenie zamestnanosti. Účinnejším nástrojom by bolo zamerať sa na obce, vidiecke partnerstvá a rozvojové stratégie miestnych akčných skupín s cieľom využiť miestne zdroje a budovať sebestačnosť. Mnohí ľudia, najmä na juhu kraja, volajú po podpore malých a rodinných fariem komunitného poľnohospodárstva, obecných agrofariem a v celom kraji po podpore živnostníkov či rodinných podnikov. Príležitosťou pre odbyt miestnych podnikateľov je systém regionálnych odbytových trhov alebo logisticko-spracovateľských regionálnych centier.
7. Sociálna situácia rómskej komunity
S dlhodobou nezamestnanosťou je neodlučiteľne spätá sociálna situácia občanov, z ktorých mnohí nemajú nielen kde dôstojne bývať, ale často ani kde sa umyť. V hľadaní efektívnych riešení tohto problému sa dlhodobo nepostupuje. V kraji nefunguje ani program ETP, ktorý koordinuje poskytovanie malých účelových mikropôžičiek na svojpomocnú výstavbu domov. Ľudia pritom nenadobúdajú len nové bývanie, ale aj stavbárske zručnosti, ktoré im poskytujú ďalšie možnosti na uplatnenie. Dôležitým nástrojom pri riešení krízových situácií, akými sú exekúcie, pri osvojovaní si finančnej gramotnosti a schopnosti tvoriť si vlastný rozpočet, sú poradenské centrá. Príležitosťou na získanie pracovných návykov a tiež základných životných návykov, ktoré súvisia s pravidelnou prácou, je vytvorenie pracovných miest v sociálnych podnikoch.
8. Školstvo neodráža požiadavky trhu práce
Školstvu v Banskobystrickom kraji sa nedostáva ani zďaleka toľko, čo by potrebovalo. Nielen v oblasti duálneho vzdelávania a smerovania k profesiám, ktoré sú na pracovnom trhu žiadané. Výrazná stagnácia sa prejavila aj v modernizácii samotných školských zariadení, ich vybavenia a internátov, ktoré nie sú lákadlom pre samotného študenta a rodičov, rovnako ako vízia ďalšieho uplatnenia. Kraj má pritom zásadný dosah na koordináciu požiadaviek trhu práce a ponuku vzdelávania v stredných školách. Revízia a zásadná zmena stredného odborného školstva v spolupráci s podnikateľským subjektmi je preto nevyhnutná. Príležitosťou na zlepšenie by mohlo byť vytvorenie centier odborného vzdelávania, zamerané na prioritné oblasti ekonomického rozvoja kraja so sieťou špecializovaných odborných škôl a regionálne stredné odborné školy zamerané na potrebu regionálnych trhov práce, prirodzene prepojené na miestnych podnikateľov.
9. Zdravé a efektívne financie
Za posledné štyri roky zmrzli investície do nehnuteľného majetku Banskobystrického samosprávneho kraja, čo bude výraznou nášľapnou mínou pre prípadné nové vedenie kraja. Napriek tomu, že súčasné vedenie župy hovorí o takmer 300 kilometroch opravených ciest 2. a 3. triedy, ich kvalita je podľa viacerých odborníkov pochybná, pričom do najhorších úsekov sa ani nepúšťali. Naďalej zostali v kraji mnohé cesty a mosty v dezolátnom stave. Súčasná rozpočtová politika, delená sektorovo, neprináša žiadaný efekt rozvoja. Lepšou alternatívou sa javí vytvorenie teritoriálnej štruktúry rozpočtu a rozpočtová politika pre jednotlivé okresy, čím by došlo k podporeniu konkrétnych projektov miestneho rozvoja, vypracovaných na základe potrieb „zdola“. Zásadnou zmenou by mal prejsť aj dotačný systém, ktorý v súčasnosti vedenie župy neraz zneužíva na svoje politické ciele.
10. Sloboda tvorivosti a kultúra na hrane vyčerpania
Banskobystrický kraj zažil za posledné štyri roky výrazne otrasy a zásahy do slobody tvorivosti, do kultúrneho rozvoja a absolútnu ignoráciu programov zo štrukturálnych fondov na podporu a rozvoj kultúrneho a kreatívneho potenciálu regiónov. Nezmyselné a dehonestujúce zásahy do dotačných schém, do dramaturgií, do pracovného času pracovníkov v kultúre, embargo na tvorbu a prezentácie pre školy. Pred prípadným novým vedením župy tak stojí veľká výzva, ako obnoviť význam kultúry Banskobystrického kraja, hodnotový systém, kultúrnu originalitu a identitu regiónu. Dôležitým prvkom pre rozvoj regionálnej ekonomiky je vytvorenie modelu koordinácie cestovného ruchu a kultúrnej ponuky, ochrany originálneho kultúrneho dedičstva a začlenenie unikátnych priestranstiev do kultúrnych, umeleckých aktivít a aktivít cestovného ruchu. Jednoznačnou výzvou sa stáva znovu spoznať ľudský umelecký a kreatívny potenciál regiónu a podpornými mechanizmami zabezpečiť jeho rozvoj, ktorý bude výkladnou skriňou jedinečnosti Banskobystrického kraja.