Aké hlboké budú a ktorí ľudia prídu v strane o funkcie, je zatiaľ otvorené. Ako prvý o nich začal hovoriť už deň po voľbách podpredseda strany Marek Maďarič. Premiér a šéf Smeru Robert Fico sa zatiaľ k dosiahnutým výsledkom strany verejne nevyjadril. Podľa našich zistení je nespokojný s prácou ľudí v štruktúrach strany. Už dnes má o situácii rokovať užšie vedenie Smeru.
V sobotňajších regionálnych voľbách Smer prišiel o tri miesta županov v Žilinskom, Prešovskom a Košickom kraji. Vo volebnom súboji neuspel ani župan v Trnavskom kraji, ktorého strana podporovala. Krajina sa tak z pohľadu županov zafarbila namodro, keď kandidáti pravicovej opozície zasadnú na čelo piatich krajov. Výrazné straty Smer zaznamenal aj v prípade poslaneckých kresiel v župných zastupiteľstvách. Kým v roku 2013 strana obsadila 161 mandátov, teraz ich má 88. Napriek tomu stále bude mať najviac krajských poslancov zo všetkých politických subjektov, ktoré sa zúčastnili na voľbách. Silnejšou skupinou už budú len nezávislí poslanci, ktorých bude 161. Celkovo zasadne do krajských parlamentov 416 poslancov.
Foto: Renáta Jaloviarová, Pravda
„Waterloo“
Podľa politológa Michala Horského Smer postihlo v týchto župných voľbách „Waterloo“. „Dosiahnutý výsledok je varovným signálom, pretože ak nedôjde k zásadným personálnym a organizačným zmenám, môže sa naplniť proroctvo opozície, že Smer dosiahol vrchol a už ide iba do svojho úpadku,“ zhodnotil Horský.
Krajský šéf Smeru v Bratislave Martin Glváč povedal, že najskôr treba všetko dôkladne vyhodnotiť, čo sa udialo a prečo. „Sadneme si na všetkých straníckych fórach, urobíme analýzy, stratégie a ide sa ďalej,“ povedal Pravde Glváč. Nechcel vopred hovoriť, aké personálne zmeny by mohli nastať a či sa dotknú aj ministrov za Smer. „To je posledné, čo by som tipoval. Musí to vyjsť z relevantných zistení a podkladov. Každá časť Slovenska mala osobitosti a boli tam iné vplyvy,“ poznamenal.
Podpredseda Smeru Marek Maďarič ešte v nedeľu uviedol, že prehra Smeru nebola len v dôsledku chýb a nedostatkov kandidátov strany, ale „bola to aj prehra strany ako takej“. „Preto ak v Smere nechceme v tomto trende pokračovať, musíme urobiť výrazné zmeny na viacerých úrovniach strany, a to politické, programové aj personálne,“ konštatoval Maďarič.
Kauzy zavážili
Poslanec a podpredseda poslaneckého klubu Smeru Dušan Jarjabek vidí prepojenie celoštátnej politiky a niektorých káuz, ktoré sa týkajú strany, so župnými voľbami. „Pokiaľ Smer nevysvetlí všetky kauzy, ktoré sa okolo neho mediálne točia, a nevie sa brániť, tak občan dostáva pocit nedôvery. Nehovorím pritom, či sú tie kauzy pravdivé, alebo nepravdivé,“ povedal Jarjabek. Na otázku, či očakáva aj zmeny vo vláde, odvetil, že očakáva v prvom rade otvorenú diskusiu o župných voľbách vo vedení Smeru aj s vyvodením záverov. „Tvárime sa ako mŕtvy chrobák,“ poznamenal.
Neúspech kandidátov Smeru na županov Jarjabek vníma aj ako neschopnosť obhájiť ich prácu v župách. „Urobilo sa množstvo roboty, ale župani ju nevedeli obhájiť. Potom sa stalo, že tí, čo nemali čo obhajovať, obhájili viac,“ povedal s odkazom na kandidátov pravice. Ďalšie dôvody neúspechu môžu byť podľa poslanca spojené „s únavou ľudského materiálu a pocitom zbytočnosti hovoriť o veciach, mysliac si, že všetko je jasné“.
Najviac ma mrzia Košice. Raši je tam jednotka a dokázal to v komunálnych voľbách. Prekáža mi, že sa vládna koalícia nedohodla na jednotnej stratégii.Martin Glváč, Smer
Smer veľký šok zažil predovšetkým v Košickom kraji. Prieskumy naznačovali relatívne pohodlné víťazstvo Richarda Rašiho, ktorý je primátorom Košíc. Nakoniec post župana tesne získal Rastislav Trnka, podporovaný pravicovou opozíciou. Rašiho predstihol iba o 875 hlasov. V tomto kraji mali vlastných kandidátov aj vládne koaličné strany. Za SNS kandidovala Jarmila Tkáčová, získala 3 638 hlasov. Kandidát Mostu-Híd Karol Pataky dostal dôveru až 14 843 voličov. Je pravdepodobné, že keby sa boli vládne strany v tomto kraji spojili, Raši by sa stal županom. Na chýbajúcu koaličnú spoluprácu poukazujú aj v Smere. „Najviac ma mrzia Košice. Raši je tam jednotka a dokázal to v komunálnych voľbách. Prekáža mi, že sa vládna koalícia nedohodla na jednotnej stratégii,“ povedal Glváč. Podľa Jarjabka ak sa na parlamentnej úrovni vedeli Smer, SNS a Most-Híd dohodnúť, mali tak urobiť aj na krajskej úrovni.
Pohoreli
V Prešovskom kraji mali Smer a SNS vlastných kandidátov na županov a rovnako pohoreli. Šéfom kraja s náskokom vyše 18-tisíc hlasov sa stal kandidát pravicovej opozície Milan Majerský pred úradujúcim županom Petrom Chudíkom zo Smeru. Chudíkovi by však neboli pomohli ani hlasy kandidáta SNS Miroslava Škvareka, ktorý dostal necelých 4-tisíc hlasov.
Foto: SITA, Viktor Zamborský
Aj v Žilinskom kraji Smer a SNS postavili kandidátov na županov. Úradujúci župan Smeru Juraj Blanár zaostal za víťaznou Erikou Jurinovou podporovanou pravicovou koalíciu o vyše 26-tisíc hlasov. Aj keby sa bol kandidát SNS Ján Mikolaj vzdal a všetci jeho voliči by podporili Blanára, nestačilo by mu to. Mikolaj totiž získal iba 5-tisíc hlasov.
Otázka je, či by niečo na výsledkoch zmenila dvojkolová voľba županov. Smer spolu s vládnymi stranami presadil začiatkom roka novelu zákona, ktorou sa zaviedla jednokolová voľba. Smer naďalej tvrdí, že išlo o správnu zmenu. Podľa Glváča boli voľby županov jediné samosprávne voľby, kde sa volilo dvojkolovo. O päť rokov budú župné aj komunálne voľby naraz v jednom termíne. „Robili sme to, čo bolo účelné a ekonomickejšie. Myslím si, že aj pre voliča prijateľnejšie, aby v budúcnosti išiel voliť len raz županov, primátorov a starostov,“ dodal Glváč.