Menej ľudí sa chystá k urnám

„Stále tvrdím, že 55-percentná účasť z minulých volieb nebude prekonaná,“ hovorí politológ Michal Horský. Už pred dvoma mesiacmi varoval, že volebnej kampani chýbajú veľké témy a s výnimkou „sem-tam nejakého škandálika“, keď sa Smer a SDKÚ obviňovali z nečistého financovania svojich strán, prakticky ničím voliča neoslovuje. Pripúšťa však, že vyhrotený konflikt s Maďarskom a zničujúce povodne, ktoré ovplyvnili státisíce ľudských osudov, môžu voličov „jemne“ vybudiť, ale nie v masovom meradle.

Prezident mimovládneho Inštitútu pre verejné otázky Grigorij Mesežnikov v apríli avizoval oproti minulosti mierny nárast voličskej účasti. Opieral sa o fakt, že vlaňajšie prezidentské a krajské voľby či tie do Európskeho parlamentu tiež naznačovali vyšší záujem zo strany voličov. Teraz, naopak, odhady znižuje. A to najmä pre povodne, ktoré, podľa neho, nútia ľudí riešiť celkom iné problémy. „Účasť bude medzi 55 až 60 percentami,“ tvrdí.

Šéf agentúry MVK Pavel Haulík takisto neverí, že by povodne či iné fenomény posledných dní výrazne zmobilizovali slovenských voličov. Účasť sa podľa neho bude pohybovať medzi 50 až 60 percentami a zostane porovnateľná s rokom 2006.

Podľa politológov by sa na rozhodovaní voličov v poslednej chvíli mohli odraziť veľmi rôzne pohnútky. Neočakávajú, že voličov by ubudlo preto, že parlamentné voľby sa už po druhý raz budú konať iba v jeden deň. Zhodujú sa aj v tom, že predpovedané slnečné počasie dokáže ľudí k urnám rovnako prilákať, ako ich od účasti odradiť. „Nedá sa ani presne odhadnúť, čo s nimi urobí svetový šampionát vo futbale. Veď na sobotu sú plánované tri zápasy,“ pripomína Mesežnikov.

Všetci však svorne očakávajú, že do výsledkov volieb prehovoria „facebookoví“ voliči, teda najmä mladí ľudia fungujúci na sociálnych sieťach. Mobilizačné výzvy, ktoré sa nimi v súčasnosti šíria, môžu podľa nich osloviť aj tých, ktorých veci verejné inak vôbec nezaujímajú. „Tento fenomén sa na voľbách odrazí po prvý raz. A vďaka nemu určite výrazne získa SaS. Sulíkova strana sa stane čiernym koňom týchto volieb,“ prorokuje Haulík.

Zopakovanie „českého zázraku“, keď tamojšie voľby popri strednej a staršej generácii nečakane pritiahli nebývalý počet prvovoličov, a najmä tí zmietli z politickej scény lídrov hneď niekoľkých strán, však šéf MVK predsa len neočakáva. „Slovenský volič je konzervatívnejší, jeho názory sú stabilnejšie. Také posuny, aké Česko zažilo za posledného pol druha roka, sú u nás nemysliteľné,“ odmieta. Priznáva však, že nejestvujú nijaké hodnoverné prieskumy vekovej štruktúry voličov rozhodnutých prísť. A českí politológovia pred voľbami taktiež nijaké politické zemetrasenie v krajine neveštili.

Čím bude v sobotu voličská účasť vyššia, tým lepšie vyhliadky má najsilnejší Smer. Čím nižšia, tým viac získajú HZDS, KDH a SMK. „Nízka účasť vyhovuje tradičným stranám s pevným jadrom kmeňových voličov,“ zdôvodňuje Haulík.

Skutočná volebná účasť sa veľmi podstatne podieľa na chybách, ktoré vznikajú v predvolebných prieskumoch. Pre kvalitu prieskumu je totiž dôležité nielen správne odhadnúť celkový počet zúčastnených voličov, ale aj ich politické rozloženie. Ako také totiž vôbec nezahŕňajú napríklad tú vzorku oslovených, ktorá anketára okamžite pošle „do čerta“ a odmietne odpovedať. „Asi pätina voličov je neosloviteľná,“ potvrdzuje Haulík. Pritom aj časť z nich voliť pôjde a čím ich je viac, tým sú prieskumy zraniteľnejšie a výsledky volieb otvorenejšie.

Od toho, či sa práve ich voliči vyberú k urnám, však tentoraz nezvykle veľa strán atakujúcich päťpercentnú hranicu zvoliteľnosti závisí doslova existenčne. Najviac ohrozené sú podľa Haulíka HZDS a Most-Híd, o čosi menej SMK a SNS.

Záujem o voľby nebýva vždy rovnaký. Prirodzene najväčší je vtedy, keď sa štát nachádza v mimoriadnej situácii a prebieha kľúčový zápas o jeho ďalšie smerovanie – ako to bolo v revolučnom roku 1989 či v roku 1998, ktorý znamenal koniec „mečiarizmu“. V takej situácii sa volebná účasť šplhá až k 90 percentám.

Štandardne sa však pohybuje len na úrovni 65 až 75 percent. A ak je nižšia, svedčí to zväčša o apatii občanov, ktorých politické elity sklamali. Len v totalitných režimoch či vo vyspelých demokratických štátoch so zavedenou povinnosťou voliť, sa účasť blíži k 100 percentám.