Ženy na kandidátkach sú vzácnosťou

Ženy političky nie sú pre predstaviteľov parlamentných strán príťažlivé. Na kandidátkach jednotlivých strán do najbližších volieb je ich veľmi málo a na zvoliteľných miestach, teda v prvej desiatke, sú nanajvýš dve. Lepšie to nevyzerá ani v prvej dvadsiatke.

27.12.2011 12:55
politici, parlament Foto:
Ilustračné foto
debata (5)

„Presahuje to všetky medze,“ komentuje tento stav právnička občianskeho združenia Občan, demokracia a zodpovednosť Janka Debrecéniová.

Na kandidátkach tvoria ženy zhruba pätinu, čo Debrecéniová považuje za nemiestne, vzhľadom na to, že na Slovensku žije zhruba 50 percent žien. „Prispievajú svojimi daňami do verejných rozpočtov, takisto k ekonomickému systému a k celému chodu krajiny, vykonávajú obrovské množstvo neplatenej práce. Ak sú vytláčané z verejného života a z rozhodovacích pozícií, tak je to absolútne neprípustne,“ tvrdí Debrecéniová.

Podľa nej spôsob, akým sú nastavené kandidátky, očividne odráža to, „ako politické strany reprezentované mužmi, ktorí v nich rozhodujú, vytláčajú ženy z verejného priestoru a ako úporne ich nechcú pustiť k rozhodovaniu o veciach verejných“.

SDKÚ má síce ženu, ministerku spravodlivosti Luciu Žitňanskú, už na treťom mieste kandidačnej listiny, ale zároveň je to jediná žena v prvej desiatke spomedzi celkového počtu 31 žien kandidujúcich za SDKÚ. Jedenásta je potom Magda Vášáryová a dvadsiata štvrtá Jana Dubovcová, ktorá sa však stala ombudsmankou a svojho miesta sa vzdá.

Opozičný Smer nemá v prvej desiatke ani jednu ženu, v prvej dvadsiatke sa nachádzajú dve, Jana Laššáková na jedenástom a Renáta Zmajkovičová na dvanástom mieste. Za Smer kandiduje do parlamentu 27 žien.

O jednu ženu viac, teda 28, vysiela do volieb SaS, ktorá má v prvej desiatke dve ženy, šiesta je poslankyňa Jana Kiššová a ôsma poslankyňa Natália Blahová. Štátna tajomníčka ministerstva práce a rodiny Lucia Nicholsonová je jedenásta.

Za KDH kandiduje 25 žien, v prvej desiatke na ôsmom mieste je Jana Žitňanská, v prvej dvadsiatke je ešte Monika Gibalová na sedemnástom mieste.

Most-Híd má ženu dokonca až na pätnástom mieste, obsadila ho Edita Pfundtner a celkovo za stranu kandiduje 31 žien, takmer všetky sú však na nezvoliteľných miestach.

SNS deleguje do volieb 16 žien, v prvej dvadsiatke je iba jedna žena, a to na ôsmom mieste, Milada Belasová, ktorá bola poslankyňou už v predchádzajúcom volebnom období. Na kandidátke strany Anny Belousovovej Národ a spravodlivosť je síce predsedníčka na prvom mieste, v prvej desiatke sa však už žiadna žena nenachádza a v prvej dvadsiatke je už len jedna žena, Martina Beníková. Dokopy za stranu kandiduje 32 žien.

Analytik Ján Baránek si myslí, že je to dané aj historicky, že politika vždy bola doménou mužov. Podľa neho by sa situácia u nás síce mala zmeniť, rozhodne však nie je zástancom kvót, teda predpísaného počtu žien na kandidátkach. „Nie som ich prívržencom, lebo neviem, či by to zabezpečilo dostatočnú kvalitu. Je problém nájsť kvalitného muža ako politika, a vôbec kvalitného politika. Vidíte, že z tej plejády mužov, ktorá tu bola, kvalitných bolo veľmi málo.“ No pripúšťa: „Možno, že keby tá plejáda obsahovala ženy, že tých kvalitnejších by bolo viac.“

Podľa sociologičky Zory Bútorovej by boli práve kvóty dobrým riešením, lebo v krajinách, kde sa uplatnili, nepriniesli nič negatívne, práve naopak, posunuli situáciu k lepšiemu. Týka sa to najmä severských krajín. Baránek však trvá na tom, že je najmä na ženách, aby sa presadzovali a aby prenikli do straníckych štruktúr. Aj to však podľa aktivistiek ovplyvňujú muži.

Hoci podľa Baránka sa majú ženy len viac snažiť, aby sa do politiky dostali, Debrecéniová aj Bútorová pripomínajú, že na ženy sú v politike kladené oveľa prísnejšie nároky ako na mužov. Navyše, rokmi sa trend zastúpenia zhoršuje, preto je namieste, aby sa problémom začala vážne zaoberať aj legislatíva.

„Na to, aby muž mohol kandidovať do parlamentu, mu bohato stačí byť priemerný a dostane sa tam dokonca aj vtedy, keď je podpriemerný. Na to, aby sa tam dostala žena, musí byť vynikajúca, alebo musí plniť niečiu misiu, musí byť niečie "dobré dievča“. Aj keď sa do politiky niektoré vysoko kompetentné ženy dostanú, ešte stále ich všetci spochybňujú, stále všetci rozmýšľajú nad tým, či je tá žena spôsobilá to robiť," vraví Debrecéniová. Navyše ľudia u žien političiek posudzujú aj veci, ktoré vôbec nesúvisia s výkonom funkcie, ako napríklad výzor či rodinné zázemie.

Debrecéniová upozorňuje, že strany používajú ženy v kampani, lebo práve ony často dosahujú viditeľné úspechy, majú za sebou kus tvrdej práce, ktorými sa politické strany rady pochvália. „To je prípad SDKÚ,“ myslí si právnička. Predseda strany Most Béla Bugár sa zas pochválil, že na kandidátke majú dve občianske aktivistky Rómky. „Nehovorím, že to pre stranu nie je devíza, ale má to jeden zádrh, ktorý pán Bugár zabudol pripomenúť, a síce, že obe tieto ženy kandidujú z nezvoliteľných miest,“ pripomína.

5 debata chyba
Flowers