Umelé pomenovanie VÚC živia politici roky

Politici a predstavitelia samosprávnych krajov sa nebránia zmene pomenovania vyšších územných celkov na župy. Doteraz všetky snahy prijať nový názov stroskotali, k zmene by mohlo dôjsť až po jesenných župných voľbách.

, 07.09.2013 19:18
volby 2009, vuc , Foto: ,
Naposledy si občania volili županov v roku 2009.
43

Terminológia súvisiaca s regionálnou politikou je totiž chaotická. Na verejnosti sa bežne využíva pojem župa a župan. Zákon, naopak, hovorí o vyšších územných celkoch (VÚC) a o samosprávnych krajoch. Banskobystrický župan Vladimír Maňka zo Smeru povedal, že všetci predsedovia krajov sa zhodli, že zmena názvu by bola najlepším riešením. Malo by ísť podľa neho o komplexnejšiu zmenu a verí, že sa čoskoro objaví aj v parlamente. „Som presvedčený, že ak to nebude tento rok, tak na budúci rok na sto percent. Hovorili sme o tom aj s pánom premiérom. Nevideli sme ani jeden hlas proti,“ tvrdil Maňka.

Poslanec SDKÚ a bývalý kandidát na župana Jozef Mikuš zdôvodňuje okolnosti neprijatia zmeny chýbajúcou politickou vôľou. „Vo svojich kampaniach som vždy používal slovo župan. Máme prečudesný názov predseda samosprávneho kraja, ale aj v zákone máme dva významy. Bolo by potrebné to upraviť,“ ozrejmil.

Ministerstvo vnútra Pravdu informovalo, že návrh na zmenu VÚC na župy je pripravený a ešte sa bude o ňom diskutovať. Kedy sa však objaví v parlamente, ministerstvo nevedelo uviesť.

Už pri začiatkoch reformy verejnej správy sa hovorilo o župách. Takémuto názvu však nebola naklonená celá vládna koalícia počas prvej vlády Mikuláša Dzurindu. V záverečnej fáze prijímania zákonov sa politici viac sústredili na hranice a počty regiónov ako na ich názov.

O zmenu sa pokúsil v minulosti vládny splnomocnenec pre decentralizáciu verejnej správy Viktor Nižňanský. Hovoril, že je potrebné rozlišovať župy a obce ako oblasť samosprávy, kým kraje a obvody ako súčasť štátnej správy. Sporadicky sa aj v parlamente objavili snahy o zmenu, zvyčajne sa argumentovalo tým, že by sa nemal riešiť len samotný názov, a tak VÚC prežili až do dnešných dní.

Navyše, našli sa aj politici, ktorí označovali župu za maďarský výraz, čo však nie je pravda. Profesor Leon Sokolovský z Katedry archívnictva a pomocných vied historických Filozofickej fakulty UK Pravde povedal, že termín župa je slovanského pôvodu a v rozličnom význame sa vyskytuje takmer vo všetkých slovanských jazykoch, čo už dávnejšie dokázali mnohí renomovaní jazykovedci aj historici. Do slovenčiny ho zaviedol Franko V. Sasinek v roku 1869, keď ním označil staroslovanské územné oblasti.

Ako ďalej Sokolovský objasnil, na Slovensku a v slovenčine sa pôvodné územnosprávne jednotky označovali až do roku 1918 termínom stolice. Od roku 1919 sa v právnych normách začali nazývať termínom župy. Tento termín sa uplatnil aj v zákone z roku 1920, ktorý zavádzal do praxe tzv. československé župy a platil v rokoch 1923 – 1928. Neoficiálne sa jednotky označovali aj ako veľžupy, lebo boli oveľa väčšie ako historické stolice. Župy sme mali na Slovensku aj v rokoch 1940–1945.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
43 debata chyba
Viac na túto tému: #VÚC #župy