Nová atómová elektráreň
Pri Jaslovských Bohuniciach majú vyrásť nové bloky jadrovej elektrárne, štát o výstavbe rokuje s ruskou spoločnosťou Rosatom. Ľudia, ktorí žijú v blízkosti, v tom vidia prínos.
Foto: Andrej Barát, Pravda
Očakávajú stovky pracovných miest a niektorí už teraz prišli vďaka dedovizni k slušným peniazom. Pod novú elektráreň už vykupovali pozemky, spoločnosť JESS Invest ponúkla 100-tisíc eur za hektár. Kriticky sa však na nové jadro pozerá asi 170 obcí, ktoré ležia ďalej od elektrárne. Regionálne združenie miest a obcí – región JE Jaslovské Bohunice chystá prieskum vplyvu na zdravie a životné prostredie. Tiež žiada, aby štát dával ľuďom vyššie odškodné v prípade jadrovej havárie. Teraz to vychádza približne na 300 eur na každého obyvateľa, ktorý žije v 21-kilometrovom pásme ohrozenia. Jadrová energetika zamestnáva v regióne vyše 2 600 ľudí, priamo v atómovej elektrárni pracuje asi 1 300 ľudí.
Presun kamiónov na vidiek
Trvá to už tretí rok. Od zavedenia mýta sa kamióny presunuli na cesty nižších tried, ktoré neboli vôbec stavané na takúto záťaž. Výsledkom nie sú len výmole na vozovke, ide tu aj o poškodzovanie majetku ľudí a znehodnocovanie komfortu bývania.
Foto: Andrej Barát, Pravda
Ľudí trápia praskliny na domoch, hluk, prach. Príkladom je cesta z Hlohovca do Piešťan číslo 507. Súbežne s ňou ide cesta 1. triedy číslo 61 a tiež diaľnica D1, no kamióny sa obom vyhýbajú a idú radšej pod horu cez Koplotovce a Sokolovce, aby ušetrili na mýte. „Odkedy sa obmedzila nosnosť mosta v Piešťanoch na 16 ton, kamiónov je o niečo menej. No stále sem chodia návesy so štrkom. Odvezú 40 aj 50 ton. Cestu stále neopravili,“ uviedol starosta Sokoloviec Stanislav Valla. Dediny sú odkázané na Trnavský kraj, ktorý každý rok určuje zoznam úsekov, ktoré opraví. Ročne na ne vynakladá 1,5 milióna až 2 milióny eur.
Pomalý rozvoj cyklotrás
Cyklotrasy majú v Trnavskom kraji veľký potenciál, no ich rozvoj brzdí rozdrobenosť pozemkov, ktoré majú mnoho majiteľov.
Foto: Andrej Barát, Pravda
Pomaly každý kúsok krajiny, kadiaľ by mohla viesť nová cyklotrasa, je rozdelený medzi stovku vlastníkov, z ktorých mnohí nežijú ani na Slovensku a je preto veľmi náročné dohodnúť sa s nimi na využívaní ich pôdy. Niektoré obce navrhujú vyvlastňovanie, iné odporúčajú zamerať sa na pozemky, ktoré vlastní štát. Hrádze a zrušené železničné trate. Železnice SR už vybrali napríklad úsek z Kvetoslavova do Šamorína a tiež z Piešťan do Vrbového. Trnavský samosprávny kraj pripravil Jednotnú koncepciu cyklotrás na území Trnavského samosprávneho kraja, ktorou chce súčasný asi 800-kilometrový súbor cyklotrás rozšíriť o stovky kilometrov.
Rozvoj turizmu na Dunaji
Okolie Dunaja ukrýva prírodné poklady, no je ťažké sa k nim dostať. V slovensko-maďarskom pohraničí sú zanedbané cesty a chýbajú dobré spojenia medzi slovenskými a maďarskými turistickými atrakciami.
Foto: Andrej Barát, Pravda
Ak sa napríklad niekto chce z Gabčíkova dostať na Malý Žitný ostrov, jedno z posledných miest v strednej Európe, kde možno obdivovať orliaka morského, či do termálneho kúpaliska v maďarskej obci Lipót, musí prejsť zdĺhavú vyše 50-kilometrovú trasu autom, čo trvá približne hodinu. Cestu mala výrazne skrátiť a spríjemniť už toto leto nová kompa z Gabčíkova do maďarskej obce Dunaremete. Štvorkilometrová plavba mala trvať 20 minút, kompa by prepravila 60 ľudí a šesť áut. Hneď po skúšobnej jazde sa však plavidlo pokazilo a odvtedy stojí v Gabčíkovskom prístave. Sľubný projekt, ktorý mal naštartovať cestovný ruch v regióne, stál vyše 3,2 milióna eur, 85 percent hradila Európska únia. Partnermi projektu boli Trnavský samosprávny kraj a obce Gabčíkovo, Lipót a Dunaremete. Podľa posledných informácií od prevádzkovateľa kompy obce Lipót začne kompa premávať najskôr až v marci budúceho roka.
Povodne a komáre
Dediny v najjužnejších častiach Trnavského kraja, či už je to pri Dunaji, alebo pozdĺž Malého Dunaja, musia pravidelne čeliť povodniam. Tohtoročná extrémna povodňová vlna, ktorá sa prehnala Dunajom, potrápila dediny od obce Dobrohošť až po Medveďov.
Foto: Andrej Barát, Pravda
Najprv zatopila pivnice a domy, potom zažívali obyvatelia krušné dni a noci kvôli premnoženým komárom, ktoré prenášajú nebezpečné choroby. Samotné obce z vlastných rozpočtov nedokážu utiahnuť nákladné postreky proti komárom a mnohým nezostáva nič iné, len čakať, kým im prostriedky poskytne župa. Trnavský samosprávny kraj týmto obciam pomáha prostredníctvom Centrálneho krízového fondu, v ktorom bolo v tomto roku v čase povodní k dispozícii približne 400-tisíc eur. Starostovia opakovane žiadajú, aby bola táto pomoc pružnejšia.
Kto zachráni nemocnice?
Približne 900-tisíc eur predstavuje celkový dlh Nemocnice s poliklinikou sv. Lukáša v Galante. Státisícové dlhy má aj nemocnica v Dunajskej Strede.
Foto: Andrej Barát, Pravda
Dlh bráni podľa riaditeľa galantskej nemocnice Jána Stratinského v ďalšom rozvoji a modernizácii a opravám zanedbaných budov, ktoré už na prvý pohľad pôsobia ošarpane. Nemocnica by potrebovala zakúpiť napríklad prístroj na magnetickú rezonanciu. Ten citeľne chýba, pretože pacienti musia čakať na vyšetrenia aj dva mesiace. Spádová oblasť nemocnice je približne 34-tisíc obyvateľov. Mnohí sú preto nútení vyhľadávať služby zdravotníckych zariadení v iných mestách. Trnavský kraj za posledné dve volebné obdobia nedokázal nemocniciam pomôcť, zvažuje predaj väčšiny akcií súkromnému investorovi.
Slabá údržba ciest
Na opravu všetkých ciest 2. a 3. triedy, ktoré spravuje Trnavský samosprávny kraj, by bolo potrebných podľa odhadov 27 miliónov eur.
Foto: Andrej Barát, Pravda
Predpokladané výdavky na opravy v tomto roku však boli vyčíslené len na jednu pätnástinu z tejto sumy, čo je približne 1,9 milióna eur. Z toho by malo ísť na cesty v okolí Dunajskej Stredy 234-tisíc eur, Senice 421-tisíc eur a Trnavy 1,2 milióna eur. Najkritickejšie úseky sú pri obciach Buková, Smolenice, Šúrovce, Dolné Zelenice, Sobotište, Jablonica, Moravský Sv. Ján, Šoporňa, Trstice či Štrkovec. Pod zlú kvalitu ciest sa podpísala aj posledná dlhotrvajúca zima, ktorá z rozpočtu kraja ukrojila 4,6 milióna eur, čo bolo o 1,7 milióna viac ako pri predchádzajúcej zime.
Vysychanie dunajských ramien
Staré ramená Dunaja už roky vysychajú a vytráca sa z nich vzácna flóra aj fauna. O domov tak prichádza rybárik riečny, ktorý sa živí drobnými rybami, bocian čierny, bučiačik močiarny, ktorý si stavia hniezda v trstine, no predovšetkým dudok.
Foto: Andrej Barát, Pravda
Ten bol ešte pred 50 rokmi hojným druhom obývajúcim juh Slovenska, v posledných rokoch tu však ornitológovia vedia napočítať len jeden či dva hniezdiace páry. Environmentalisti skúšajú do ramien vrátiť život tak, že za asistencie ťažkej techniky obnovujú prirodzený vodný režim, prehlbujú staré korytá ramien. Projekt je však odkázaný na pomoc z eurofondov, štátu a samosprávy.
Zasahovanie úradov do kultúry
Chod prestížnej Galérie Jána Koniarka v Trnave poznačili v uplynulom volebnom období viaceré pokusy zo strany úradníkov Trnavského samosprávneho kraja o zasahovanie do výstav a diania.
Foto: Andrej Barát, Pravda
Turbulentné bolo najmä odvolávanie bývalého riaditeľa galérie Jána Beskida. Zatiaľ čo kraj tvrdil, že ho odvoláva pre nedostatky v manažérskej činnosti, on za tým videl pomstu za to, že nedovolil vystavovať diela kamarátov župných úradníkov a politikov. Na stranu Beskidu sa pridala aj veľká časť kultúrnej verejnosti, výtvarníci, riaditelia galérií, teoretici umenia, kurátori, spisovatelia a publicisti. Na verejnom proteste apelovali na slobodu umenia.
Migrácia obyvateľov z miest do obcí
Sťahovanie ľudí z miest do satelitných obcí nabralo po krátkej prestávke v roku 2009 opäť na obrátkach. V dedinách v okolí Trnavy si ľudia pracujúci v meste stavajú vo veľkom domy.
Foto: Andrej Barát, Pravda
No obrovský nárast obyvateľov v týchto obciach prináša problémy s infraštruktúrou, preplnenými škôlkami, trpia aj obecné pokladnice. Zavar, jeden z najväčších satelitov Trnavy, má približne 2 200 obyvateľov, no podľa odhadu starostu tu býva asi 500 ľudí, ktorí sa neprihlásili na trvalý pobyt do dediny. Obci preto chýba niekoľko desiatok tisíc eur na podielových daniach, ktoré na týchto obyvateľov nedostáva. Mohli by sa použiť na osvetlenie, opravu chodníkov a stavbu ciest pre nových obyvateľov. Na tento trend by mala reagovať aj župa napríklad aj zvýšením investícií do infraštruktúry.
Vizitka Trnavského kraja
- Krajské mesto:
Trnava 66 073 obyvateľov
- Počet okresov:
7 – Trnava, Skalica, Dunajská Streda, Piešťany, Hlohovec, Galanta, Senica
- Rozloha:
4 174,2 km2
- Počet obyvateľov kraja:
556 577
- Národnostné zloženie:
Slováci 73,6 %, Maďari 23,2 %, Česi 1 %, Rómovia 0,6 %, ostatné 0,1 %
Dominanty kraja
- Bazilika sv. Mikuláša – výraznú pamiatku Trnavy začali stavať v roku 1380 na mieste staršieho románskeho kostola, ku ktorému sa viaže najstaršia písomná správa o Trnave z roku 1211
- Kostolík sv. Margity Antiochijskej – je to najstaršia stojaca sakrálna stavba na Slovensku, pochádzajúca ešte z čias Veľkej Moravy, leží pri obci Kopčany
- Kúpele Piešťany – svetoznáme kúpele s viac ako 200-ročnou tradíciou ponúkajú liečebné, preventívne, relaxačné a rehabilitačné pobyty
- Vodný kolový mlyn Jelka – táto pozoruhodná technická pamiatka nazývaná tiež Némethov mlyn je stredoeurópskou raritou, ide o valcový trojpodlažný drevený mlyn s výťahmi, ktorý pracoval až do roku 1951
- Slovenský dom v Skalici – jeden z najkrajších domov v Skalici je dielom národného umelca architekta Dušana Jurkoviča, ktorý sa inšpiroval ľudovým staviteľstvom, slávnostne ho otvorili v roku 1905
Zdroj: ŠÚ SR