Dlh Trnavského samosprávneho kraja nie je ďaleko od úrovne 60 percent bežných príjmov predchádzajúceho roka, čo znamená, že sú blízko hranice, pri ktorej by podľa zákona už nemal mať kraj možnosť zobrať si ďalšie úvery.
Navyše od roku 2015 bude platiť úprava, podľa ktorej budú v prípade prekročenia limitu platiť pokutu vo výške päť percent z dlhu presahujúceho povolenú 60-percentnú hranicu. Dlh župy je varovným signálom, že bude musieť v najbližšom období zlepšiť svoje hospodárenie. Ak by sa dlh prerátal na jedného občana župy, vyšplhal by sa na úroveň 100 eur. Napríklad v najmenej zadlženom Prešovskom kraji je dlh na obyvateľa o polovicu menší.
Podľa vedenia župy dlh ovplyvňujú úvery. Bez úverov na rekonštrukcie ciest by bola úverová zaťaženosť kraja 15,79 percenta. Tá by mala v ďalšom roku dosiahnuť úroveň 42,84 percenta, a do roku 2016 plánuje kraj jej zníženie na 36,83 percenta, čo bude predstavovať len úver na rekonštrukciu ciest. Trnavský kraj až 72 percent z doterajších investičných úverov použil na rekonštrukciu ciest, v tomto roku opravili 486 kilometrov ciest II. a III. triedy, ktoré má vo vlastníctve. Stále je to však len zlomok toho, čo cesty v župe potrebujú. Na opravu všetkých ciest II. a III. triedy, ktoré spravuje Trnavský samosprávny kraj by bolo potrebných podľa odhadov 27 miliónov eur. Tento rok ide na tento účel len 1,9 milióna eur.
Skrýva župa ďalšie dlhy?
Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy INEKO, ktorý sa venuje zadlženosti krajov, upozorňuje na to, že niektoré samosprávy sa uchyľujú ku skrývaniu dlhov. Inštitút začal ešte minulý rok s analýzou finančnej stability jednotlivých miest a obcí Slovenska. Monitoruje všetkých 2 930 slovenských obcí vrátane miest a mestských častí a osem vyšších územných celkov za roky 2006 až 2012 vo viacerých oblastiach. „Nie je možné vylúčiť, že niektoré vyššie územné celky svoje dlhy skrývajú napríklad ich prenesením na mestské organizácie, dcérske spoločnosti či iné súkromné spoločnosti,“ hovorí analytik inštitútu Matej Tunega. Pripomína, že by to mali byť práve občania, ktorí by sa o hospodárenie samospráv mali viac zaujímať.
Trnavská župa však skrývanie dlhov odmieta. Dlhy, no nie skryté, má v nemocniciach, ktoré spravuje. Tie sa pohybujú rádovo okolo pol miliardy korún. Trnavský kraj sa podobne ako väčšina žúp borí už niekoľko rokov so stavom nemocníc. Kraj spravuje nemocnice v Dunajskej Strede, Galante a Skalici.
Župa ťaží z cestovného ruchu
Výhodou Trnavského kraja, ktorý je po Bratislavskom rozlohou druhý najmenší a počtom obyvateľov najmenší, je jeho poloha. Centrom kraja sa rozliehajú Malé Karpaty, jeho okraje lemujú Dunaj, Morava a Váh, v kraji je viacero kúpeľov, cyklotrás či pútnických miest. Toto prostredie tvorí výborné podmienky na rozvoj cestovného ruchu. Spolu takmer 267-tisíc hostí využilo počas minulého roka služby ubytovacích zariadení na území kraja. Bolo ich o 28-tisíc viac ako v predchádzajúcom roku, pričom 43,7 percenta tvorili návštevníci zo zahraničia.
Zamestnanosť regiónu držia veľké firmy
Podľa údajov úradu práce ku koncu septembra tohto roka dosahovala nezamestnanosť v trnavskej župe úroveň 11,01 percenta. Bez práce je momentálne viac ako 13-tisíc ľudí. Po Bratislavskom kraji ide o jednu z najnižších úrovní nezamestnanosti. Kraj za to vďačí najmä väčším spoločnostiam, ktoré majú v kraji sídlo. Niekoľko desiatok tisíc ľudí zamestnáva automobilka PSA Peugeot Citroen sídliaca v Trnave, ktorá poskytuje prácu ľuďom v regióne aj cez svojich subdodávateľov. V župe takisto pôsobí elektrotechnický závod Samsung, ktorý zamestnáva približne 3 000 ľudí.