Historicky prvé regionálne voľby sa uskutočnili v roku 2001. Zúčastnilo sa ich 26 percent voličov, najmenej v Trenčianskom kraji – 21,5 percenta.
V roku 2005 prišlo k voľbám len 18 percent, v Trenčianskom kraji opäť najmenej – približne 12 percent.
V roku 2009 bola volebná účasť v župných voľbách na Slovensku necelých 23 percent. Trenčín skončil opäť pod týmto priemerom spolu s ďalšími krajmi západného Slovenska. Politológ Miroslav Řádek to vysvetľuje dominanciou jednej politickej strany.
„V prípade regionálnych volieb býva rozhodujúce aj to, či má v regióne dominanciu niektorá politická strana alebo koalícia politických strán. To jednoznačne ovplyvňuje volebnú účasť. Ak má v kraji silnú pozíciu jedna strana, prípadne je zrejmé už pred voľbami, že toto je víťazná koalícia politických strán, potom na to politická konkurencia reaguje tak, že sa oveľa menej snaží mobilizovať svojich voličov, pretože vie, že jej šance vo voľbách sú oveľa nižšie,“ vysvetľuje Miroslav Řádek.
Pri vzniku samosprávnych krajov dominovalo v Trenčianskom kraji Mečiarove HZDS. Dokázali to aj výsledky volieb v roku 2001. Priniesli výsledok, aký sa odvtedy nikdy a nikde nezopakoval: všetky kreslá v 45-člennom parlamente Trenčianskej župy obsadili poslanci za HZDS. Politická opozícia sa vtedy nedokázala dostatočne zmobilizovať a jej voliči voľby odignorovali.
„V Trenčianskom kraji, kde je v súčasnosti dominantná strana Smer, môžeme opäť očakávať nižšiu volebnú účasť, pretože dôjde najmä k mobilizácii strany Smer. Ostatné politické strany, pretože tušia, že Smer je tu dominantný, tak sa do volieb toľko nesnažia,“ predpokladá politológ Miroslav Řádek.
Nízku účasť v regionálnych voľbách na Slovensku vysvetľuje sociologička Sylvia Porubänová tým, že ľudia tieto voľby neprijímajú vnútorne a existuje veľký chaos vo vnímaní ľudí, pokiaľ ide o územno – správne delenie. Ešte stále medzi nimi funguje napríklad zotrvačnosť starého členenia na tri kraje. Ale za hlavnú príčinu pasivity voličov považuje to, že nepoznajú jasne ich význam v porovnaní s parlamentnými voľbami a miestnymi voľbami. Nepoznajú úlohu takto zvolených zástupcov, často na svoju vlastnú škodu.
„Nemyslím si, že by sa dalo nejakým spôsobom regionálne zdôvodniť, prečo je v Trenčianskom kraji najnižšia účasť, prečo by mali byť obyvatelia Trenčianskeho kraja apatickejší. Asi tam nie je znalosť a možno ani dôvera, že by takto zvolení zástupcovia boli pre každodenný život ľudí potrební. Možno na škodu ľudí, pretože po župných voľbách nastáva etapa kritizovania a možno aj znevažovania zvolených kandidátov, až potom si voliči uvedomia, že mohli výsledky ovplyvniť,“ dodala Sylvia Porubänová.