To by podľa neho odporovalo všetkým zákonitostiam, aj politickým aj politologickým, a hlavne logike, ak by sa to tu zmenilo. „Nie je na to momentálne zatiaľ dôvod,“ doplnil s tým, že si netreba robiť ilúzie, že sa tu zmenia politické pomery. Politológ si myslí, že ak sa obháji súčasný stav, ktorý tu bol pred voľbami, bude dobre. Pravica podľa jeho slov aj v týchto VÚC-kach dokázala, že nie je schopná spolupracovať. „SDKÚ prišla s blbým nápadom násilnej, nejakej deklaratívno-zmluvnej spolupráce, ktorá bola dopredu odsúdená na neúspech. Tam sa začalo všetko rozbíjať, preto ak sa obháji súčasný stav, bude dobre,“ poznamenal Baránek.
Vedenia vyšších územných celkov ani nemajú záujem nejako informovať ľudí o kompetenciách, lebo čím by boli voliči informovanejší, tým viac by sa vedenie VÚC vystavovalo kontrole a nejakým požiadavkám, myslí si politológ. „A všeobecne platí pre každý vládny establišment, čím volič menej vie, tým sa lepšie vládne,“ doplnil Baránek.
K víťazstvu ľavice sa prikláňa aj politológ Miroslav Kusý. Podľa neho to jednoznačne vychádza tak, že Smer to prevalcuje, celé tieto voľby budú podľa neho v ich prospech. „Je tu jedna šanca práve v Bratislavskom kraji, že sa udrží Pavol Frešo, ktorý získal podporu značnej časti opozície, ale aj v tomto prípade Smer zvolil kandidáta, Moniku Flašíkovú Beňovú, ktorému pomáha ako sa len dá,“ povedal.
Podľa politológa Michala Horského má pravica podľa toho, čo predvádza v posledných rokoch a aj v týchto voľbách, iba mizivé možnosti poraziť ľavicu a nulovú možnosť poraziť ľavicových kandidátov. Na druhej strane však podľa volieb do krajských samospráv ťažko usudzovať, aký bude vývoj preferencií strán, myslí si. „Koalície sú tak premiešané a neprehľadné, že volič často nevie, z akej strany volí svojho poslanca. No ak niečo vie, tak len o všeobecne známych osobnostiach, ktoré sú kandidátmi na funkciu županov,“ dodal Horský.
Ľudia voľby neriešia a podceňujú ich, myslí si politológ Kusý
Ľudia krajské voľby neriešia, nereflektujú na ne, nevedia o ich význame a preto ich podceňujú, preto je účasť na nich podpriemerná. Povedal to politológ Michal Kusý. Naopak, miestne voľby majú podľa neho vysokú účasť, parlamentné sú ako-tak v priemere a krajské aj európske sú pod priemerom. „Ľudia si v prípade krajských volieb neuvedomujú význam toho, čo regionálne orgány môžu v ich prospech vykonať,“ poznamenal.
„Za neúčasť sme zodpovední všetci, no predovšetkým politici, ktorí nedostatočným spôsobom doladili reformu regiónov a najmä politici v centrálnych inštitúciách, v parlamente, na ministerstvách nedolaďujú územnú reformu už 11. rok,“ povedal politológ Miroslav Horský. Regionálni politici podľa jeho slov príliš skromne propagujú výsledky svojej práce, a tí, ktorí sa uchádzajú o zvolenie príliš váhavo, neadresne mobilizujú občanov. „A to suma sumárum dáva nízky záujem voličov o regionálne voľby, predovšetkým do VÚC,“ uviedol Horský.
Ľudia podľa politológa Jána Baránka nevedia, aké kompetencie majú vyššie územné celky. „Je to o neinformovanosti,“ poznamenal.
Niektorí poslanci Smeru navrhujú zníženie krajov Slovenska z ôsmich na tri. Zníženie krajov z ôsmich na tri je podľa Miroslava Kusého tradičný komunistický model, ktorý tu vládol roky. „Je umelý, ako je umelý systém, ktorý tu máme teraz,“ uviedol. Zároveň dodal, že existujú pozitívne návrhy, ktoré sa držia prirodzených historicky sformovaných krajov, resp. žúp, ktoré by boli bližšie k ľuďom. „Sú tu však rôzne politické záujmy, ktoré tomu bránia, napríklad aby Maďari nemali v žiadnom regióne prevahu,“ povedal.
K návrhu zníženia počtu krajov sa neprikláňa ani politológ Michal Horský. Podľa neho treba skvalitniť a zvýšiť kompetencie, rozhodovacie právomoci a finančnú silu regiónov. „To je cesta, pretože cesta nie je koncentrácia moci, ale jej decentralizácia,“ informoval s tým, že čo z toho, keď sa opäť vrátime k všeobecne známemu, že na východe sú len Košice, na západe iba Bratislava a v strede nevieme či ide o Banskú Bystricu, alebo nie.
K názoru, že by bolo dobré rešpektovať historické celky ako je Zemplín, Šariš či Spiš sa prikláňa aj politológ Ján Baránek. „Oni to totiž dosť umelo pomenili, kvôli tomu, aby maďarská menšina nemala niekde väčšinu a preto sú hranice také, aké sú,“ uviedol. To je podľa neho možno jeden z ďalších dôvodov, prečo im to tak dobre nefunguje. „Akonáhle zväčšíte územný celok, keby boli tri, tak sú tri veľké, ako sme mali niekedy. A vtedy by bol poslanec v zastupiteľstve veľmi vzdialený od občanov, jednak geograficky, ale aj politicky,“ povedal Baránek.
Následná kontrola a prenášanie požiadaviek zdola smerom nahor by bolo omnoho ťažšie, pretože požiadaviek by sa podľa jeho slov kumulovalo omnoho viac. „Toto nie je naozaj cesta,“ povedal a dodal, že zníženie počtu vyšších územných celkov by oddialilo volených zástupcov, pretože by sa zväčšilo územie a mali by viac voličov.