Ak sa k nim prirátajú poslanci Národnej rady, prednostovia úradov či zamestnanci samospráv, ich počet sa bude blížiť k polovici. Spomedzi iných povolaní sa do zastupiteľstiev žúp dostali najčastejšie manažéri či živnostníci, lekári, ale aj riaditelia štátnych a verejných úradov i súkromných firiem. Medzi zvolenými kandidátmi je, naopak, len približne desiatka ľudí, ktorí sa hlásia k právnikom či advokátom.
Do župných zastupiteľstiev sa však vo väčšom počte prepracovali aj lekári, vrátane niekoľkých primárov. Najviac doktorov bude v zastupiteľstve Prešovského kraja, kde boli zároveň za Smer zvolení aj dvaja riaditelia nemocníc – Fakultnej nemocnice v Prešove a nemocnice v Starej Ľubovni.
Podľa viceprezidenta Slovenskej lekárskej komory Jozefa Tótha lekári kandidujú za poslancov s cieľom účinnejšie ovplyvňovať stav zdravotníctva v regióne, ktorý dobre poznajú, no stavajú pri tom aj na istotu úspechu u voličov. „Doktori majú všeobecne dôveru voličov, pretože často ide o ich pacientov. Sú ľahšie zvoliteľní a práve v tom vidia nejakú istotu,“ hovorí Tóth.
Lekári ako poslanci majú podľa neho šancu zmeniť veci v zdravotníctve k lepšiemu, čo mu potvrdzujú aj vlastné skúsenosti. Sám kedysi pôsobil ako poslanec mestského zastupiteľstva v Dolnom Kubíne. Povolanie lekára je časovo náročné, pretože zahŕňa aj nočné služby. Tí z nich, ktorí sa rozhodli kandidovať za župných poslancov, sú podľa neho väčšinou starší a pôsobia v ambulanciách, kde si vedia zohnať v prípade potreby za seba zástupcu. Preto podľa neho nebudú figurovať len na prezenčnej listine, ale budú sa aktívne zúčastňovať na rokovaniach krajských parlamentov.
Najčastejšie povolania poslancov župných parlamentov
- 129 starostov, primátorov a ich zástupcov,
- 15 prednostov obvodných úradov
- 21 poslancov Národnej rady
- 80 riaditeľov, manažérov, živnostníkov, podnikateľov, ekonómov
- 53 lekárov, 2 riaditelia nemocníc
- 35 učiteľov, riaditeľov škôl
- 24 technikov, inžinierov technického zamerania
Zdroj: Pravda
Do žilinského samosprávneho zastupiteľstva sa dostala zas predsedníčka Odborového združenia sestier Monika Kavecká. Kandidovala ako nezávislá. Aj ona sa chce snažiť presadzovať v zdravotníctve zmeny k lepšiemu i na regionálnej úrovni. „Dúfam, že sa k občanom teraz dostanem bližšie a budem vedieť ich problémy riešiť. Ide najmä o problémy s dostupnosťou zdravotníckej starostlivosti. Pri špecialistoch fungujú systémy objednávania a pacienti s akútnymi ochoreniami denne zažívajú zúfalstvo, pretože sa nemôžu dostať k odborníkovi,“ vysvetľuje. Jej prioritou bude aj naďalej poskytovať pomoc pacientom, ale zároveň aj poskytovateľom zdravotníckych služieb.
Do samosprávnych parlamentov mieria aj učitelia a riaditelia škôl. Predsedu Nových školských odborov Ľudovíta Sebelédiho to neprekvapuje. „Ak vidia, že niet inej cesty, ako presadzovať v školstve zmeny k lepšiemu, tak sa o to budú usilovať cez krajské parlamenty,“ hovorí Sebelédi. Podľa neho sa budú snažiť presadiť najmä lepšie financovanie školstva. Kandidovať by však mali najmä ako nezávislí, aby neboli spájaní s nejakou politickou stranou.
Aj podpredseda najväčších školských odborov Martin Maták dúfa, že učitelia, ktorí sa dostali do župných parlamentov „si pri prijímaní rozpočtov zachovajú stavovskú príslušnosť“ a budú presadzovať lepšie financovanie školstva. Dôvody, prečo sa pedagógovia rozhodli kandidovať, nechce odhadovať, odbory neboli s nimi v kontakte. Nevylučuje však, že niektorých učiteľov a riaditeľov škôl, ktorí kandidovali ako nezávislí, mohol motivovať celkový stav školstve a tiež fakt, že župy v rámci nových právomocí rozhodujú o počte tried prvých ročníkov stredných škôl, čo môže ovplyvniť ich chod.
Do župných parlamentov sa dostali poslanci všetkých vekových kategórií. Najmladší z nich je poslanec Banskobystrického kraja 23-ročný Slavomír Pôbiš (SDKÚ, SaS, Nova) z Braväcova v okrese Brezno. „Som presvedčený, že zmenu vnímania politiky môžu priniesť len mladí ľudia, nezaťažení minulosťou. Po svojom zvolení sa budem snažiť dokázať, že o tom, či sú vúcky potrebné, rozhoduje najmä (ne)činnosť ich predstaviteľov,“ uviedol k dôvodom, prečo sa rozhodol kandidovať.
Tretíkrát bude 80-ročný Ján Cipov krajským poslancom
Najstarším krajským poslancom na Slovensku a tiež v zastupiteľstve Trenčianskeho samosprávneho kraja sa stal 80-ročný Ján Cipov (Smer), starosta obce Lehota pod Vtáčnikom v okrese Prievidza. Župným poslancom tak bude už tretie volebné obdobie. Starostom je od roku 1994, predtým pracoval ako baník v podzemí, robotník a verejný funkcionár.
Čomu vďačíte za priazeň voličov, ktorí vás uprednostnili pred mladšími kandidátmi?
Nikdy som nehodnotil ľudí podľa veku, skôr som sa zamýšľal nad ich výkonmi v kolektíve, ktorému sa zaviazali, že preň budú pracovať. V tomto prípade je to pomoc Trenčianskemu samosprávnemu kraju, konkrétne regiónu horná Nitra. Vek pre mňa nie je rozhodujúci, pre mňa sú rozhodujúce výkony a asi takto to posudzovali aj voliči.
V akej komisii kraja chcete pracovať?
Všetky komisie sú potrebné. Doteraz som pracoval v komisii pre regionálny rozvoj a chcel by som v nej pracovať naďalej, aby som využil svoje skúsenosti. Zameriava sa na rozvoj celého kraja, preto je veľmi dôležitá. Budem sa snažiť uskutočniť to, čo sa nepodarilo v minulom volebnom období.
Súčasnému zastupiteľstvu sa nepodarilo schváliť rozpočet na tento rok. Bude zastupiteľstvo v novom zložení úspešnejšie?
Príčiny, prečo sa neschválil rozpočet, sú najmä na strane poslancov, ale aj doterajšieho predsedu kraja. Čo sa týka budúcoročného rozpočtu, som presvedčený, že ho dokážeme v krátkej dobe dotvoriť tak, aby vystihol a zobjektivizoval požiadavky regiónov, a potom nebude problém ho odsúhlasiť.
Čo očakávate od práce v krajskom zastupiteľstve v nastávajúcom volebnom období?
Predpokladám, že bude pomáhať obyvateľom kraja pri ťažkostiach, ktoré dopadajú na plecia väčšiny ľudí, a to je predovšetkým otázka sociálnych istôt. Veľkým problémom je aj zdravotníctvo, kraj má v kompetencii tri nemocnice. Nemocnica v Bojniciach je pre mňa prioritou, pretože je v zlej ekonomickej situácii. Budeme robiť všetko pre to, aby sa dostala z tohto marazmu, do ktorého padá zdravotníctvo celej republiky. To je priorita aj novozvoleného predsedu kraja Jaroslava Bašku. Ďalšou dôležitou oblasťou je sociálna politika, pretože pribúda ľudí, ktorí sú odkázaní na ústavy sociálnej starostlivosti.
(mk)