Počas nocí s mesačným svitom však hluchánie kohúty prednášajú svoje zásnubné verše nepretržite od večera do rána.
„Krátko po štvrtej hodine precitne z polospánku v lesoch, ale aj v mestských parkoch a v záhradách červienka. Tá svojím plačlivým spevom zobudí žltochvostov lesných, drozdy plavé, čierne a trskotavé. Ďalšie operence sa zobúdzajú v tesnom slede, medzi poslednými tie druhy, ktoré nocujú v dutinách stromov,“ uviedol pracovník starohorskej Výskumnej stanice Ústavu ekológie lesa SAV Miroslav Saniga.
Každý vtáčí druh je podľa jeho slov naprogramovaný na určitý prah svetla, pri ktorom sa zobúdza a začína spievať. Keďže do dutín stromov sa svetlo dostane neskôr, sýkorky, ďatle, brhlíky či kôrovníky vstávajú medzi poslednými. Avšak až za úplného svitania sa ako posledné zobúdzajú vrabce domové.
V prvej májovej dekáde je vtáčí spev najintenzívnejší ráno medzi pol piatou a šiestou, potom aj večer medzi dvadsiatou a dvadsiatouprvou hodinou. Májová intenzita spevu potrvá približne do konca druhej dekády júna. Vtedy sa operence nápadne odmlčia. Súvisí to s útlmom činnosti pohlavných žliaz a tiež s výmenou peria, ktorá vtáky energeticky veľmi vyčerpáva. Do spevu im nebude aj preto, lebo budú mať starosti s výchovou mláďat. „Už naši predkovia si všimli, že kým Dorotka (6. februára) rozdáva vtáčikom pesničky a Matej (24. februára) strúha vtáčikom píšťalky, Ján (24. júna) im ich zase berie,“ dodal Saniga.
Spev operencov plní v ich živote viaceré funkcie. Poväčšine spievajú len samce, a to z radu spevavcov. Spevom oznamujú svojim sokom, že územie, kde spievajú, je už obsadené a že tam neznesú iného samca. Pospevovaním však samce lákajú do zvoleného teritória samičky a uchádzajú sa o ich priazeň, aby spolu založili nové potomstvo.
