Slovák vylúštil záhadu tunguskej katastrofy

Tunguská katastrofa, od ktorej čoskoro uplynie 100 rokov, sa môže v budúcnosti zopakovať. Najmä, ak sa definitívne potvrdí, že ju spôsobil úlomok z jadra kométy. S touto teóriou prišiel ešte pred štvrťstoročím slovenský astronóm Ľubor Kresák a má stále viac stúpencov. "Vo včasných ranných hodinách sa na jasnom nebi náhle objavila ohnivá biela guľa a nasledoval pekelný rachot, ako keby sa hnalo niekoľko vlakov súčasne."

11.06.2008 10:23
Tunguzko Foto:
Výbuch v oblasti rieky Tunguzka v roku 1908 vyvracal stromy z koreňov aj na vzdialenosť 50 kilometrov.
debata

Týmito slovami, primeranými svojej dobe, opisovali tlačové agentúry udalosť, ktorá sa stala koncom júna 1908 v povodí rieky Dolná Tunguska vo východnej Sibíri. „Keď guľa zapadla za les, ďaleko na severe, ozvala sa séria silných výbuchov, ktoré bolo počuť v okruhu tisíc kilometrov. Krajinou sa prehnala ničivá vlna.“

Tlaková vlna vyvracala stromy z koreňov v okruhu 50 kilometrov a poškodzovala do vzdialenosti až 200 kilometrov od epicentra výbuchu. Oblaky prachu sa dostali do horných vrstiev atmosféry, prvé dve alebo tri noci boli nezvykle svetlé po celej Európe. Vtedajšie Uhorsko nepredstavovalo výnimku, kronikári zanechali opisy zlatej, oranžovej, červenej aj jemne, na zeleno sfarbenej polnočnej oblohy.

Dlho nebolo jasné, čo sa vlastne v ďalekej Sibíri stalo. A nikoho ani nenapadlo, že by na zem spadlo nejaké vesmírne teleso. Trvalo takmer dvadsať rokov, kým sa do neprebádanej tajgy vydala prvá ruská vedecká expedícia, a začalo sa hovoriť o páde obrovského meteoritu.

„Bolo šťastím, že vybuchol v ľudoprázdnej tajge a nie kdesi nad Petrohradom alebo iným veľkým mestom, lebo by zahynula možno polovica jeho obyvateľov, alebo dokonca všetci,“ pripomína Vojtech Rušin z Astronomického ústavu SAV.

Okrem pádu meteoritu alebo kométy sa však v polovici minulého storočia vyrojili ďalšie teórie. Začalo sa písať o páde mimozemskej kozmickej lode, o výbuchu antihmoty či dokonca o nevydarenom pokuse Nikolu Teslu.

„Vedci nevenujú týmto a podobným hypotézam nijakú pozornosť, seriózne spory sa dnes vedú už vlastne len o dvoch teóriách,“ reaguje šéf astronómov v Slovenskej akadémii vied Ján Svoreň. Autorom prvej je profesor Kresák (1927 – 1994), kým s druhou prišiel Zdeněk Sekanina, český vedec pôsobiaci v americkej Pasadene.

Podľa Kresáka spôsobil tunguskú pohromu najskôr úlomok z roja meteoritov, ktoré vytvorila Enckeova kométa. Maximum tohto roja pripadá vždy na koniec júna. Úlomok mal vybuchnúť vo výške osem až desať kilometrov. Sekanina však namieta, kométy vybuchujú oveľa vyššie. Podľa neho preto išlo o malú planétku – asteroid.

„Lenže asteroid je vlastne kus kameňa, ako je potom možné, že po ňom v sibírskej tajge nič neostalo?“ pýta sa Svoreň. Podľa neho má už aj preto bližšie k pravde Kresákova teória. Tá predpokladá, že úlomok kométy pozostával zo špongiovitého materiálu, ktorý nevydržal odpor atmosféry, vybuchol a vyvolal ničivú tlakovú vlnu.

V tomto duchu sa niesla aj diskusia na nedávnom medzinárodnom astronomickom seminári v Modre. Predchádzal jej takmer hodinový referát poľského bádateľa o tunguskej katastrofe. Ak však pohromu v Sibíri naozaj spôsobila Enckeova kométa, potom sa je čoho obávať.

„Táto kométa má totiž najkratšiu obežnú dobu a je zodpovedná za veľkú časť úlomkov, ktoré sa v podobe meteorických rojov rozptýlili po slnečnom okolí,“ vysvetľuje Svoreň. Mnohé z nich môžu byť v budúcnosti pre Zem nebezpečné.

Astronómovia zároveň patria medzi tých vedcov, ktorí podporujú medzinárodné projekty zamerané na prípravu ľudstva proti možnej zrážke Zeme s kométami alebo asteroidmi. Varujúci je v tomto ohľade aj prípad kométy Schoemaker, ktorá sa v roku 1995 „zrazila“ s Jupiterom.

„Ľudstvo zatiaľ nemá výkonné rakety, schopné podobné vesmírne teleso zničiť, ale pracovať na tom treba,“ myslí si Rušin. Prípadná zrážka by mohla podľa neho zmeniť klímu na Zemi s ťažko predstaviteľnými dôsledkami.

Jedným zo spomínaných projektov bola misia sondy Deep Impact, ktorú vyslala NASA na kométu 9P/Tempel. Zúčastnila sa ho aj mladá slovenská astronómka Jana Pittichová. Záver experimentu, keď sonda „prevrtávala“ povrch kométy, pozorovala z obrovského ďalekohľadu na Havajských ostrovoch. Podľa niektorých zdrojov by už podobná sonda dokázala zničiť menší úlomok kométy alebo „posunúť“ jeho obežnú dráhu, keby projektil nahradila jadrová hlavica.

debata chyba