„Vychádza to tak, že prvé kamene, ktoré tvoria konštrukciu stavby, sa objavili na terajšom mieste nie skôr ako 2 400 a nie neskôr ako 2 200 rokov pred naším letopočtom,“ povedal pre BBC archeológ Time Darvill, ktorý spolu Geoffom Wainwrightom pracovali na najnovšom objave. Pôvodný odhad bol 2 600 rokov pred naším letopočtom. „Avizovali sme svetu, že zistíme skutočný vek Stonehenge. Bolo to riskantné, ale veril som, že to dokážeme,“ komentoval objav profesor Darvill.
Jeho kolega Wainwright prišiel aj s vlastnou verziou, týkajúcou sa funkcie kameňov z modrej žuly. Upozornil na pôvod ľudí pochovaných na pohrebisku neďaleko komplexu. „Po analýze chrupov sme prišli k záveru, že nepochádzajú z okolia, ale že do Stonehenge prichádzali z rôznych kútov krajiny. Verili totiž, že modré kamene ich vyliečia,“ tvrdí archeológ.
Už v máji tohto roka archeológ Mike Parker Pearson z analýzy pozostatkov tam pochovaných ľudí zistil, že nešlo len tak o hocikoho. Bola to elita. Králi či jednoducho najmocnejší z vtedajších mocných. „Už je jasné, že pohreby patrili k Stonehenge vo všetkých hlavných periódach,“ citovala agentúra AP Pearsona. Ako dodal, nové poznatky potvrdili, že „toto miesto vždy patrilo mŕtvym“.
Darvill a Wainwright nazvali Stonehenge Lurdami neolitu. Podľa francúzskeho mestečka, ktoré je každoročne cieľom miliónov kresťanských pútnikov a v ktorom sa vraj v roku 1858 zjavila mladučkej pastierke Bernadette Soubirousovej Panna Mária.
Boli to práve Darvill a Wainwright, ktorí už v roku 2005 objavili z pôvodne modrých kameňov tvoriaci vnútorný prsteň komplexu Stonehenge. Stavitelia ich dovliekli zo vzdialenosti asi 250 kilometrov. Z hôr Walesu, kde je dodnes malý kameňolom. Vtedajší obyvatelia regiónu totiž túto žulu považovali za liečivú. „A práve preto sa vtedajší vládcovia rozhodli preniesť tieto, podľa nich magické kamene, do svojho chrámu,“ tvrdia svorne obaja archeológovia. Presný zmysel kamenného kruhu je aj napriek najnovším zisteniam stále predmetom dohadov a intenzívneho bádania vedcov.