Slovenskí plynári po desaťpercentných poklesoch počas minulého týždňa zaznamenali v utorok výpadok dodávok plynu až o štvrtinu.
Pravý dôvod pomenoval slovenský premiér Robert Fico. Slovenská vláda si predtým na ruskej strane preverila, či je plynové obmedzenie technickým problémom, alebo je motivované politikou. V RTVS premiér Fico vyhlásil, že ide o „sankčný odkaz z Ruska pre Európu“. Podľa Fica je možné, keďže stále neexistuje dohoda medzi Gazpromom a Ukrajinou o cene plynu, že v januári 2015 môže nastať úplné zastavenie dodávok plynu. „Sme však na to pripravení. Slovensko má dva prúdy cez Českú republiku a Rakúsko, cez ktoré vie zabezpečiť trojnásobok objemu plynu, ktorý potrebujeme pre domácu spotrebu,“ dodal premiér. Podľa neho prúdi na Slovensko o 14,6 percenta menej plynu. SPP predtým hovoril o obmedzení dodávok v rozsahu desiatich percent (viac v článku Na Slovensko a do Poľska prúdi menej plynu).
O cene plynu pre Ukrajinu malo Rusko, Ukrajina a EÚ rokovať 20. septembra, ale stretnutie sa napokon konať nebude. S návrhom nového termínu majú prísť Rusi (čítajte Rokovanie o plyne tento týždeň nebude).
Plynové výkyvy zaznamenali minulý týždeň aj Rakúšania a Nemci. Nemecko však v pondelok už hlásilo, že dodávky ruského plynu sú na bežnej úrovni. „Nemáme preto akútnu potrebu Rusko kontaktovať,“ dodalo spolkové ministerstvo hospodárstva. Aj hovorkyňa Európskej komisie Marlene Holznerová oznámila, že celkový objem dodávok ruského plynu do Európskej únie cez Ukrajinu a Bielorusko je stabilný. Oznámenie hovorkyne Európskej komisie prišlo napriek tomu, že Slovensko ako členská krajina EÚ aj v pondelok dostávalo cez Ukrajinu podstatne menej ruského plynu. Na reverzný tok plynu na Ukrajinu pritom Slovensko vyzývala práve EÚ.
Viac plynu tečie cez Nord Stream
V posledných mesiacoch narastá podiel ruského plynu, ktorý sa do Európy dostáva plynovodom Nord Stream pod Baltským morom. Ten obchádza Ukrajinu, ústi v Nemecku a plyn z neho môže pokračovať do českej plynovodnej sústavy a cez ňu na Slovensko. Hovorca Nord Streamu pre Reuters povedal, že súčasné využitie kapacít plynovodu sa pohybuje okolo 72 percent oproti doterajšiemu priemeru 65 percent.
Ruská tlačová agentúra Interfax informovala, že Ukrajina nakupuje plyn cez Slovensko za 320 až 330 dolárov za tisíc kubických metrov. Ukrajina pritom stopla odber plynu z Ruska pri cene 480 dolárov. Podľa analytika pre energetiku Karla Hirmana pokles dodávok o desať percent pre slovenskú ekonomiku nepredstavuje vážny problém. Situácia by sa však zmenila hneď s príchodom zimy, respektíve so začiatkom vykurovacej sezóny. Hirman je však presvedčený, že plyn sa dá kúpiť aj od iných obchodníkov, ktorí nie sú závislí od dodávok z Ruska.
Ruské hospodárstvo je závislé od exportu ropy a plynu a tak zatiaľ nie je pravdepodobné, že by Moskva dodávky zastavila dlhodobo. Problémy Rusom robí aj skutočnosť, že cena ropy na svetových trhoch už dlhší čas klesá. V pondelok sa barel ropy obchodoval za 97 dolárov, čo je najnižšia cena za posledných 26 mesiacov. Analytici pritom očakávajú, že cena môže klesnúť až na hranicu 85 dolárov za barel. Dôvodom poklesu ceny je najmä pomalší rast čínskeho priemyslu, ktorý patrí k najväčším spotrebiteľom ropy a od cien ropy sa vyvíja aj cena plynu.
Rusi vytvoria fond proti sankciám
Ďalším problémom pre Rusko sú sankcie, ktoré proti jeho ropným firmám prijala Európska únia aj USA. Rusko preto na budúci rok vytvorí protikrízový fond, aby pomohlo spoločnostiam zasiahnutým západnými sankciami. Uviedol to ruský minister financií Anton Siluanov. Vo fonde, ktorý vznikne z peňazí určených pre dôchodkový fond a z niektorých prebytkov v tohtoročnom štátnom rozpočte, má byť niekoľko miliárd dolárov (viac v článku Rusko vytvorí fond pre firmy, ktoré zasiahnu sankcie).
Posledné kolo sankcií uvalil Západ na Moskvu pre angažovanie sa v ukrajinskej kríze. Krajiny EÚ obmedzili prístup najväčším ruským bankám a dôležitým ropným spoločnostiam ku kapitálu v eurách. Niektoré firmy už požiadali štát o pomoc, vrátane najväčšieho ruského producenta ropy Rosnefť, ktorý tvrdí, že bude potrebovať 1,5 bilióna rubľov (30 miliárd eur).
Siluanov podľa ruských médií, ktoré citovala agentúra Reuters, vyhlásil, že rozhodnutie prestať posielať peniaze do dôchodkového fondu prinesie do rozpočtu dodatočných 309 miliárd rubľov. Do protikrízového fondu celá suma nepôjde. Fond vraj dostane najmenej 100 miliárd rubľov z prebytkov v tohtoročnom rozpočte. „Týchto 100 miliárd rubľov bude v budúcom roku pridaných do protikrízovej rezervy, ktorá nám umožní pomáhať našim spoločnostiam,“ uviedol Siluanov. Bude to už druhý rok po sebe, čo Rusko zastaví prevody peňazí z rozpočtu do dôchodkového fondu, z ktorého pochádzajú dávky pre dôchodcov, zdravotne postihnutých či rodiny, ktoré stratili živiteľa.
Rusko okrem toho proti EÚ stále pripravuje odvetné sankcie. Naposledy Rusi obmedzili dovoz potravín z EÚ. Teraz naznačovali, že zastavia dovoz ojazdených áut z únie či niektorých spotrebných tovarov, napríklad odevov (viac v článku Po ruskej odvete hrozí Európe prebytok áut).