784. deň: Ukrajinci útočili na Krym aj na Tatársko, spôsobili Rusom masívne straty. Okupanti zabíjali civilistov v Černihive

Čítajte viac 783. deň: Ukrajina zničila mocnú radarovú stanicu v Rusku. Poskytovala podporu útočiacim ruským bombardérom

23:45 Agenti ruskej Federálnej bezpečnostnej služby (FSB) v stredu zatkli štyroch ľudí, ktorí sa údajne chystali bojovať v radoch ukrajinskej armády proti Rusku, respektíve posielali peniaze ukrajinským ozbrojeným silám. Na zozname hľadaných osôb sa v rovnaký deň ocitla exilová feministka Zalina Maršenkulová, informovala agentúra AFP s odvolaním sa na ruské médiá.

V Saransku, hlavnom meste Mordvianskej republiky ležiacej na východe európskej časti Ruska, FSB zatkla dvoch 19-ročných mladíkov, ktorí plánovali bojovať za Ukrajinu. Na jej územie sa chceli dostať cez tretiu krajinu. Navyše na pokyn „kurátora“ zhotovovali fotografie a videá strategických objektov v Saransku, uviedla vo vyhlásení FSB. Začalo sa proti nim trestné stíhanie vo veci účasti na činnosti teroristickej organizácie.

FSB tiež zatkla dvoch ľudí v sibírskom meste Tomsk za vlastizradu. Údajne sa jej dopustili tým, že poskytovali finančnú pomoc cudziemu štátu pri čine, ktorého cieľom je narušiť bezpečnosť Ruskej federácie.

Ruské ministerstvo vnútra pridalo v stredu na zoznam hľadaných osôb pre bližšie nešpecifikované obvinenia feministku Zalinu Maršenkulovú žijúcu v exile. Ruské médiá minulý týždeň informovali, že Maršenkulovú v neprítomnosti obvinili z „ospravedlňovania terorizmu“.

Obvinenie sa týka jej minuloročného príspevku na sociálnej sieti, v ktorom označila smrť protiukrajinského vojnového blogera Vladlena Tatarského za „patričnú“. V utorňajšom príspevku uviedla, že sa proti nej začalo trestné konanie za to, že „nazvala banditu banditom“.

Maršenkulová, rodáčka z prevažne moslimskej Kabardsko-balkarskej republiky, má telegramový kanál Women's Power s približne 30.000 odberateľmi.

23:19 Ruská armáda sa pokúša preniknúť na predmestie ukrajinského mesta Časiv Jar v Doneckej oblasti okľukami, ale zatiaľ tieto snahy zlyhali. Povedal to v stredu hovorca ukrajinskej operačnej strategickej skupiny Chortycia podplukovník Nazar Vološyn, informuje web Ukrajinská pravda.

„Okupanti sa mnohokrát pokúšali rôznymi cestami preniknúť na okraj mesta Časiv Jar. Túto snahu ruskej armády naši obrancovia úspešne odrazili,“ povedal Vološyn.

Hlavný veliteľ ozbrojených síl Ukrajiny Oleksandr Syrskyj nedávno povedal, že najvyššie ruské vojenské velenie nariadilo svojim jednotkám, aby Časiv Jar obsadili do 9. mája.

22:43 Americký prezident Joe Biden v stredu vyjadril podporu balíku pomoci pre Ukrajinu a Izrael predstaveného republikánmi v Snemovni reprezentantov. Biden súčasne vyzval na jeho urýchlené prijatie, informuje TASR podľa správy agentúry AP.

Predseda snemovne Mike Johnson už niekoľko týždňov čelil tlaku Bieleho domu aj viacerých kongresmanov, aby dal o balíku vo výške 95 miliárd dolárov hlasovať. Senát Kongresu USA ho odobril už vo februári, v Snemovni reprezentantov ho odvtedy blokujú krajne pravicoví republikáni, ktorí tam majú tesnú väčšinu.

Republikáni napokon v stredu predstavili alternatívny balík štyroch návrhov zákonov, z ktorých tri predpokladajú pomoc vo výške 60,8 miliardy dolárov pre Ukrajinu; 26,4 miliardy dolárov pre Izrael a 8,1 miliardy pre spojencov USA v indo-pacifickom regióne vrátane Taiwanu. Štvrtý návrh sa zameriava na riešenie ďalších priorít americkej zahraničnej politiky.

„Snemovňa musí balík schváliť tento týždeň a Senát by ju mal rýchlo nasledovať. Okamžite ho podpíšem, aby som svetu vyslal odkaz: Stojíme pri našich priateľoch a nedovolíme Iránu ani Rusku uspieť,“ uviedol demokratický prezident Biden.

Johnson navrhuje, aby sa ekonomická pomoc Kyjevu poskytovala vo forme odpustiteľných pôžičiek, spolu s väčším dohľadom nad financovaním armády. Očakáva, že o balíku, respektíve osobitne o každom zo štyroch návrhoch zákonov, sa bude hlasovať najskôr v sobotu večer.

Republikánski kolegovia však Johnsona vyzývajú, aby odstúpil zo svojej funkcie. „Pokračovaním v schvaľovaní zákonov, ktoré závisia od demokratov, sa vážne rozchádzate s republikánmi,“ napísala na sociálnej sieti X kongresmanka Marjorie Taylorová Greeneová.

22:12 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v stredu večer cez telemost požiadal účastníkov summitu EÚ o poskytnutie systémov protivzdušnej obrany Ukrajine. Pripomenul stredajší ruský raketový útok v Černihive, ktorý zabil najmenej 17 ľudí. Informuje o tom spravodajca TASR.

„Na Ukrajine, žiaľ, nemáme takú úroveň obrany, akú sme všetci pred pár dňami videli na Blízkom východe, kde sa vďaka zjednotenej sile spojencov podarilo zostreliť takmer všetky rakety a drony útočiace na Izrael,“ povedal v súvislosti s víkendovým útokom Iránu. Zdôraznil, že rovnakú úroveň ochrany vzdušného priestoru si zaslúži aj Ukrajina.

Podotkol, že čím väčšie úderné schopnosti Ukrajina získa, tým skôr budú ruskí okupanti nútení opustiť jej územie. „Naša schopnosť brániť sa proti ruskému teroru a zbrane v rukách našich vojakov je niečo, čo funguje nielen pre Ukrajinu, ale aj pre vás všetkých. Ďakujem každému z vás, kto to chápe a na základe toho koná,“ uviedol vo svojom príhovore.

Poďakoval sa najmä nemeckému kancelárovi Olafovi Scholzovi za rozhodnutie poslať na Ukrajinu ďalší systém protivzdušnej obrany Patriot, zároveň však upozornil, že Rusko už na Ukrajine zničilo takmer všetky kapacity výroby tepelnej energie. Ako pripomenul, priehrady a vodné elektrárne, ako aj plynárenská infraštruktúra sa stali terčom ruských útokov, pričom Moskva sa „brutálne zahráva“ s bezpečnosťou jadrovej elektrárne v Záporoží.

Aj tu podľa neho pomôže iba protivzdušná obrana, konkrétne systémy ako Patriot, IRIS-T, SAMP-T, NASAMS – čiže systémy, ktoré majú viaceré krajiny EÚ. Ukrajinskí vojaci podľa neho potrebujú aj delostrelecké granáty, bojové vozidlá či drony. Upozornil, že Ukrajinu stále nedostala veľkú časť sľúbenej vojenskej pomoci od EÚ.

Zelenskyj vyzval na posilnenie sankcií EÚ voči Rusku a využitie výnosov so zmrazených ruských aktív v Európe „na ochranu životov pred ruským terorom“. Spomenul skutočnosť, že Ukrajina po ruských útokoch potrebuje obnoviť výrobu a distribúciu elektriny. Ocenil hmotnú aj finančnú pomoc každého štátu EÚ. Lídrom EÚ pripomenul, že Ukrajinci potrebujú vidieť, ako sa ich krajina približuje k členstvu v Únii. Vyjadril nádej, že v júni sa podarí otvoriť prístupové rokovania o členstve a zvolať prvú medzivládnu konferenciu.

20:39 V Bruseli sa začal večer mimoriadny summit Európskej únie, s ktorého účastníkmi sa prostredníctvom videokonferencie spojí ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Šéfovia štátov a vlád sa počas prvého dňa rokovaní budú zaoberať situáciou na Ukrajine a na Blízkom východe. Podľa najnovšej verzie návrhu záverov schôdzky únioví lídri jednoznačne odsúdia iránsky útok na Izrael a vyjadria pevnú podporu Kyjevu.

„Európska rada vyzýva Irán a jeho stúpencov, aby zastavili všetky útoky, a naliehavo vyzýva všetky strany, aby zachovali maximálnu zdržanlivosť a zdržali sa akýchkoľvek akcií, ktoré by mohli zvýšiť napätie v regióne,“ píše sa v návrhu záverov z dnešného dňa, ktorý má ČTK k dispozícii. V dokumente tiež pribudla veta, že Európska únia je pripravená prijať voči Iránu ďalšie reštriktívne opatrenia. Nové sankcie by sa mali týkať dodávok iránskych bezpilotných lietadiel, ale tiež rakiet. O téme hovorili už v utorok prostredníctvom videokonferencie unioví ministri zahraničia, o podobných sankciách sa teraz spomína tiež Washington.

Zavedenie ďalších reštriktívnych krokov voči Iránu presadzuje viacero členských štátov EÚ. Sankcie by sa mali týkať dvoch oblastí, okrem dodávok dronov a rakiet by sa sankčný režim mal zamerať tiež na iránske revolučné gardy. Ďalšie podrobnosti by mali prerokúvať na svojom pondelkovom stretnutí v Luxemburgu ministri zahraničných vecí únie.

Čítajte viac Blanár nepodporí možné sankcie, ktoré by zasiahli viac občanov SR ako Irán

20:13 Stredajší ruský útok na ukrajinské mesto Černihiv neprežilo najmenej 17 ľudí. Zranenia utrpelo 61 ľudí, sú medzi nimi aj tri deti. Oznámila to generálna prokuratúra.

Mesto zasiahli tri rakety okolo deviatej ráno. Gubernátor Černihivskej oblasti Viačeslav Čaus priblížil, že zasiahnutá bola oblasť pri centre mesta. Úradujúci starosta Oleksandr Lomako uviedol, že zasiahnutá bola civilná a sociálna infraštruktúra. Útok zničil osemposchodovú budovu a poškodil štyri výškové budovy, nemocnicu, vzdelávaciu inštitúciu a desiatky áut, povedal Oleksij Kuleba z kancelárie prezidenta Volodymyra Zelenského

„To by sa nestalo, keby Ukrajina dostala dostatok prostriedkov protivzdušnej obrany a keby odhodlanie sveta čeliť ruskému teroru bolo dostatočné,“ vyjadril sa Zelenskyj. „Ukrajinské odhodlanie. Potrebná je dostatočná oddanosť od partnerov a dostatočná podpora, aby to odrážala,“ povedal.

Informácie pochádzajú z agentúry AP a webstránky Kyiv Independent.

19:20 Snemovňa reprezentantov Kongresu USA bude v sobotu hlasovať o vojenskej pomoci pre Ukrajinu, Izrael a Taiwan. V stredu to oznámil predseda snemovne Mike Johnson. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

Johnson už niekoľko týždňov čelí tlaku zo strany Bieleho domu aj viacerých kongresmanov, aby dal o balíku pomoci hlasovať. Senát Kongresu USA ho odobril už vo februári, v Snemovni reprezentantov ho odvtedy blokujú republikáni, ktorí tam majú tesnú väčšinu mandátov.

Republikáni medzičasom v stredu zverejnili znenie troch návrhov zákonov, ktoré predpokladajú pomoc vo výške 60,8 miliardy dolárov pre Ukrajinu, 26,4 miliardy dolárov pre Izrael a 8,1 miliardy pre spojencov USA v Indo-pacifickom regióne vrátane Taiwanu.

Znenie štvrtého zákona, ktorý sa zameriava na riešenie ďalších priorít americkej zahraničnej politiky, vydajú neskôr v priebehu dňa. Toto opatrenie by umožnilo napríklad predaj zmrazených majetkov ruských oligarchov.„O­čakávame, že hlasovanie o konečnom schválení týchto zákonov sa uskutoční v sobotu večer,“ uviedol Johnson s tým, že zákonodarcom dá 72 hodín na preskúmanie legislatívy.

Johnson ešte v pondelok večer po stretnutí republikánov uviedol, že snemovňa sa bude zaoberať celkovo štyrmi návrhmi zákonov, pričom o každom z týchto opatrení bude hlasovať osobitne. Podľa agentúry AP sa tento balík bude líšiť od toho, ktorý pôvodne schválil Senát, čo znižuje šance na jeho konečné schválenie v Kongrese.

17:25 Zasadnutie Rady NATO – Ukrajina, o ktoré požiadal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, sa uskutoční v piatok. Zelenskyj by mal rokovať s ministrami obrany členských krajín Aliancie, oznámil v stredu jej generálny tajomník Jens Stoltenberg. Zároveň vyzval členské štáty na maximálnu možnú podporu Ukrajiny aj v prípade, že pôjdu pod svoje vnútorné kapacity.

Na rokovaní Rady NATO – Ukrajina bude podľa Stoltenberga prvoradou témou väčšia podpora Kyjeva. „Hlavnou témou bude protivzdušná obrana, ale aj munícia na základe českej iniciatívy. Budeme sa teda rozprávať o týchto dvoch témach – kedy sa munícia nakúpi a kedy sa dostane na Ukrajinu,“ spresnil obsah stretnutia šéf NATO.

Po stredajšom rokovaní s predsedami vlád ČR, Dánska a Holandska uviedol, že vojenskú pomoc Kyjevu považuje za prioritu. „NATO má nejaké svoje obranné plány a ciele, aké kapacity by každý člen mal mať. Je dôležité, aby všetci členovia tieto kapacity napĺňali. Ale ak jediný spôsob, ako podporiť Ukrajinu, je ísť pod tieto ciele, tak je to správne,“ vysvetlil.

„Dnes sme sa dohodli, že NATO by malo mať väčšiu rolu v koordinácii bezpečnosti a výcviku pre Ukrajinu. Dohodli sme sa aj, že je potrebné, aby Ukrajina mala predvídateľnú finančnú podporu v dlhodobom meradle a na tom budeme urgentne pracovať,“ dodal šéf NATO.

16:15 Tri holandské stíhačky F-16 v stredu dorazia na rumunskú leteckú základňu, kde sa ukrajinskí piloti a pozemný vojenský personál učia tieto bojové lietadlá používať a udržiavať.

Holandsko je dôležitou súčasťou medzinárodnej koalície, ktorá chce posilniť protivzdušnú obranu Ukrajiny pomocou stíhačiek F-16.

Očakáva sa, že po spustení školenia dorazia prvé desiatky darovaných stíhačiek F-16 na Ukrajinu už toto leto. Popri Holandsku Ukrajinu podporia aj Spojené štáty americké či Dánsko.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelensky minulý rok dohodu o darovaní stíhačiek označil za „prelomovú“ a dodal, že bojové lietadlá posilnia ukrajinskú protivzdušnú obranu a pomôžu s protiútokom.

15:55 Prvú muníciu obstaranú v rámci českej iniciatívy by mohla Ukrajina získať už v júni, uviedol po rokovaní v sídle NATO český premiér Petr Fiala. Šéf NATO Jens Stoltenberg zdôraznil, že Ukrajina potrebuje silnejšiu protivzdušnú obranu. O väčšej a efektívnejšej pomoci Ukrajine hovorili aj ďalší účastníci stretnutia, holandský premiér Mark Rutte a predsedníčka dánskej vlády Mette Frederiksenová.

Práve Dánsko a Holandsko sú krajiny, s ktorými ČR najviac spolupracuje a rokuje, pokiaľ ide o českú iniciatívu zameranú na nákup munície pre Ukrajinu v krajinách mimo EÚ.

„Ukrajina je v ťažkej situácii a potrebuje našu podporu viac, ako kedykoľvek predtým,“ vyhlásil český premiér. „Chceme nájsť nové spôsoby, ako pomôcť,“ dodal. Ako doplnila jeho dánska kolegyňa Mette Frederiksenová, dodávky munície a protivzdušných systémov Kyjeva sú teraz najdôležitejším cieľom pre všetky členské štáty NATO. Štvorica kolektívne privítala rozhodnutie Nemecka poskytnúť Kyjevu ďalší protivzdušný systém Patriot.

Čítajte aj Keď nie vláda, prispejeme my. Slováci za jeden deň vyzbierali obrovskú sumu na muníciu pre Ukrajinu

15:53 Ruský disident a kritik Kremľa Vladimir Kara-Murza čelí dlhému a náročnému presunu z trestaneckej kolónie na Sibíri do Moskvy, kde sa bude pred súdom odvolávať proti svojmu 25-ročnému trestu za vlastizradu a iné obvinenia. Podľa jeho právničky Marie Eismontovej sa podmienky pri presune približujú k mučeniu, informovala v stredu agentúra Reuters.

Ruské médiá informovali, že najvyšší súd nariadil, aby bol Kara-Murza prevezený do Moskvy na odvolacie konanie, pretože jeho prípad sa týkal štátneho tajomstva a nemohol byť prerokovaný cez videolinku zo sibírskeho väzenia.

Reuters vysvetľuje, že odsúdencov zvyčajne presúvajú cez obrovské vzdialenosti v Rusku prostredníctvom železníc so zastávkami vo väzniciach počas cesty. Eismontová uviedla, že jeho presun zo sibírskeho Omsku do ruskej metropoly na západe bude pravdepodobne trvať najmenej tri týždne, počas ktorých nebude v žiadnom kontakte s rodinou alebo právnikmi.

Čítajte aj Kara-Murza tvrdí, že Navaľného dal zabiť Putin: Bol jeho osobným väzňom. Pripomenul 307 obetí z roku 1999

15:50 Najmenej 16 ľudí zahynulo a ďalších 61 osôb vrátane troch detí bolo zranených pri dnešnom ruskom vzdušnom údere na severoukrajinské mesto Černihiv. Na platforme Telegram to uviedla Štátna služba pre mimoriadne udalosti (DSNS). Záchranná operácia pokračuje a ďalší ľudia môžu byť pod troskami. Šesť ľudí sa nezvestných, oznámila polícia. Úrady vyzvali obyvateľov, aby darovali krv. Center Černihivu zasiahli podľa úradov tri ruské strely.

Ukrajinskí činitelia v priebehu dopoludnia postupne informovali o rastúcom počte obetí aj zranených. Predchádzajúce informácie hovorili o 13 zabitých a šiestich desiatkach zranených. Úrady zároveň uviedli, že štvrtok bude v Černihivom dni smútku.

15:30 Na rádiotechnickú jednotku v ruskej Mordvianskej republike zaútočili v stredu ukrajinské drony. Terčom útoku bol radar 29B6 Kontajner, ktorým je možné monitorovať vzdušný priestor na vzdialenosť 3-tisíc kilometrov do výšky 100 kilometrov. Miesto úderu v Mordviansku je od ukrajinských hraníc vzdialené približne 580 kilometrov. Informuje o tom web Ukrajinská pravda s odvolaním sa na zdroj z obranného spravodajstva Ukrajiny.

Obyvatelia Mordvianska v stredu zhruba o 9:00 hlásili výbuchy prostredníctvom komunikačných aplikácií a na internete zdieľali videozáznamy ukazujúce stĺp dymu na mieste radaru po zásahu dronom.

Ukrajinské drony zaútočili aj na fabriku na bombardéry Tu-22 a Tu-160 v ruskom Tatársku, uviedla s odvolaním sa na svoje zdroje z rozviedok agentúra Unian. Médiá predtým informovali, že dve dopravné letiská v Tatárstane dnes na niekoľko hodín obmedzili prevádzku. Ruský letecký úrad Rosavícija to vysvetlil bližšie nešpecifikovanými bezpečnostnými dôvodmi, no viaceré ruské telegramové kanály uviedli, že opatrenie súviselo s dronovými útokmi.

Podľa Unian sa ukrajinským dronom podarilo zasiahnuť Kazaňské letecké výrobné združenie, kde sa vyrábajú bombardéry Tu-22 a Tu-160. V areáli fabriky sa ozvali okolo desiatej hodiny dopoludnia miestneho času (okolo deviatej dopoludnia SELČ) výbuchy, uviedla agentúra. O prípadných škodách nenapísala.

15:25 Ruský najvyšší súd zrušil v stredu rozsudok a trest vynesený v prípade ruského vedca Valerija Golubkina obvineného z vlastizrady a nariadil konanie nového súdneho procesu.

Golubkina odsúdili na 12 rokov väzenia za vlastizradu vlani v júni po tom, čo ho uznali za vinného z vyzradenia štátnych tajomstiev „predstaviteľom zahraničných organizácií“.

Golubkin pracoval na Katedre teoretickej a aplikovanej aerodynamiky Moskovského fyzikálno-technologického inštitútu. Zadržali ho koncom roka 2020 pre podozrenie z toho, že nemenovanej krajine NATO prezradil štátne tajomstvá. Golubkin všetky vznesené obvinenia poprel, ako vtedy uviedol jeden z jeho právnych zástupcov.

Čítajte aj Z kritikov vojny už nebudú v Rusku len väzni, ale aj nemajetní bezdomovci. Volodin: Zdochnú ako psy

15:00 Počas konfliktu na Ukrajine zahynulo už vyše 50 000 príslušníkov ruskej armády. Uviedla to v stredu spravodajská televízia BBC s odvolaním sa na svojich redaktorov, nezávislý spravodajský web Mediazona a dobrovoľníkov.

Ruská služba BBC, Mediazona a dobrovoľníci vedú zoznam padlých vo vojne na Ukrajine, ktorý zostavujú z oficiálnych správ a médií. Okrem toho používajú aj satelitné zábery z ruských cintorínov, aby dokázali odhadnúť počty nových hrobov.

Na základe toho zistili, že v druhom roku vojny na Ukrajine zomrelo vyše 27 300 ruských vojakov, čo je nárast o 25 percent v porovnaní s prvým rokom. Ich bilancia 50 000 padlých vojakov je osemkrát vyššia, než oficiálny počet padlých, ktorý Moskva uznala v septembri 2022.

Ukrajina vo februári uviedla, že doposiaľ prišla o 31 000 vojakov. Aj tento počet, však bude v skutočnosti pravdepodobne oveľa vyšší, konštatuje AFP.

Čítajte aj Choďte na front vy, odkázali Putinovi matky a manželky mobilizovaných

14:05 Kanadská vláda podľa návrhu štátneho rozpočtu na fiškálny rok 2024 plánuje počas nasledujúcich piatich rokov poskytnúť Ukrajine vojenskú pomoc v sume 1,6 miliardy kanadských dolárov. Informuje o tom web Kyiv Independent, ktorý cituje internetovú stránku kanadskej vlády.

Ide o ďalšie ohlásenie kanadskej pomoci Kyjevu po tom, ako ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ v závere marca povedal, že Kanada jeho krajine poskytla dve miliardy kanadských dolárov na pokrytie rozpočtového deficitu Ukrajiny. Kanada okrem toho prisľúbila takmer 30 miliónov amerických dolárov na českú iniciatívu nákupu delostreleckej munície pre Ukrajinu.

Čítajte aj VIDEO: Kanada daruje Ukrajine drony typu Baba Jaga za 70 miliónov eur

14:00 Stredajší ruský útok na ukrajinské mesto Černihiv neprežilo najmenej 14 ľudí. Viac ako 60 osôb utrpelo zranenia, sú medzi nimi aj dve deti. Oznámila to generálna prokuratúra, informuje spravodajský portál Kyiv Independent.

Počet obetí sa môže zvýšiť, keďže pokračuje pátracia a záchranná operácia. Najmenej traja ľudia sú podľa ministra vnútra Ihora Klymenka nezvestní.

13:45 Z oblasti vojenského letiska v meste Džankoj na okupovanom Kryme hlásili ráno výbuchy. K útoku prišlo v stredu nad ránom. Rusi utrpeli po explóziách a následnom požiari na vojenskom letisku značné straty, informuje denník Obozrevatel, ktorého zdroj tvrdí, že za spoločným útokom stojí ukrajinská vojenská rozviedka (HUR) a Služby bezpečnosti Ukrajiny (SBU).

Podľa predbežných informácií okupanti prišli o tri batérie protivzdušnej obrany, niekoľko vrtuľníkov, cisternu s palivom, muničný sklad, dve radarové stanice, odpaľovacie zariadenie pobrežného raketového systému Bastion a o ďalšiu „cennú“ vojenskú techniku, píše denník. Informácie nemožno bezprostredne nezávisle overiť.

13:07 Tri letiská východne od Moskvy dnes na istý čas obmedzili prevádzku, uviedla agentúra Interfax s odvolaním sa na ruský letecký úrad Rosaviacija. Obmedzenia Rosavícija vysvetlila bližšie nešpecifikovanými bezpečnostnými dôvodmi.

Ruské telegramové kanály Baza a 112 uviedli, že opatrenie súviselo s nebezpečenstvom dronového útoku.

Prevádzka bola dočasne obmedzená po siedmej hodine ráno moskovského času (po šiestej SELČ) na letisku v Kazani a Nižnekamsku v Tatárskej autonómnej republike a v Nižnom Novgorode. Približne o tri hodiny neskôr Rosaviacija obmedzenia odvolala.

Podľa telegramových kanálov sa obmedzenia dotkli aj letiska Šeremeťjevo pri Moskve, z ktorého neodštartovalo niekoľko letov.

12:55 Predsedníčkou ruského najvyššieho súdu sa stala spolužiačka prezidenta Vladimira Putina, upozornil portál Meduza. Irinu Podnosovovú, ktorá absolvovala právnickú fakultu v Leningrade v rovnakom roku ako Putin, dnes zvolila do funkcie horná komora ruského parlamentu.

Rozhodnutie o vymenovaní Podnosovej prijali dnes senátori jednohlasne. Nikto iný ako táto 71-ročná sudkyňa sa o post neuchádzal. Funkcia sa uvoľnila po smrti Vjačeslava Lebedeva, ktorý v nej pôsobil od roku 1991.

12:31 Najmenej 13 ľudí zahynulo a ďalších viac ako 60 bolo zranených pri dnešnom ruskom vzdušnom údere na severoukrajinské mesto Černihiv. Na platforme Telegram to dnes okolo poludnia oznámil ukrajinský minister vnútra Ihor Klymenko. Ukrajinskí činitelia pred tým informovali, že záchranná operácia pokračuje a ďalší ľudia môžu byť pod troskami. Úrady tiež prosia obyvateľov, aby darovali krv.

„Zničená je osemposchodová budova, poškodené sú štyri výškové budovy, nemocnice, vzdelávacie inštitúcie a desiatky automobilov,“ napísal na Telegrame zástupca vedúceho ukrajinskej prezidentskej kancelárie Oleksij Kuleba. Podľa ministerstva zdravotníctva v poškodenej budove nemocnice nebol nikto zranený.

Foto: SITA/AP

vojna na Ukrajine, ruské bombardovanie, útok, Černihiv Krv vedľa auta poškodeného ruským raketovým útokom v Černihive na Ukrajine 17. apríla 2024.

12:27 Bezpečnostné orgány v Rumunsku oznámili, že do krajiny vstúpili ruskí špióni, ktorí boli infiltrovaní medzi ukrajinskými utečencami. Referuje o tom web Ukrajinská pravda s odvolaním sa na Digi24.

Úlohou špiónov bolo zhromažďovať informácie súvisiace s obranou a bezpečnosťou. Vyskytli sa aj pokusy získať kritické informácie o rumunskej pomoci Ukrajine. Ruské jednotky tiež hľadali informácie o vojenských cvičeniach v Rumunsku a personále, ktorý je tam umiestnený. Správa obsahuje aj príklady dezinformačných taktík zameraných na rumunskú armádu a jej predstaviteľov.

Najvyššia rada národnej obrany (CSAT) identifikovala početné zraniteľné miesta, ktorým bolo Rumunsko vystavené v dôsledku tejto špionážnej operácie. Patria sem eskalácie vojenských incidentov, kybernetické útoky zo strany Ruska a sabotáže dodávok pomoci Ukrajine.

Čítajte aj Rumunské vzdušné hranice nad Čiernym morom bude strážiť britské letectvo

12:20 Vojenský dopravný vrtuľník Mi-8 bol podľa ukrajinskej vojenskej spravodajskej služby v noci na stredu zničený na leteckej základni ruskej armády Kriaž pri v ruskom meste Samara. Kyjev sa síce k zodpovednosti za zničenie vrtuľníka neprihlásil, ale vojenské spravodajstvo na komunikačnej platforme Telegram zverejnilo videozáznam ukazujúci helikoptéru v plameňoch. Informuje o tom web Kyiv Independent.

Vrtuľník Mi-8 zo sovietskej éry používajú ako dopravný stroj. Jeho cena sa odhaduje na zhruba 10 až 15 miliónov dolárov. „ Agresor používal tento vrtuľník vo vojne proti Ukrajine na prepravu zbraní a personálu," uviedlo ukrajinské obranné spravodajstvo.

11:55 Ruské sily v stredu ráno zasiahli ukrajinské mesto Černihiv a zabili jedenásť ľudí. Viac ako 50 ďalších utrpelo zranenia, pričom sú medzi nimi aj tri deti, uviedol Oleksij Kuleba z kancelárie prezidenta Volodymyra Zelenského. Informuje o tom spravodajský portál Kyiv Independent.

Mesto zasiahli tri rakety okolo deviatej ráno. Úradujúci starosta mesta Oleksandr Lomako uviedol, že zasiahnutá bola civilná a sociálna infraštruktúra.

Počet obetí sa môže zvýšiť, keďže pokračuje pátracia a záchranná operácia. Najmenej traja ľudia sú podľa ministra vnútra Ihora Klymenka nezvestní.

Foto: SITA/AP

vojna na Ukrajine, Černihiv, ruský útok, bombardovanie, raketový úder Záchranári pracujú na mieste ruského raketového útoku v ukrajinskom Černihive 17. apríla 2024.

11:45 Pred mierovou konferenciou o Ukrajine vo Švajčiarsku je potrebné vykonať ešte „veľa práce“, vyhlásila v stredu Čína. Ide o reakciu na slová nemeckého kancelára Olafa Scholza, podľa ktorého Peking súhlasil s podporou tejto konferencie.

„Podľa našich informácií sa príslušné stretnutie stále pripravuje a je potrebné vykonať ešte veľa práce,“ uviedol hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí Lin Ťien. Zdôraznil, že podľa Číny je „rokovací stôl jediným východiskom z ukrajinskej krízy“.

Nemecký kancelár sa v utorok v závere trojdňovej cesty do Číny stretol s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom. Vyjadril presvedčenie, že Berlín a Peking by mohli pomôcť dosiahnuť „spravodlivý mier“ na Ukrajine.

Čítajte aj 777. deň: Švajčiarsko štartuje mierový proces medzi Ukrajinou a Ruskom, Moskva odmieta prísť

11:35 Ukrajine chýba dostatočná vzdušná obrana na to, aby dokázala zastaviť ruský útok na mesto Černihiv na severe krajiny, ktorý si vyžiadal už desať obetí na životoch. Uviedol to v stredu ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

„Toto by sa nestalo, ak by Ukrajina dostala dostačujúce vybavenie pre vzdušnú obranu a ak by bolo odhodlanie sveta vzdorovať ruskému teroru dostatočné,“ uviedol Zelenskyj na sociálne sieti Telegram.

Počet obetí stredajšieho útoku na Černihiv medzičasom vzrástol na najmenej desať mŕtvych a 20 zranených. „Po ruskom raketovom útoku prebieha záchranná operácia. Pod troskami sú ľudia,“ uviedol gubernátor Černihivskej oblasti Viačeslav Čaus.

11:33 Na Slovensku odštartovala občianska zbierka na podporu českej delostreleckej iniciatívy, ktorá nesie názov Munícia pre Ukrajinu – Keď nie vláda, posielame my. Len za dva dni Slováci vyzbierali vyše pol milióna eur a peniaze raketovo pribúdajú. Ako uvádzajú organizátori, ich cieľ je vyzbierať jeden milión eur.

Čítajte viac Keď nie vláda, prispejeme my. Slováci za jeden deň vyzbierali obrovskú sumu na muníciu pre Ukrajinu

11:10 Ak sa Rusom podarí dobyť mesto Časiv Jar v Doneckej oblasti, budú môcť začať ofenzívu proti ďalším mestám v regióne, ako sú Kosťantynivka, Družkivka, Kramatorsk a Sloviansk. Referuje o tom web Politico s odvolaním sa na Nazara Vološyna, hovorcu operačnej strategickej skupiny síl Chortycia.

„Toto je dominantná výška v regióne a kontrola nad ňou umožní ruským útočníkom, ak ju dosiahnu, výrazne zjednodušiť postup v smere na Kosťantynivku a v smere na Sloviansk a Kramatorsk. Tieto mestá sú poslednou baštou Doneckej oblasti, ktorá je pod kontrolou Ukrajiny,“ povedal Vološyn.

Podotkol, že Kremeľ nariadil svojim silám dobyť Časiv Jar do 9. mája, pretože ruská vojenská propaganda zúfalo potrebuje veľké víťazstvo na bojisku. Povedal tiež, že napriek neustálym útokom je nepravdepodobné, že Rusi dosiahnu svoj cieľ. Zároveň zdôraznil, že Kyjiv potrebuje západné systémy protivzdušnej obrany, stíhačky F-16 a ďalšie zbrane, aby zmenil situáciu na bojisku.

Čítajte aj Oporný bod Doneckej oblasti - Časiv Jar. Rusom urýchli dobývanie mesta ukrajinský nedostatok munície

11:08 Rusi nikdy nevrátia Ukrajine anektovaný polostrov Krym a neodídu z východoukra­jinského Donbasu, povedal dnes slovenský premiér Robert Fico. Uznávanie princípu územnej celistvosti je v prípade Ukrajiny podľa neho len teóriou medzinárodného práva, prípadný mier bude drahý a Rusi vojensky vyhrávajú.

Čítajte viac Fico: Rusi nevrátia Ukrajine anektovaný Krym, mier bude drahý

10:22 Predseda vlády Robert Fico dnes odcestuje do Bruselu, kde sa zúčastní na mimoriadnom zasadnutí Európskej rady. Lídri budú diskutovať aj o najnovšom vývoji na Ukrajine.

Čítajte viac Premiér Fico ide do Bruselu na mimoriadne zasadnutie Európskej rady

10:18 Ukrajina požiada Organizáciu Severoatlantickej zmluvy (NATO) o zvolanie zasadnutia Rady NATO-Ukrajina s cieľom prediskutovať otázku posilnenia ukrajinskej protivzdušnej obrany. Ako referuje web Ukrajinská pravda, vo vyhlásení k národu to uviedol ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Líder Ukrajiny poukázal na debaty o tom, ako sa Spojené štáty a ďalší západní spojenci zapojili do odrazenia iránskeho útoku na Izrael raketami a bezpilotnými lietadlami. „Za posledné dva dni sme počuli všeličo. Rôzne konflikty, tu v Európe a na Blízkom východe, rôzne úrovne ohrozenia, iný vzdušný priestor, hoci tam boli bezpilotné lietadlá Šáhid a balistické rakety, povedali, že hrozby eskalácie sú rôzne,“ poznamenal Zelenskyj.

Zdôraznil, že vo všetkých prípadoch rovnako ide o cenné ľudské životy, ktoré musia byť „na rovnakej úrovni chránené pred terorom“. „Ukrajina požiada o zasadnutie Rady NATO-Ukrajina, aby prerokovala ochranu neba, dodávky protivzdušnej obrany, príslušné systémy a rakety,“ uviedol ukrajinský prezident bez toho, aby uviedol ďalšie podrobnosti.

10:10 Najmenej osem ľudí zahynulo a 18 bolo zranených pri ruských vzdušných úderoch na severoukrajinské mesto Černihiv, oznámil dnes na platforme Telegram starosta Oleksandr Lomako. Pátracia a záchranná operácia podľa neho pokračuje. Predchádzajúce informácie hovorili o štyroch mŕtvych. Úrady tiež upozornili na množstvo zranených a prosí obyvateľov, aby darovali krv. Šéf oblastnej správy Vjačeslav Čaus na platforme Telegram informoval o troch zásahoch v centre mesta. Podľa Lomaka Rusi zasiahli „objekty sociálnej infraštruktúry“.

10:00 Ukrajinskému mestu Charkov hrozí, že sa stane „druhým Aleppom“ (mesto v Sýrii, ktoré bombardovali aj Rusi), pokiaľ americkí politici nezahlasujú za novú vojenskú pomoc, ktorá by Ukrajine pomohla získať protivzdušnú obranu potrebnú na odrazenie ruských útokov na veľké vzdialenosti. Ako referuje web The Guardian, povedal to charkovský starosta Ihor Terechov.

Podľa neho Rusko zmenilo taktiku a pokúša sa zničiť zásobovanie energiou v meste. Terorizuje pritom 1,3 milióna obyvateľov streľbou do obytných oblastí, pričom ľudia zažívajú niekoľkohodinové neplánované výpadky elektriny.

Starosta druhého najväčšieho ukrajinského mesta uviedol, že balík americkej vojenskej pomoci v hodnote 60 miliárd dolárov, ktorý momentálne stagnuje v Kongrese, má pre Ukrajinu „kritický význam“ a vyzval Západ, aby sa preorientoval na dva roky trvajúcu vojnu.

„Potrebujeme túto podporu, aby sme zabránili tomu, že Charkov bude druhým Aleppom,“ povedal Terechov s poukázaním na sýrske mesto ťažko bombardované ruskými a sýrskymi vládnymi silami na vrchole občianskej vojny v Sýrii pred desiatimi rokmi.

9:47 Ruské útoky na severoukrajinskú Černihivskú oblasť si v stredu vyžiadali najmenej štyri obete a ďalších zranených, informovali tamojší gubernátor Viačeslav Čaus a úradujúci primátor Černihiva Olexandr Lomako.

„Nepriateľ odpálil tri raketové útoky takmer na centrum mesta. Sú tam zabití civilisti a mnoho zranených. Záchranári teraz pracujú,“ uviedol Čaus vo vyhlásení na sociálnych sieťach. Podľa Lomaka je zasiahnutá oblasť husto obývaná. Došlo podľa neho k priamemu zásahu civilnej budovy infraštruktúry.

Ukrajinské médiá zverejnili video, ktoré podľa nich zachytáva dnešný ruský vzdušný útok. Sú na ňom ľudia na autobusovej zastávke a nad mestom je vidieť dym. Náhle sa ozve zvuk letiacej strely, na zábere je vzápätí v diaľke vidieť explózie a v popredí ľudia, snažiaci sa ukryť pri plote.

9:37 Z oblasti vojenského letiska v meste Džankoj na okupovanom polostrove Krym hlásia výbuchy. Informuje o tom spravodajský portál Kyiv Independent, ktorý uvádza, že k Rusku pridružené kanály na platforme Telegram píšu, že sa tak stalo v stredu nadránom.

Moskvou dosadená okupačná vláda na Kryme neskôr oznámila uzatvorenie diaľnice spájajúcej Džankoj s obcou Pobiedne. Diaľnica sa nachádza v oblasti spomenutého letiska, píše médium Krym. Realii.

Letecká základňa ruského námorníctva sa podľa online leteckej databázy nachádza na okraji mesta Džankoj. Je tam nasadený 39. helikoptérový pluk 27. divízie zmiešaného letectva.

9:23 Po ruskom vzdušnom údere na severoukrajinské mesto Černihiv sú mŕtvi a zranení, oznámil dnes ráno na platforme Telegram šéf správy Černihivskej oblasti Vjačeslav Čaus. Presnejšie informácie o obetiach bezprostredne neuviedol.

Podľa starostu mesta Oleksandra Lomaka Rusi zasiahli „objekty sociálnej infraštruktúry“ a na mieste zasahujú záchranári.

„V Černihive sú počuť výbuchy,“ uviedla ráno na Telegrame verejnoprávna stanica Suspilne. Podľa serveru RBK-Ukrajina miestne médiá informovali o najmenej troch explóziách v tejto oblastnej metropole, ktorá sa nachádza len niekoľko desiatok kilometrov od hraníc s Ruskom a Bieloruskom.

Ukrajinské úrady dnes ráno vyhlásili poplach varujúci pred hrozbou ruských vzdušných útokov v mnohých oblastiach na severe aj v centrálnej časti krajiny. Neskôr sa sirény rozozneli aj v ďalších regiónoch, vrátane tých ležiacich na juhu.

9:02 V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine stratila ruská armáda 456 050 vojakov. Na Facebooku to uviedol generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl, ktorý dodal, že iba počas utorka prišli Rusi o 710 vojakov, štyri tanky, 18 bojových obrnených vozidiel či 15 delostreleckých systémov.

Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo celkovo o 7 193 tankov, 13 827 bojových obrnených vozidiel, 15 587 vozidiel a palivových nádrží, 11 624 delostre­leckých systémov, 1 046 odpaľovacích raketových systémov, 760 systémov protivzdušnej obrany, 325 vrtuľníkov, 347 lietadiel, 9 279 dronov, 2 093 striel s plochou dráhou letu, 26 lodí, jednu ponorku a 1 910 kusov špeciálnej techniky.

6:05 Zohnať v rámci českej iniciatívy do roka ďalší milión kusov delostreleckej munície pre Ukrajinu, ako premiér Petr Fiala spomenul vo svojom utorkovom prejave v Spojených štátoch, je realistické. Fiala novinárom v utorok v závere svojej dvojdňovej cesty do USA povedal, že verí, že sa podarí podporu ešte zvýšiť.

Fiala v prejave v Hudsonskom inštitúte povedal, že vďaka českej iniciatíve na nákup munície pre Ukrajinu sa už podarilo zohnať 500 000 kusov delostreleckej munície. Na otázku neskôr spresnil, že na 180 000 kusov munície už sú zmluvy, ďalších 300 000 kusov je Česko schopné veľmi reálne zabezpečiť. „Vďaka našej aktivite a kontaktom sa podarilo tieto dodávky uskutočniť,“ povedal Fiala.

V Spojených štátoch podľa neho rezonuje to, že relatívne malá stredoeurópska krajina môže svojimi aktivitami výrazne pomôcť. Nie je podľa neho dôvod, prečo by do roka nemohlo byť reálne zohnať ďalší milión kusov. "Ten milión kusov je to, čo by bolo možné. Musíme sa snažiť, aby sme v podpore pokračovali a mali dosť finančných prostriedkov, "povedal.

Na základe rozhovorov so zahraničnými partnermi je presvedčený, že podporu je možné postupne navyšovať. „Je to veľmi realistický odhad,“ dodal. Jednotlivé štáty si podľa neho uvedomujú, aká zložitá je teraz situácia Ukrajincov a že treba v podpore pokračovať.

Muničnú iniciatívu predseda českej vlády opísal ako snahu zabezpečiť nákup munície z tretích krajín, kým ju nebudú dostatok vyrábať štáty na Západe. „Máme know-how, kontakty a skúsenosti,“ poznamenal Fiala. K nákupu sa doteraz podľa údajov českej vlády a médií pripojila dvadsiatka krajín od Kanady cez Nemecko, Poľsko, Lotyšsko, Litvu, Estónsko, Belgicko, Fínsko, Portugalsko, Švédsko, Nórsko, Dánsko, Holandsko či Luxembursko až po Island alebo Slovinsko.

6:00 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok v Kyjeve vyhlásil, že sa bude usilovať o zvolanie zasadnutia Rady NATO-Ukrajina s cieľom žiadať zlepšenie úrovne ochrany vzdušného priestoru svojej krajiny, informuje agentúra DPA.

Ukrajinský prezident prirovnal situáciu svojej krajiny k situácii Izraela, ktorý sa v noci na nedeľu stal cieľom masívneho útoku iránskych rakiet a dronov. Ukrajina bude podľa jeho slov od západných krajín žiadať dodanie systémov protivzdušnej obrany a rakiet.

Dodal, že obyvatelia Ukrajiny majú právo na ochranu pred terorizmom a pripomenul dlhodobé problémy Kyjeva, ktorým čelí v snahe získať pomoc od svojich spojencov.

Čítajte viac Šahídy hučia všade rovnako. Odblokujú pomoc pre Izrael i Ukrajinu?

Zelenskyj ocenil snahu nemeckého kancelára Olafa Scholza, ktorý sa usiluje nájsť riešenie konfliktu. Scholz počas utorkového stretnutia s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom v Pekingu zdôraznil dôležitú úlohu, ktorú Čína zohráva vo svete. Čína je kľúčovým spojencom Ruska a Si Ťin-pching je považovaný za človeka schopného ovplyvniť ruského prezidenta Vladimira Putina, píše DPA.

„Čína nám skutočne môže pomôcť obnoviť spravodlivý mier na Ukrajine a stabilitu v medzinárodných vzťahoch,“ vyhlásil Zelenskyj.

Čína bola, na rozdiel od Ruska, pozvaná na mierový summit vo Švajčiarsku, ktorý sa uskutoční v polovici júna a bude sa na ňom diskutovať o mierovej dohode, pripomína DPA.

Vedúci kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak v vo februári naznačil, že v určitom bode diskusií by mohlo byť prítomné aj Rusko. Účasť jeho zástupcov však podmienil stiahnutím všetkých ruských jednotiek z územia Ukrajiny ešte pred začiatkom mierových rozhovorov. Kremeľ túto požiadavku označil za „nerealistickú“.