Pellegrini pred časom pre Pravdu uviedol, že je to pre neho predčasná otázka. Zatiaľ tak bude musieť, ako jeho predchodcovia, bývať u seba doma. Kúpa vily na Slavíne nebol podľa bezpečnostného analytika dobrý nápad, sú to podľa neho peniaze vyhodené do vetra.
Kúpa vily na Slavíne bola chyba
Vo vile býval len druhý prezident Rudolf Schuster, ktorý ju v roku 2001 kúpil od VSŽ Košice, dnes známych ako U. S. Steel po dohode s vtedajším riaditeľom Júliusom Rezešom. Dvere na rezidencii na Slavíne zabuchol tesne pred koncom svojho mandátu. Na jar roku 2004 sa vo vile pokazilo kúrenie a vybuchol v nej kotol. Bezpečnostný analytik Juraj Zábojník považuje kúpu vily na Slavíne za hrubú chybu. „Budova nespĺňa podmienky ani kritériá, ani základný stupeň bezpečnostnej ochrany. Je to zlý objekt v zlom prostredí a zle situovaný. Nehovoriac o jeho štruktúre,“ povedal pre Pravdu.
Čítajte viac Legendárna prezidentská vila je neobývateľná, užíval ju len Schuster. Po piatich rokoch sa znova otvára otázka bývania: Aké možnosti má Pellegrini?
„Ten, kto vyberal ten objekt, bol neschopný človek a mal by byť potrestaný, pretože peniaze daňových poplatníkov boli vyhodené do vetra. Vidíme, ako to dopadlo. Na zodpovednosť by mali byť braní všetci z ochranky, z protokolu aj z prezidentskej kancelárie. Všetci, ktorí to schválili,“ uviedol na margo vily. Nová hlava štátu tak zdedí tento hriech svojich predchodcov, ktorým sa nepodarilo nájsť to pravé riešenie.
Pellegrini sa vo veľkej ankete Pravdy vyjadril, že je to zatiaľ predbežná otázka. O bývaní sa bude rozhodovať aj po diskusii s Úradom pre ochranu ústavných činiteľov a diplomatických misií MV SR (ÚOÚČ). „Incident v záhrade prezidentkinho rodinného domu ukazuje, že nič nemožno podceniť,“ uviedol. Zatiaľ tak bude nový prezident zrejme bývať vo svojom byte v komplexe Zuckermandel. Podľa Zábojníka sa však už existujúce súkromné bývanie prezidentov nedá dostatočne a efektívne zabezpečiť tak, aby spĺňalo všetko, čo je potrebné. „Po 43 rokoch v bezpečnostnej politike, keď som chránil pápeža či prezidentov na Slovensku aj v zahraničí, budem otvorený. Nie je to tak, ako by to malo byť, a ani to tak v objektoch, v ktorých bývajú, byť nemôže. Tým som povedal všetko,“ uviedol.
„Ak by som mal ja niekomu povedať, že je to na sto percent bezpečné, tak otvorene poviem nie, pretože to nedokážem zabezpečiť ani materiálne, ani technicky, ani logisticky. Nie je to ani reálne kvôli súčasným možným podmienkam a nástrahám, aké v dnešnej dobe technicky sú,“ skonštatoval.
Ubytovanie je potrebné aj pre incidenty
Incidenty sa prezidentom nevyhli ani v minulosti. V roku 2016 sa v Prezidentskom paláci odohrali dva incidenty – 25. júna sa okolo jednej ráno dostal cez zadné nádvorie dostal do paláca 35-ročný muž z Českej republiky, ktorý preskočil sklenený plot. Do budovy vstúpil nezabezpečeným zamestnaneckým vchodom, vyšiel po schodoch na najvyššie poschodie, kde strávil približne 20 minút. Spustil sa síce bezpečnostný systém, no bol vyhodnotený ako falošný poplach a bol vypnutý.
Foto: PZ SR
O mesiac neskôr došlo k ďalšiemu poplachu, keď ochranka zadržala Srba, ktorý cez plot prenikol na nádvorie paláca. O rok neskôr neznámy muž preskočil plot medzi prezidentskou záhradou a palácom a cez autobránu ušiel von. Posledný incident sa odohral začiatkom tohto roka, keď cez plot domu prezidentky Čaputovej preskočila neznáma žena. „Na poslednú chvíľu ochranka osobu chytila. Keď niekto preskočí plot, môže pokojne strieľať cez okná,“ povedal bezpečnostný analytik na margo incidentu u prezidentky Zuzany Čaputovej doma v Pezinku.
„Aj kvôli takým incidentom, akým bol posledný incident z marca 2024, ktorý sa udial v areáli pred domom pani prezidentky, je dôležité, aby mali traja najvyšší ústavní činitelia pridelené štátne rezidencie, ktoré by zabezpečovali adekvátnu úroveň ochrany,“ uviedol pre Pravdu ÚOÚČ. Úrad však neurčuje miesto, kde sa bude prípadná prezidentská rezidencia nachádzať. Ak sa už miesto vyberie, ÚOÚČ požiadajú o bezpečnostné stanovisko.
Pellegrinimu ako bývalému predsedovi NR SR vyplýva zo zákona ochranka 90 dní po zániku mandátu. Zároveň sa mu od momentu potvrdenia oficiálnych výsledkov prezidentských volieb automaticky zabezpečuje ochrana ako novozvolenému prezidentovi „V prípade Petra Pellegriniho teda ochrana naďalej pokračuje,“ konštatoval úrad. Bezpečnostné prvky, spôsoby, taktika, režim či metódy ochrany určených objektov a osôb patria medzi utajované skutočnosti, úrad preto nemôže zverejňovať akékoľvek podrobnosti.
Podľa Zábojníka by mal byť vytvorený jeden veľký komplex budov na bezpečnom mieste, ktorý by zahŕňal ochranu rodín prezidenta, ale aj premiéra a predsedu parlamentu. „V tomto objekte musí byť vytvorený celý komplex technických sofistikovaných bezpečnostných opatrení. Musí byť chránený v prostredí, kde bude zahŕňať priestor ochrany tak vzdušný, ako aj priestor niekoľko metrov alebo kilometrov od miesta rezidencií,“ vysvetlil odborník. „Po prvé sú to takzvané betónové zátarasy, aby nejaký šialenec neprerazil bránu a nevnikol do objektu, čo by nakoniec nemusela zvládnuť ani ochranka. Ďalšia vec je ochrana objektu – obyčajne sa robia železné ploty do určitej výšky, ktoré sú zabezpečené technicky, materiálne aj vizuálne tak, aby sa cez tento plot nedostala osoba, ktorá chce narušiť objekt,“ uviedol s tým, že niektoré z opatrení sa nesmú kvôli bezpečnosti zverejňovať.
Čítajte viac Nekonečný príbeh v Rusovciach: Kaštieľ chceli prerobiť za druhej Ficovej vlády, obnovu však nedokončí ani nový kabinet
Medzi ďalšie opatrenia patria aj takzvané infračervené senzory. „Pomocou infračervenej technológie je zariadenie schopné čítať tepelné podpisy ľudí, ktorí sa dostanú do ochrannej zóny, čo zohráva mimoriadne dôležitú úlohu pri zhoršenom normálnom videní,“ hovorí Zábojník. Ďalej je to ešte systém filtrácie vzduchu, ktorý zadržiava akýkoľvek druh kontaminantu. „Či už umelý, alebo prírodný, nachádzajúci sa v blízkosti objektu zvláštnej dôležitosti, v tomto prípade sídla prezidenta,“ vysvetľuje bezpečnostný analytik.
„Nehovoriac o tom, že budovy musia byť zabezpečené technicky a musí byť zabezpečená aj protivzdušná ochrana, aby tam nelietali drony, lietadlá, vetrone či vrtuľníky, ktoré môžu kedykoľvek do objektu spadnúť alebo tam môžu niečo zhodiť. Dnes aj obyčajný dron, ktorý používajú technici alebo obyčajní ľudia pre zábavu, dokáže vyniesť minimálne dve až tri kilá trhaviny,“ upozorňuje Zábojník. „Pýtam sa, ako by chceli to všetko zabezpečiť pri nejakej vile, ktorú kúpili pred niekoľkými rokmi, a vidíme, v akom stave je,“ uviedol na margo vily.
Z vily verejný priestor?
- Vila na Slavíne je aktuálne neobývateľná, rekonštrukcia by bola drahá a nákladné by bolo aj postaviť na jej mieste novú vilu. Je tak veľmi nepravdepodobné, že bude ešte niekedy slúžiť na bývanie pre hlavu štátu. Hovorca prezidentky Čaputovej však načrtol myšlienku, okrem predaja, ktorú by si mohol nový prezident, resp. vedenie Kancelárie prezidenta SR osvojiť. „Keďže sme veľmi blízko pamätníka Slavín, kam Bratislavčania chodia tráviť čas, lebo je odtiaľto krásny výhľad na mesto, a zároveň je to pietny priestor, mohla by vedľa byť verejne prístupná záhrada,“ uviedol pred časom Strižinec. Zámer urobiť z prezidentskej vily komunitný priestor zatiaľ nie je hlbšie rozpracovaný.
Foto: Pravda, Ivan Majerský
- „Na to treba nájsť nejakého partnera, možno samosprávu a podobne. Sú to úvahy,“ dodal hovorca Čaputovej. Pre Bratislavský kraj (BSK) zatiaľ takáto možnosť neprichádza do úvahy. „Pre BSK nie je takáto ponuka v momentálnej situácií nastavenia financovania samospráv aktuálna. BSK má vo svojej správe vyše 400 budov, o ktoré sa treba starať, rekonštruovať ich a investovať do nich nemalé finančné prostriedky,“ reagovala pre Pravdu hovorkyňa kraja Lucia Forman. Schodnejšia by bola táto možnosť v spolupráci s mestom Bratislava. Hovorca Magistrátu hlavného mesta SR Peter Bubla uviedol, že žiadna takáto ponuka zatiaľ na stole nie je. „Ak sa nové vedenie Kancelárie prezidenta SR rozhodne, že uvedený priestor chce dať k dispozícii pre verejnosť, sme, samozrejme, pripravení, zapojiť sa do tejto debaty,“ povedal pre Pravdu.
Aké sú možnosti ubytovania?
Pred piatimi rokmi označil vilu na Slavíne ešte pred nástupom Čaputovej do úradu za problém aj Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ). Vila Kanceláriu prezidenta SR (KP SR) dlhodobo zaťažuje a je jedným z kľúčových problémov. NKÚ vtedy upozornil na potrebu aktívnej realizácie uznesenia vlády. Či považuje vilu za problém v hospodárení aj teraz, úrad neodpovedal. Okrem toho bol problémom aj súdny spor s bývalým zamestnancom. Bývalý protokolista sa s KP SR súdil od roku 2003, keďže bol rok predtým počas péenky podľa neho nezákonne prepustený.
Foto: Ľuboš Pilc, Pravda
Exprezident Andrej Kiska si najal súkromnú firmu, súdne poplatky a náklady za právne zastupovanie sa vyšplhali na státisíce eur. Kontrolóri vtedy upozornili na finančné konzekvencie, ktoré tento súdny spor môže mať pre rozpočet kancelárie. Nakoniec sa ho podarilo ukončiť až prezidentke Čaputovej. „Spor s bývalým zamestnancom KP SR sa podarilo uzavrieť zmierom v roku 2021, teda takmer po 20 rokoch,“ uviedol pre Pravdu hovorca prezidentky Martin Strižinec.
„Hneď po nástupe prezidentky Zuzany Čaputovej do funkcie prezidentská kancelária deklarovala, že urobí všetko preto, aby sa tento spor zdedený po jej predchodcoch v úrade už ďalej nepredlžoval a zabránilo sa tak ďalšiemu nárastu dlžnej sumy,“ povedal Strižinec. Keďže KP SR mala v tom čase podpísanú zmluvu o právnych službách s právnickou kanceláriou, výdavky súvisiace s vyriešením sporu boli hradené v rámci paušálu a nedajú sa presne vyčísliť.
Možnosti prezidentského bývania sú teda v okolí Bratislavy značne obmedzené. Bývanie nemá nielen prezident, ale ani premiér či predseda parlamentu. Pellegrini síce ako predseda vlády rozhodol, že premiér má mať štátnu vilu a poveril tým ministerstvo zahraničných vecí pod vedením Miroslava Lajčáka, sám sa však do nej nasťahovať nechystal. O nájdenie vhodných priestorov požiadal ešte v roku 2017 vtedajší premiér Robert Fico.
Foto: Pravda, Ľuboš Pilc
Rezort diplomacie vtedy navrhol, aby nehnuteľnosti odkúpil štát od Správy služieb diplomatického zboru (SSDZ). Kancelária Národnej rady SR (KNR SR) prejavila záujem o budovu na Gorazdovej ulici č. 27, Úradu vlády sa zase pozdávalo bývanie na Mudroňovej ulici č. 47. Kým NR SR sa vlastníkom danej nehnuteľnosti stala, Úrad vlády SR (ÚV SR) od kúpy nehnuteľnosti v roku 2020 po nástupe novej vlády Igora Matoviča odstúpil a aktuálne ho má správe SSDZ. Vila na Mudroňovej ulici bola ohodnotená na 4,24 milióna eur. Úrad vlády vtedy ako vedúci zastupoval súčasný minister vnútra Matúš Šutaj Eštok.
„Vlastníctvo k rezidencii na Gorazdovej ulici č.27, určenej pre bývanie a reprezentáciu predsedu parlamentu, bolo v decembri 2019 prevedené do správy Kancelárie Národnej rady. Objekt na Mudroňovej ulici č. 47 je vo vlastníctve spoločnosti SSDZ, a. s., ktorá ho prenajíma veľvyslanectvu,“ uviedla pre Pravdu riaditeľka kancelárie generálneho riaditeľa SSDZ Kristína Droppová.
Vila na Mudroňovej ulici je aktuálne rezidenciou veľvyslanectva Kórejskej republiky a vila na Gorazdovej rezidenciou pre zástupcov Japonska. Okrem týchto dvoch víl je možné ústavných činiteľov ubytovať aj v bytovom dome na ulici Čmelovec. Dlhé roky tam býval premiér Fico, chvíľu aj exprezident Andrej Kiska, niekoľko ďalších poslancov Smeru a svojho času aj terajší trnavský župan Jozef Viskupič. Bytový dom na Ulici Čmelovec je takisto vo vlastníctve a správe SSDZ. „Byty sa nachádzajú v uzavretom areáli, sú komerčne dostupné, to znamená, že si ich môže prenajať fyzická alebo právnická osoba, ako aj ministerstvá, veľvyslanectvá, zastupiteľské misie, medzinárodné organizácie alebo KP SR,“ uviedla Droppová. „Aktuálne sú na Čmelovci prenajaté tri byty ústavným činiteľom,“ ozrejmila.
Podľa centrálneho registra zmlúv (CRZ) uzavrel so SSDZ zmluvy o nájme bytov rezort diplomacie a pôdohospodárstva. Rezort diplomacie má uzavreté dve zmluvy, jednu na nájom bytu s rozlohou viac ako 150 m2 od 7. novembra 2023 do 6. novembra 2025 za celkovú sumu 34 680 eur (mesačne 1 125 eur). Nájom v druhom byte mal trvať do 10. októbra tohto roka, no zmluvou z polovice mája 2023 sa nájom zrušil. Jeden z bytov patrí podľa CRZ rezortu pôdohospodárstva, zmluva však nie je zverejnená a podľa záznamu je nájom poskytnutý za nula eur. Droppová bližšie neuviedla, kto si byty prenajíma. „Ústavných činiteľov ani rezorty neuvádzame z dôvodu ochrany osôb a z bezpečnostných dôvodov,“ uviedla. Čo sa týka bývania pre prezidenta, rokovania sú nateraz podľa riaditeľky kancelária riaditeľa SSDZ pozastavené. „Ak nás KP SR v tejto záležitosti osloví, budeme súčinní, ako nám ukladajú uznesenia,“ dodala.
Nekonečný príbeh kaštieľa v Rusovciach
Prezident nielenže roky nemá zabezpečené bývanie, ale v okolí Bratislavy oproti Českej republike nemáme žiadne letné prezidentské sídlo ani rezidenciu či adekvátne reprezentatívne priestory, kde by sa prijímali návštevy. „Sídlom hlavy štátu je Grasalkovičov palác v centre Bratislavy, ktorý je pripravený plniť reprezentatívnu funkciu,“ uviedol Strižinec. Na väčšie akcie je k dispozícii sála Slovenskej filharmónie, Bratislavský hrad či staré priestory NR SR.
Foto: Robert Hüttner, Pravda
Len málo z nich je však na najvyššej reprezentatívnej úrovni. „Možnosti sú pomerne limitované,“ povedal Strižinec. Tu sa do hry znova dostáva Zičiho kaštieľ v Rusovciach, ktorého rekonštrukcia sa rieši dlhé roky. Kaštieľ je takmer 30 rokov vo vlastníctve Úradu vlády a podľa pôvodných plánov mal slúžiť na reprezentatívne účely vládneho kabinetu a ubytovanie zahraničných návštev.
Problémom bolo získať financie na jeho rekonštrukciu a práve predaj vily na Slavíne mal zabezpečiť dostatok financií. Už v novembri 2010 vyzýval vládu vtedajší prezident Ivan Gašparovič, aby vilu odpredala. Zámer na obnovu bol schválený ešte v auguste 2012 počas jednofarebnej vlády pod vedením Roberta Fica, no financie nemali pochádzať z predaja vily, ale z viacerých zdrojov od darov nadácií či občianskych združení až po eurofondy a štátny rozpočet. Obnovu historického kaštieľa nedokázala rozbehnúť ani tretia Ficova vláda a ani ďalšie kabinety. Fico má znova zámer kaštieľ opraviť. „Úrad vlády má eminentný záujem na rekonštrukcii národnej kultúrnej pamiatky v Rusovciach s čo najskorším začiatkom prác,“ uviedol pre Pravdu ÚV SR.
Čítajte viac Pellegrini v paláci: Čaputová mu poskytne priestory skôr, ako si prevezme kľúč. Nový prezident môže zasiahnuť aj do inaugurácie, hovorí expert
Podľa pôvodného projektu sa malo z kaštieľa urobiť miesto podľa vzoru zámku Lednice na Morave. Hovorí sa však aj o tom, že by to mohli byť druhé Lány – teda akési letné sídlo prezidenta podľa vzoru Českej republiky. Bude to tak? „Náplňou stavby je rekonštrukcia kaštieľa, čeľadníka a obnova parku zameraná na pôvodné krajinárske riešenia anglického lesoparku a historických záhrad,“ informoval. Kaštieľ by mal podľa návrhu a po realizácii komplexnej pamiatkovej rekonštrukcie, sanácii a zreštaurovaní slúžiť na reprezentačné, stravovacie a ubytovacie účely pre štátne podujatia, významné medzinárodné návštevy, potreby prezidenta republiky, vlády a parlamentu, reagoval ÚV SR.
Zrekonštruovaný čeľadník bude sprístupnený pre verejnosť. V objekte sa bude nachádzať reštaurácia a kaviareň s potrebným technickým vybavením, komunitné priestory, ktoré bude využívať obec Rusovce (obradná sieň, výstavná sieň, viacúčelové miestnosti a miestnosti pre záujmové skupiny) a k nim adekvátne technické vybavenie. „Nachádzať sa tu bude aj správa objektu a parku s technickým a prevádzkovým vybavením – kancelárie, pohotovostný byt správcu, pohotovostná ubytovňa pre zamestnancov, priestory pre údržbu parku. Obnovený park bude takisto môcť využívať široká verejnosť ako oddychovú zeleň,“ informuje úrad.
Súťaž na rekonštrukciu kaštieľa vyhlásila ešte Pellegriniho vláda pred piatimi rokmi. Kým dodávateľ pre menšiu časť zákazky (práce v parku) bol vybraný a schválený, uchádzači o druhú časť prác, teda o rekonštrukciu samotného kaštieľa, bojujú o lukratívnu zákazku niekoľko rokov. Tender bol vyhlásený v decembri 2019, pôvodná cena bola stanovená na 85 miliónov eur s DPH. Finálne vyhodnotenie ponúk sa uskutočnilo v júli 2023. Úrad vlády vybral ako víťaznú ponuku združenia firiem Hochtief, Hornex a Adifex, ktoré predložilo realizáciu rekonštrukcie za najnižšiu cenu 104 miliónov eur s DPH. K podpisu zmluvy však nedošlo, lebo proti rozhodnutiu vlády podal námietky jeden z neúspešných uchádzačov. „Úrad vlády SR, na základe rozhodnutia Úradu pre verejné obstarávanie z 25. septembra 2023, dňa 26. 9. 2023 odstránil protiprávny stav odoslaním zrušenia informácie o výsledku vyhodnotenia konečných ponúk všetkým uchádzačom a opätovne vykonal vyhodnotenie ponuky s najnižšou cenou, ktorá v zmysle zákona o verejnom obstarávaní niesla známky mimoriadne nízkej ponuky,“ reagoval ÚV SR.
Verejné obstarávanie stále prebieha a keďže nebolo ukončené, nie je možné určiť ani cenu rekonštrukcie, ani v akom stave obstarávanie je. „Podľa plánu bude rekonštrukcia trvať 54 mesiacov od prevzatia staveniska od verejného obstarávateľa/objednávateľa,“ konštatuje úrad. Rekonštrukcia tak predstavuje štyri a pol roka a ak by sa začala v najbližších mesiacoch, nedokončia ju skôr ako v roku 2028, keď bude mať Slovensko už nový vládny kabinet. Či budú na financovanie rekonštrukcie použité peniaze z predaja vily na Slavíne, takisto nie je jasné. „Odbor investícií nemá vo svojich investičných akciách práce týkajúce sa vily na Slavíne, a teda ani informácie, ktoré sa týkajú predmetnej budovy,“ dodal Úrad vlády. Podľa bezpečnostného analytika Zábojníka je objekt v Rusovciach oveľa lepšie situovaný.
„Ako sa hovorí, objekt dýcha na obidve pľúca. Má oveľa lepšie možnosti technického či materiálneho zabezpečenia, ale stále to nie je ono. Je situovaný v blízkosti ľudského obydlia. Z historického hľadiska je to budova síce pekné, no skôr si ju viem predstaviť na reprezentačné účely alebo na rôzne akcie s delegáciami domácimi alebo so zahraničnými,“ uviedol s tým, že z hľadiska zabezpečenie ochrany by takisto nemal slúžiť ako rezidencia pre prezidenta. „Nie je to miesto, kde by prezident mal bývať,“ uviedol analytik.
V okolí Bratislavy je podľa Zábojníka veľa možností. „Na toto už mali byť dávno vyčlenené finančné prostriedky a takýto komplex už mohol byť zrealizovaný dávno,“ myslí si. Podľa bezpečnostného analytika je potrebné vyčleniť jeden dostatočne veľký objekt alebo pozemok, na ktorom sa začne stavať prvý objekt vrátane technického zabezpečenia pre jedného z najvyšších ústavných činiteľov. „Samozrejme, všetko sa dá lepšie zrealizovať nanovo. Možno že by sa to dalo vyriešiť aj nejakým veľkým objektom v okolí Bratislavy, ale to sú obrovské náklady. Ak projektanti niečo nakreslia v spolupráci s bezpečnostnými zložkami a má to hlavu aj pätu, tak je to vždy lepšie stavať na zelenej lúke,“ dodal. Či nakoniec budúci prezident Pellegrini túto otázku vôbec otvorí, sa zrejme nedozvieme skôr, ako po jeho inaugurácii.