Najdôležitejšie udalosti
- Vojna na Ukrajine trvá už 789 dní
- Nočná mora Rusov: Ukrajina opäť dostane obávané strely dlhého doletu ATACMS
- Rusi získali pozície pri Bohdanivke tri kilometre od mesta Časiv Jar. Presunuli tam všetky možné zdroje a dobre sa zakopali, tvrdí Kyjev
- Duda: Poľsko je pripravené rozmiestniť na svojom území jadrové zbrane. Rusko reaguje
- V Charkove sa po ruskom útoku zrútila časť televíznej veže
Čítajte viac 788. deň: Rusi pri Časiv Jare opakujú taktiku z Avdijivky. Zelenskyj po súhlase z USA verí vo víťazstvo
23:15 Prvé dodávky delostreleckých granátov obstaraných v rámci českej iniciatívy na nákup munície pre Ukrajinu mimo Európskej únie by mohli Kyjevu doručiť koncom mája alebo začiatkom júna. Povedal to šéf európskej diplomacie Josep Borrell po stretnutí s ministrami zahraničných vecí a obrany EÚ. Informuje o tom web Ukrajinská pravda.
„Mnohé krajiny vyjadrili pripravenosť zúčastniť sa aj na nemeckej iniciatíve zadováženia systémov protivzdušnej obrany," dodal Borrell. „Tieto dva ciele – viac systémov protivzdušnej obrany a viac munície kalibru 155 milimetrov – pre nás zostávajú najdôležitejšími zámermi," zdôraznil Borrell.
23:05 Európska komisia preskúma spôsoby, ako sa vysporiadať s ruskou tieňovou flotilou ropných tankerov v rámci ďalšieho balíka sankcií. V pondelok to pre viaceré médiá vrátane portálu Politico povedal švédsky premiér Tobias Billström, podľa ktorého je načase dať flotile koniec.
Tieňová flotila, ktorá pozostáva zhruba z 1 400 lodí nejasného vlastníctva, „nielenže pomáha Rusku pri obchádzaní sankcií, ale je to aj jasná environmentálna hrozba,“ varoval švédsky minister na okraji stretnutia Rady Európskej únie (EÚ) pre zahraničné veci. Flotila je podľa neho veľký problém z hľadiska financií pre ruskú vojnovú mašinériu.
Podľa Billströma by boli oslovené vlajkové a prístavné štáty a mohli by byť „podniknuté kroky proti vlastníkom, prevádzkovateľom, poisťovacím spoločnostiam v tretích krajinách“, ktoré dnes Rusko využíva pre tieňovú flotilu.
Bolo by to po prvý raz, čo by sa EÚ začala zaoberať touto medzerou v sankciách od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022.
Analytici však varujú, že drastické kroky, ako napríklad blokovanie lodí z vôd EÚ, by si Moskva mohla vykladať ako eskaláciu.
22:50 Kyjev a Washington začali rozhovory o bilaterálnej bezpečnostnej dohode, vyhlásil v pondelok ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Obe krajiny podľa neho tiež doriešili plány na zaslanie ďalších rakiet dlhého doletu ukrajinským ozbrojeným silám.
Zelenskyj v pondelok telefonoval s americkým prezidentom Joeom Bidenom po tom, ako americká Snemovňa reprezentantov počas víkendu schválila dlho odkladaný balík vojenskej pomoci pre Kyjev. Ukrajinský líder po telefonáte uviedol, že „všetky body v dohodách o ATACMS (amerických taktických balistických raketách) pre Ukrajinu boli uzavreté“.
Rakety dlhšieho doletu, ktoré majú v závislosti od dodanej munície maximálny dolet približne 300 kilometrov, dostala Ukrajina prvýkrát minulý rok. Podľa oboch strán znamenajú posilnenie bojových schopností Kyjeva.
Ukrajina v poslednom období podpísala s krajinami NATO niekoľko desaťročných bezpečnostných dohôd, ktoré načrtávajú dlhodobú podporu Západu tejto krajine, ktorá sa už viac ako dva roky bráni ruskej agresii.
22:45 Bieloruský súd odsúdil Ukrajinca, ktorý v marci doplával do Bieloruska na nafukovacom matraci. Preplával pritom rieku Dneper. Išlo o jeden z najneobvyklejších spôsobov úniku z Ukrajiny, ktorej úrady zakázali mužom do 60 rokov prekračovať hranice, napísal server BBC News na svojom ruskojazyčnom webe. Pripomenul, že množstvo Ukrajincov sa vyhlo povolaniu do vojny s Ruskom tým, že preplávali rieku Tisu, a tak utiekli z vlasti do Rumunska.
Čítajte viac Pred povolaním do vojny preplával na matraci Dneper. Ukrajinec skončil v Bielorusku pred súdom
22:00 Ruské sily sa snažia dobyť mesto Časiv Jar na východe Ukrajiny s 20 000 až 25 000 vojakmi. Oznámila to v pondelok ukrajinská armáda, podľa ktorej je situácia v oblasti zložitá.
„Situácia v okolí mesta je zložitá, no je kontrolovateľná… Naši obrancovia dostávajú posily a stabilizujú líniu,“ povedal hovorca východného velenia ukrajinskej armády Nazar Vološyn v rozhovore pre televíziu Suspilne. Podľa jeho slov sa do Časiv Jaru a okolitých dedín snaží preniknúť približne 20.000 až 25 000 ruských vojakov.
Dobytie Časiv Jaru by ruské sily priblížili k dvom strategicky významným mestám v Doneckej oblasti, Kramatorsku a Sloviansku, píše Reuters.
Hlavný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl Olexandr Syrskyj predpokladá, že Rusko chce dobyť Časiv Jar do 9. mája, keď si Kremeľ pripomína víťazstvo Sovietskeho zväzu nad nacistickým Nemeckom v druhej svetovej vojne.
Kyjev už niekoľko týždňov hlási nedostatok munície a opakovane žiadal spojencov o pomoc. Situácia v tomto smere by sa však mala v nasledovných týždňoch zlepšiť, keďže Snemovňa reprezentantov USA v sobotu odobrila balík vojenskej pomoci pre Ukrajinu v hodnote 61 miliárd dolárov.
„Pre našich vojakov je to náročné, ale získaním potrebnej pomoci sa situácia vyrovná,“ uviedol ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v príspevku na platforme Telegram.
21:50 Ruskom kontrolovaná Medzinárodná investičná banka (MIB) premiestnila svoje ústredie z Budapešti do Moskvy. S odvolaním sa na vyhlásenie finančnej inštitúcie o tom informovala ruská štátna agentúra TASS. Spojené štáty vlani v apríli uvalili sankcie aj na banku a Maďarsko sa následne rozhodlo z tejto inštitúcie odísť.
Medzinárodná investičná banka (MIB) vznikla v roku 1970 v rámci vtedajšej Rady vzájomnej hospodárskej pomoci (RVHP), medzi jej zakladajúcimi členmi bolo aj vtedajšie Československo. Neskôr bola jej akcionárom tiež Česká republika či Slovensko a ďalšie krajiny niekdajšieho východného bloku.
Česko z nej vystúpilo vlani v januári. O odchode z banky rozhodla Praha po tom, ako Rusko v roku 2022 vyslalo invázne vojská na Ukrajinu. Česká vláda zdôvodnila krok okrem iného obavami, že by sa Moskva mohla pokúsiť banku využiť na obchádzanie sankcií, ktoré na Rusko uvalila Európska únia pre napadnutie Ukrajiny.
Z banky odišlo okrem iného aj Poľsko a Slovensko. Maďarsko, kde od roku 2019 sídlilo ústredie MIB, sa rozhodlo finančnú inštitúciu opustiť vlani v apríli po tom, ako Spojené štáty uvalili sankcie na banku a na troch jej súčasných alebo bývalých vysokopostavených predstaviteľov – dvoch Rusov a jedného Maďara.
Washington svoje rozhodnutie o postihoch zdôvodnil slovami, že „prítomnosť MIB v Budapešti umožňuje Rusku zvýšiť svoju spravodajskú prítomnosť v Európe, otvára dvere pre zhubné aktivity Kremľa v strednej Európe i na západnom Balkáne“ a mohla by slúžiť korupcii a obchádzaniu sankcií.
Po odchode stredoeurópskych krajín zostali podľa TASS v Medzinárodnej investičnej banke Vietnam, Kuba, Mongolsko a Rusko. Srbsko naopak vyjadrilo zámer sa k nej pripojiť, napísala ruská agentúra.
20:55 Spojené štáty rýchlo poskytnú Ukrajine vojenskú pomoc v jej boji proti ruskej invázii. Vyhlásil to v pondelok americký prezident Joe Biden počas telefonátu so svojim ukrajinským náprotivkom Volodymyrom Zelenskym.
Snemovňa reprezentantov amerického Kongresu schválila v sobotu balík pomoci pre Ukrajinu vo výške takmer 61 miliárd dolárov. Návrh bol poslaný Senátu, pričom sa očakáva, že ten ho tiež schváli.
Biden podľa Bieleho domu počas telefonátu poukázal na trvalý záväzok Spojených štátov voči Ukrajine „brániacej svoju slobodu proti ruskej agresii“.
Spojené štáty rýchlo poskytnú dôležitú bezpečnostnú pomoc, aby naplnili nevyhnutné potreby Kyjeva na bojisku a vo vzdušnej obrane, uviedol Biden. Biely dom vo vyhlásení zároveň uviedol, že sa tak stane hneď, ako Senát balík schváli a prezident ho podpíše.
Očakáva sa, že Senát bude o balíku rozhodovať už v utorok, píše AFP.
„Prezident Biden tiež poukázal na to, že ekonomická pomoc Spojených štátov pomôže udržiavať finančnú stabilitu, znovu po ruských útokoch budovať kritickú infraštruktúru a podporovať reformy na ceste Ukrajiny smerom k euro-atlantickej integrácii,“ uvádza Biely dom vo vyhlásení.
Zelenskyj v príspevku na sociálnych sieťach uviedol, že Bidenovi počas telefonátu poďakoval za jeho neochvejnú podporu. „Uistil ma, že podpíše zákon hneď, ako ho schváli Senát,“ uviedol Zelenskyj.
Šéf Bieleho domu podľa Zelenského tiež povedal, že zbrane a iné vybavenie, ktoré USA Ukrajine v rámci nadchádzajúcej pomoci poskytnú, budú silné, posilnia ukrajinskú vzdušnú obranu i schopnosti jej delostrelectva s dlhým dosahom.
19:15 Nórsko zvažuje výrazne zvýšiť pomoc pre Ukrajinu, ktorá už viac ako dva roky čelí ruskej invázii. Uviedol to v pondelok nórsky minister zahraničných vecí Espen Barth Eide.
Nórsko dosiaľ prisľúbilo Ukrajine vojenskú a humanitárnu pomoc za 75 miliárd nórskych korún (približne 6,4 miliardy eur). Nórsky premiér Jonas Gahr Störe cez víkend naznačil, že táto suma by sa mohla čoskoro zvýšiť.
„Hovoríme o výraznom navýšení. Myslím, že je to naozaj relevantné aj v porovnaní s tým, čo sme robili doteraz,“ povedal Barth Eide, ktorý minulý týždeň navštívil Ukrajinu. Dodal, že o presnej sume nórska vláda zatiaľ nerozhodla.
Rusko v uplynulých týždňoch zintenzívnilo raketové a dronové útoky na ukrajinskú infraštruktúru a v bojoch na východnom fronte zaznamenalo územné zisky, zatiaľ čo Kyjev hlásil nedostatok munície a opakovane žiadal spojencov o pomoc.
„Na Západe sa rozozvučal poplašný zvon… Všetci máme pocit, že musíme urobiť viac a že nikto neurobil dosť… Musíme sa skutočne pozrieť na to, ako to strategicky skončí, a víťazstvo Ruska neprichádza do úvahy,“ povedal šéf nórskej diplomacie.
Barth Eide minulý týždeň v Kyjeve oznámil, že Nórsko a Ukrajina sa dohodli na bezpečnostnej dohode, ktorú podpíšu nórsky premiér a ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj počas najbližšieho stretnutia
18:35 Ruské sily v pondelok popoludní zničili v Charkove na východe Ukrajiny televíznu vežu. Na internete sa šíria videozáznamy, ktoré zachytávajú, ako sa časť 240 metrov vysokej stavby rúti k zemi. Na mieste sú problémy s digitálnym signálom, obete na živote si útok nevyžiadal, uviedol šéf Charkovskej oblasti Oleh Synehubov.
„Počas poplachu boli pracovníci v kryte. Obete na živote nie sú. V súčasnosti sú výpadky digitálneho televízneho signálu,“ napísal na komunikačnej platforme Telegram Synehubov.
Čítajte viac VIDEO: Ruská armáda zostrelila televíznu vežu v Charkove
Televízna veža v Charkove sa stala terčom ruského bombového útoku už začiatkom ruskej invázie na Ukrajinu v marci 2022, pripomenula agentúra Unian. Veža bola vtedy poškodená a bola dočasne mimo prevádzky, ale vydržala. V prevádzke je vysielač od roku 1981.
17:15 Britský premiér Rishi Sunak a generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Jens Stoltenberg navštívia v utorok Poľsko, oznámil v pondelok poľský premiér Donald Tusk.
Tusk priblížil, že v utorok je naplánované krátke stretnutie s britskými vojakmi v Poľsku. Následné rokovania v jeho sídle budú zamerané predovšetkým na bezpečnosť. „Je to ďalší krok v mojej misii posilniť pozíciu Poľska v súvislosti s bezpečnostnou politikou,“ povedal Tusk.
„Som odhodlaný lepšie koordinovať spoluprácu s našimi spojencami, predovšetkým s tými, s ktorými spolupracujeme na praktickej úrovní – s Britmi a Škandinávcami a krajinami nášho regiónu,“ uviedol Tusk.
Dodal, že takáto spolupráca je očividná pri projektoch, ako je iniciatíva európskeho systému protiraketovej obrany, ktorá si vyžaduje veľa práce vzhľadom aj na niekedy protichodné záujmy rôznych krajín. Podľa Tuska je však dnes Poľsko krajinou v Európe, ktorú je počuť.
17:10 Ruský vojenský súd v pondelok odsúdil v neprítomnosti na šesť rokov odňatia slobody za „ospravedlňovanie terorizmu“ Američana Andyho Stonea, hovorcu spoločnosti Meta.
Do značnej miery symbolický rozsudok prišiel niekoľko mesiacov po tom, ako Moskva zaradila Stonea na zoznam hľadaných osôb. Sudca Roman Kiforenko povedal, že trest začne plynúť, keď Stone vstúpi na ruské územie alebo bude vydaný do Ruska.
Trest sa týka príspevku Andyho Stonea z marca 2022, krátko po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu. V ňom uviedol, že Facebook nebude trestať používateľov vyzývajúcich na násilie proti ruským silám.
Stone vtedy informoval, že Meta, materská spoločnosť platforiem Facebook a Instagram, „dočasne povolila formy politického prejavu, ktoré by za normálnych okolností porušovali pravidlá“ oboch sociálnych sietí, pripomenula AFP. „Stále nedovoľujeme výzvy na násilie voči ruským civilistom,“ napísal vtedy v príspevku.
Nick Clegg, prezident Mety pre globálne záležitosti, v tom čase spresnil, že táto politika sa bude uplatňovať len na Ukrajine. Dodal, že toto rozhodnutie bolo prijaté za „mimoriadnych a bezprecedentných okolností“ a jeho cieľom je chrániť „slobodu slova ľudí ako prejavu sebaobrany“.
Rusko krátko po spustení invázie na Ukrajinu zakázalo vstup do krajiny riaditeľovi spoločnosti Meta Markovi Zuckerbergovi.
15:50 Nórsko poskytne Ukrajine novú pomoc vrátane financií na zlepšenie protivzdušnej obrany krajiny. Povedal to pre nórsku televíziu TV2 nórsky premiér Jonas Gahr Støre. Predseda nórskej vlády uviedol, že pre ukrajinskú protivzdušnú obranu Oslo nasmeruje „značné sumy“, nešpecifikoval však konkrétny objem financií. Informuje o tom spravodajský web Kyiv Independent.
„Je to drahé, ale zachovanie mieru a slobody stojí peniaze. Najvyššiu cenu platí Ukrajina a Ukrajinci,“ poznamenal Støre.
Všetky sľúbené stíhačky F-16 Kodaň Ukrajine dodá, povedal dánsky veľvyslanec na Ukrajine Ole Egberg Mikkelsen v rozhovore pre kanál My sme Ukrajina na platforme YouTube. Mikkelsen poznamenal, že Dánsko niektoré svoje stroje F-16 dodá Argentíne, ale Ukrajina sľúbený počet stíhačiek dostane. Informuje o tom web Ukrajinská pravda.
Dánsko vyraďuje celú svoju flotilu strojov F-16, pretože dostáva novú generáciu stíhačiek F-35. Vo februári dánsky minister obrany Troels Lund Poulsen vyhlásil, že jeho krajina naplno pracuje na tom, aby prvé stíhačky F-16 Kyjivu dodala počas tohto leta.
Ukrajina potrebuje na boj s Ruskom zbrane zo Západu. Prichádzajú húfnice, tanky, protivzdušné systémy či drony.
15:05 Zbierka Munícia pre Ukrajinu pondelkové ráno prekonala hranicu troch miliónov eur. Slováci tým jasne ukázali, že Ficova vláda ich nereprezentuje. Povedal to na tlačovej besede predseda strany Sloboda a Solidarita (SaS) Branislav Gröhling. Podľa neho obyvatelia Slovenska vedia, že je správne pomáhať slabším a postaviť sa na odpor agresorovi. Pomáhajú tým nielen našim susedom, ale aj nám samotným.
Čítajte viac Gröhling: Slováci zbierkou na muníciu ukázali, že vláda ich nereprezentuje, Macko poslal odkaz Blanárovi. Pozor na podvodnú stránku
14:25 Súd v Moskve v pondelok odsúdil 38-ročného muža na päť rokov verejnoprospešných prác za jeho výroky v pouličnej ankete pre spravodajcu stanice Rádio Sloboda (RFE/RL). Muž bol uznaný za vinného za šírenie ‚dezinformácií‘ o ruskej armáde a neskôr obžaloba rozšírila aj o motív nenávisti. Prokurátor preňho žiadal 5,5 roka väzenia.
Ako informovala britská stanica BBC, odsúdený Jurij Kochovec v lete roku 2022 pred kamerou RFE/RL povedal, že za rozpútanie vojny na Ukrajine je zodpovedné Rusko a že ruské vedenie ju musí aj zastaviť. Kochovec vyjadril presvedčenie, že následne dôjde aj k uvoľneniu vo vzťahoch Ruska s alianciou NATO a so všetkými ostatnými krajinami.
V rozhovore spomenul aj udalosti v meste Buča v Kyjevskej oblasti, kde sa po ústupe ruských jednotiek na jar 2022 našli na uliciach postrieľaní ľudia i masové hroby.
Zábery sú vhodné len pre silné povahy. Spravodajské fotografie z mesta Buča ukazujú neľudskosť vojny na Ukrajine.
„Naša vláda hovorí, že chce bojovať proti nacionalistom, ale bombarduje nákupné centrá v Buči, naši vojaci z Buriatska a Dagestanu strieľali civilistov – úplne bez dôvodu,“ vyhlásil Kochovec.
Svedkom v kauze bol náhodný okoloidúci, ktorý pred súdom vypovedal, že bol pobúrený Kachovcovými výrokmi v rozhovore pre RFE/RL.
Čítajte aj Nadávajú na Putina a donášajú na druhých. Ľudia v Rusku využívajú aplikáciu na udávanie
13:45 Úspech slovenskej zbierky, na ktorej sú už viac ako 3 milióny eur, na muníciu pre Ukrajinu, zneužili podvodníci. Vytvorili vizuálne podobnú webovú stránku a v názve zmenili iba jedno písmeno.
„Upozorňujeme, že stránka municiEpreukrajinu je pokus o podvod a dištancujeme sa od nej. Zneužili náš vizuál, logo aj texty. Táto podvodná stránka nemá s nami nič spoločne. Názov stránky je takmer identický originálu, rozdiel je iba v 1 písmene,“ píše iniciatíva Mier Ukrajine.
Ako ďalej uviedli organizátori zbierky, podávajú trestné oznámenie na políciu a obracajú sa na expertov, aby pomohli zistiť pozadie podvodného webu.
Čítajte aj Za päť dní 2,5 milióna eur. Zbierka na muníciu raketovo rastie. Ďakujeme, bratia Slováci, odkazujú ukrajinskí vojaci z frontu
13:35 Španielsko a Grécko čelia tlaku spojencov, aby odovzdali Ukrajine svoje systémy protivzdušnej obrany Patriot či S-300. Píše to dnes denník Financial Times (FT). Podľa spojencov v EÚ a NATO nie sú tieto juhoeurópske krajiny priamo ohrozené a tak by sa mohli vzdať niektorých zariadení v prospech napadnutej krajiny, ktorá sa bráni silnejúcim ruským úderom zo vzduchu.
Na odovzdanie moderných systémov protivzdušnej obrany podľa denníka vyzvali gréckeho premiéra Kyriakosa Mitsotakisa a šéfa španielskej vlády Pedra Sáncheza ostatní premiéri a prezidenti členských krajín EÚ. Stalo sa tak minulý týždeň v osobných rozhovoroch na summite v Bruseli, povedali listu nemenované zdroje. „Sú tu krajiny, ktoré, po pravde povedané, bezprostredne nepotrebujú svoje systémy protivzdušnej ochrany,“ poznamenal podľa FT jeden z európskych diplomatov.
Grécko už skôr odmietlo odovzdať Ukrajine svoj systém S-300. Španielska armáda má vo výzbroji systémy Patriot americkej výroby. Ukrajine však darovala staršie zbrane typu Hawk či Aspide.
Čítajte aj Nedáme. Dáme. Dostane Zelenskyj aj ochrancu, ktorý strážil nebo nad Slovenskom?
13:20 Ruskí vojaci dobyli ukrajinskú dedinu Novomychajlivka na východe Ukrajiny, uviedlo dnes ruské ministerstvo obrany. Ukrajinská armáda sa k tomu zatiaľ nevyjadrila, tamojší generálny štáb ale v rannom hlásení o situácii na bojisku uviedol, že sily Kyjeva naďalej odrážajú ruské pokusy o postup pri tejto dedine.
Novomychajlivka leží asi 30 kilometrov juhozápadne od Donecka a neďaleko Vuhledaru, mesta na rozhraní južného a východného frontu, ktoré sa Rusko snaží dobyť už posledné dva roky, podotkla agentúra AFP.
„Invázne sily sa v tejto oblasti pokúsili preraziť ukrajinskú obranu 23-krát,“ napísal generálny štáb dnes ráno k situácii na fronte v okolí Novomychajlivky. O prelome ruských jednotiek sa nezmieňuje.
13:19 Poľsko by podľa prezidenta Andrzeja Dudu bolo ochotné nechať spojencov z NATO, aby na jeho území rozmiestnili jadrové zbrane. Duda to povedal v rozhovore s denníkom Fakt počas cesty do Spojených štátov a Kanady.
Čítajte viac Duda: Poľsko je pripravené rozmiestniť na svojom území jadrové zbrane. Rusko reaguje
13:05 Situácia na frontovej línii na Ukrajine sa v nasledujúcich týždňoch bude pravdepodobne neustále zhoršovať. Tvrdí to šéf ukrajinskej vojenskej rozviedky Kyrylo Budanov v pondelňajšom rozhovore pre ukrajinskú verziu stanice BBC.
Čítajte viac Kyjev očakáva, že situácia na fronte sa zhorší. Armagedon však nenastane, tvrdí Budanov
12:27 V balíku 61-miliardovej pomoci pre Kyjev budú aj nebezpečné taktické rakety ATACMS, prezradil americký senátor Mark Warner v rozhovore pre televíziu CBS. Už niekoľkokrát podkúrili Rusom.
Čítajte viac Nočná mora Rusov: Ukrajina opäť dostane obávané strely dlhého doletu ATACMS
11:50 Nový americký balík na podporu Ukrajiny nijako nezmení situáciu na fronte, kde si ruské vojská vylepšujú pozície, uviedol dnes podľa agentúry TASS hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Reagoval tým na sobotňajšie hlasovanie v americkej Snemovni reprezentantov, ktorá po mesiacoch rokovania prijala balík pomoci Ukrajine vo výške necelých 61 miliárd dolárov.
„V zásade to situáciu na bojisku nezmení. Ruské sily zapojené do špeciálnej vojenskej operácie zlepšujú svoje pozície,“ uviedol Peskov a použil pri tom oficiálny názov Moskvy pre jej vojenskú inváziu. „Dynamika (na fronte) je všetkým úplne jasná. Zbrane, ktoré budú za tieto peniaze dodané, k zmene dynamiky nepovedú,“ dodal hovorca.
Čítajte aj Po americkej pomoci Rusi pritvrdili. Chcú, aby Ukrajina plakala, vidia sa až v Kyjeve
11:33 Ruské sily pravdepodobne získali pozície v okolí ukrajinskej obce Bohdanivka v Doneckej oblasti tri kilometre severovýchodne od mesta Časiv Jar. Uviedol to v najnovšej správe o vývoji vojny na Ukrajine americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW). Tvrdenie Moskvy, že Rusi Bohdanivku úplne dobyli, však podľa ISW nie je potvrdené. Podľa analýzy inštitútu neexistuje žiadne vizuálne potvrdenie, že dedina je úplne pod ruskou kontrolou a aj niektoré prokremeľské zdroje hlásili, že ukrajinské sily sa stále držia na severe a severozápade obce. Informuje o tom web Kyiv Independent.
„Okrajové časti mesta Časiv Jar boli pred rokom prakticky zničené, nie sú tam žiadne silné opevnenia,“ povedal dôstojník ukrajinskej Národnej gardy Volodymyr Černiak. „Teraz, keď sa ruskej armáde podarilo získať pozíciu v oblasti Bohdanivky, presunuli tam všetky možné zdroje a dobre sa zakopali," dodal.
Čítajte aj Oporný bod Doneckej oblasti - Časiv Jar. Rusom urýchli dobývanie mesta ukrajinský nedostatok munície
10:55 Spojené štáty a NATO sú posadnuté strategickou porážkou Ruska, uviedol dnes podľa agentúry TASS šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov. Vo vyhlásení na moskovskej konferencii o nešírení jadrových zbraní Západ obvinil, že sa v súvislosti s podporou Ukrajiny snaží o vyvolanie priamej konfrontácie medzi jadrovými mocnosťami.
Ruské vojská pred viac ako dvoma rokmi vtrhli na Ukrajinu, čím rozpútali najväčší pozemný konflikt v Európe od konca druhej svetovej vojny. Lavrov a ďalší najvyšší ruskí predstavitelia opakovane kritizujú Západ, ktorý Kyjevu pomáha, poskytuje finančnú, humanitárnu aj vojenskú pomoc, a západné krajiny vinia z rozdúchania konfliktu.
Čítajte aj Zmeníme budúcnosť EÚ. To znamená 250 miliónov mŕtvych Európanov, to je cena jadrovej vojny, hlásili v ruskej TV
Washington a jeho spojenci naopak uvádzajú, že pomáhajú Kyjevu brániť jeho územie a zvrchovanosť a že je to práve Rusko, kto zhoršuje napätie medzi Východom a Západom. Okrem samotnej vojenskej agresie okrem iného aj tým, že opakovane vydáva vyhlásenia varujúce pred nebezpečenstvom jadrového konfliktu. O stiahnutí svojich inváznych a okupačných síl z Ukrajiny Moskva rokovať odmieta.
„Spojené štáty a ich satelity (spojenci) v NATO sú stále posadnuté myšlienkou spôsobiť Rusku ‚strategickú porážku‘. (…) Západ zároveň nebezpečne balansuje na hrane priameho vojenského stretu medzi jadrovými mocnosťami, ktorý by sprevádzali katastrofické následky,“ uviedol šéf ruskej diplomacie.
Lavrov na konferencii tiež obvinil trojicu západných jadrových štátov, že sú hlavnými iniciátormi „rôznych provokatívnych krokov“. O aké kroky ide, ruský minister zahraničia nezmienil. Agentúra Reuters podotkla, že jadrovými mocnosťami podporujúcimi Kyjev sú Spojené štáty, Británia a Francúzsko, ktoré všetky posielajú Ukrajine vojenskú a finančnú pomoc.
10:50 Traja ľudia dnes zomreli a dvaja utrpeli zranenia v dôsledku rozsiahleho požiaru v strojárskom podniku vo Voroneži na západe Ruska. Informovala o tom agentúra TASS s odvolaním sa na ministerstvo pre mimoriadne situácie. Čo bolo príčinou požiaru, nie je jasné.
Portál mash.ru píše, že horelo v skladoch. Z podniku Enikmaš-V záchranári evakuovali zamestnancov a pre nebezpečenstvo výbuchu odtiaľ tiež vyviezli štyri nádoby s propanbutánom a jednu s kyslíkom.
Enikmaš-V vyrába rôzne kovoobrábacie stroje aj samostatné dielce a súčiastky. Voronež sa nachádza približne 220 kilometrov od hraníc s Ukrajinou.
10:35 Rusko má teraz všetky dôvody na to, aby skonfiškovalo majetky Západu, vyhlásil v pondelok predseda dolnej komory ruského parlamentu – Štátnej Dumy – Vjačeslav Volodin. Reagoval tak na schválenie zákona americkou Snemovňou reprezentantov, ktorý umožní vláde zhabať zmrazené ruské aktíva v USA a poslať ich Ukrajine. TASR o tom informuje podľa správy agentúry Reuters.
Členovia snemovne hlasovali o troch návrhoch zákonov vyčleňujúcich celkovo vyše 95 miliárd dolárov na pomoc Ukrajine, Izraelu a spojencom USA v indo-tichomorskom regióne. Prijali ich spolu so zákonom týkajúcim sa priorít zahraničnej politiky a národnej bezpečnosti.
Rusko „má teraz všetky dôvody prijímať symetrické rozhodnutia vo vzťahu k zahraničným aktívam,“ uviedol Volodin. Dodal, že v zahraničí je zmrazených približne 280 miliárd dolárov ruských aktív, pričom iba päť až šesť miliárd je v USA, zatiaľ čo v Európskej únii približne 224 miliárd dolárov.
Čítajte aj USA odklepli spojencom pomoc za 95 miliárd dolárov. Biden: Jasná správa o našej sile
10:00 Šéf európskeho výboru nemeckého parlamentu Anton Hofreiter nevylučuje možnosť, že balík vojenskej pomoci Ukrajine, ktorý schválila Snemovňa reprezentantov amerického Kongresu, môže byť posledným takým balíkom zo strany Washingtonu. „Možno je to posledný balík pomoci zo strany USA na veľmi dlhé obdobie alebo dokonca úplne posledný," povedal predseda európskeho výboru Bundestagu pre mediálnu skupinu Funke. Informuje o tom web Ukrajinská pravda.
Hofreiter dodal, že americká podpora Ukrajine sa stala príliš neistá vzhľadom na to, ako dlho bolo schvaľovanie ostatného balíka v slepej uličke. „My Európania musíme pre Ukrajinu robiť oveľa viac," poznamenal.
Čítajte aj Po americkej pomoci Rusi pritvrdili. Chcú, aby Ukrajina plakala, vidia sa až v Kyjeve
9:55 Krajiny Európskej únie by mali poskytnúť Ukrajine ďalšie protivzdušné systémy a rakety, ktoré naliehavo potrebuje na obranu proti stupňujúcej sa ruskej agresii. Pred zasadnutím ministrov zahraničných vecí a obrany EÚ to novinárom povedal koordinátor zahraničnej a obrannej politiky EÚ Josep Borrell. Ministri by podľa Borrella mali odsúhlasiť novú sadu sankcií proti Iránu za jeho nedávny útok na Izrael. Niektoré krajiny chcú hovoriť aj o ďalšom balíku protiruských sankcií, ktorého podoba sa však zatiaľ len rodí.
Ukrajina bude hlavnou témou ministerského zasadnutia v čase, keď z východného frontu prichádzajú správy o zosilňujúcej ruskej ofenzíve a ukrajinské mestá čelia mohutnejším ruským vzdušným útokom zameraným najmä na infraštruktúru. Svojich únijných kolegov budú o aktuálnych potrebách krajiny informovať ukrajinský minister zahraničia Dmytro Kuleba a minister obrany Rustom Umerov.
„Dostali sme veľa varovaní, listov s otázkami, čo môžeme urobiť. Potrebujeme viac munície aj odpaľovacích zariadení,“ vyhlásil Borrell, podľa ktorého by krajiny EÚ mali Kyjevu dodať najmä nové systémy protivzdušnej obrany i rakety do tých, ktoré už má k dispozícii. Ukrajina v minulosti dostala niekoľko systémov Patriot, podľa piatkového vyhlásenia šéfa NATO Jensa Stoltenberga sa aliančné krajiny čoskoro chystajú oznámiť ďalšie dodávky systémov protivzdušnej obrany.
Švédsky minister Tobias Billström pred schôdzkou navrhol, aby nový balík protiruských sankcií zahŕňal ďalšie opatrenia obmedzujúce príjmy Ruska z vývozu palív. Konkrétne hovoril o zákaze dovozu skvapalneného ruského zemného plynu (LNG) a sankciách proti tankerom porušujúcim existujúce ropné embargo. Prijatie v poradí 14. balíka sankcií sa však očakáva až v ďalšom priebehu jari.
9:50 Počas uplynulého dňa na Ukrajine podľa Kyjeva Rusko stratilo 730 vojakov. Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 460 260, uviedol v pondelok na Facebooku ukrajinský generálny štáb. Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o sedem tankov, osem obrnených bojových vozidiel pechoty a 17 delostreleckých systémov.
Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 7 236 tankov, 13 904 obrnených bojových vozidiel pechoty a 11 736 delostreleckých systémov.
7:38 Ukrajinská protivzdušná obrana v noci na dnes zneškodnila päť zo siedmich útočných dronov, ktoré nad jej územie vyslalo Rusko. Dnes o tom podľa ruskojazyčného servisu BBC informoval veliteľ ukrajinského letectva Mykola Oleščuk. Ukrajinci podľa neho zostrelili tiež jedno ruské prieskumné bezpilotné lietadlo.
Útočné drony Šáhíd mierili na Odeskú oblasť a južné veliteľstvo ukrajinských ozbrojených síl uviedlo, že trosky jedného zostreleného stroja zasiahli poľnohospodársky podnik a spôsobil v ňom škody. "Boli poškodené skladiská a poľnohospodárska technika. Nikomu z ľudí sa nič nestalo, "informovalo južné veliteľstvo.
Rovnako nad Odeskou oblasťou ukrajinská protiletecká obrana zostrelila prieskumný dron Orlan 10.
6:30 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj naliehal na americký Senát, aby urýchlene ratifikoval dlho odkladaný balík vojenskej pomoci, ktorý cez víkend schválila Snemovňa reprezentantov, pričom varoval, že jeho krajina pripravuje svoju obranu v obavách, že by mohlo dôjsť k veľkej ruskej ofenzíve, kým sa čerstvé zásoby dostanú do frontovej línie, uviedol britský denník The Guardian. Zbrane potrebuje čo najskôr, nie o ďalších šesť mesiacov, uviedol.
Pentagón tvrdí, že môže rýchlo dostať na Ukrajinu viac zbraní, keď americký prezident Biden podpíše dohodu o zbrojnom balíku. Ministerstvo obrany uviedlo, že má sieť skladov v USA a Európe, ktoré by umožnili posielať zásoby na Ukrajinu v priebehu niekoľkých dní, napísala stránka Hlasu Ameriky.
V rozhovore pre americkú televíznu sieť NBC podľa The Guardian povedal, že sobotňajšie hlasovanie ukázalo, že Ukrajina nebude „druhým Afganistanom“, ktorého prozápadná vláda sa zrútila počas odsunu pod vedením USA v lete 2021. Zelenskyj uviedol, že jeho bezprostrednými prioritami sú systémy protivzdušnej obrany, ako sú Patrioty vyrobené v USA, a rakety dlhého doletu, ako napríklad ATACMS, ktoré môžu preletieť až 300 km a na ich urýchlené poskytnutie vyzvala snemovňa Pentagón.
Zelenskyj na sieti Telegram tiež uviedol, že „ruská armáda musí každý deň utrpieť straty a každý takýto deň ruských strát nás približuje k tak potrebnému mieru“.
Ukrajinský prezident v rozhovore pre NBC odmietol názor, že USA utopili príliš veľa peňazí vo vojne a budú tak musieť robiť aj naďalej.
„Americká armáda teraz nemusí bojovať za ochranu krajín NATO. Ukrajinci to robia. A je to len munícia, ktorú poskytuje civilizovaný svet, a myslím si, že je to dobré rozhodnutie," povedal.