Môže Harabin prekvapiť a dostať sa do druhého kola? Jeho šance na prezidenta ohrozuje Danko aj Kotleba

Zástanca práva a spravodlivosti, trestný sudca najvyššieho súdu, večný víťaz a antisystémový kandidát. Štefan Harabin sa po porážke v prezidentských, fiasku v parlamentných opäť chystá zabojovať o priazeň voličov. Šiesteho prezidenta si bude Slovensko voliť 23. marca 2024, prípadne 6. apríla.

26.01.2024 07:00
Štefan Harabin Foto: ,
Štefan Harabin na proteste na podporu Rudolfa Huliaka pred Prezidentským palácom v Bratislave 23. októbra 2023
debata (86)

Harabin je odhodlaný brániť národ, vlasť a štátnu suverenitu. Nedovolí podľa vlastných slov Slovensko zaťahovať do vojny proti Rusku. „Naším štátnym záujmom je štátna suverenita , dobré medzinárodné vzťahy a mierová existencia Slovenska, zdravá ekonomika,“ podotkol. Posolstvami Harabinovej kampane sú mier, dôstojnosť Slovenska, právo a spravodlivosť pre každého, rodina a chlieb.

No témami, ktoré oslovujú pravicových voličov nejde do prezidentských volieb sám. O rovnaký hlas sa bude uchádzať aj podpredseda parlamentu Andrej Danko (SNS) či odsúdený Marian Kotleba (ĽS NS).

Harabin ohlásil kandidatúru na prezidenta
Video
Zdroj: ta3

Kotleba a Harabin

Ak by sa prvé kolo prezidentskej voľby konalo v januári, vyhral by ho Peter Pellegrini so 40,7 percent. Do druhého kola by s ním postúpil Ivan Korčok s 37,7 percent. Tretí by skončil Harabin s osem percent, vyplýva to z prieskumu agentúry AKO pre TV Joj, ktorý bol publikovaný minulý týždeň.

V prieskumoch si Harabin, národno-vlastenecký kandidát na prezidenta Slovenskej republiky, drží tretie miesto. Martin Slosiarik z agentúry Focus upozornil, že ak by strany ako Republika či Kotlebovci nepostavili vlastného kandidáta, tak Harabin môže mať dokonca potenciál na lepší výsledok.

No na tento scenár sa však bývalý minister spravodlivosti spoliehať nemôže a časť národných voličov mu zoberie odsúdený extrémista Marian Kotleba. Hovorca krajne pravicovej ĽS NS Martin Beluský pre Pravdu priblížil, že Kotleba bude občiansky kandidát a aktuálne prebieha zber podpisov. V mimoparlamentnej strane sú však presvedčený, že do 30. januára 15-tisíc podpisov vyzbierajú. „Ak by sme to nepredpokladali, tak by sme neohlásili kandidatúru,“ zdôraznil Beluský.

Forró, Kubiš, Korčok, Pellegrini Čítajte viac Forró, Harabin, Kubiš či Kotleba... Do paláca mieria aj ďalší kandidáti. Zažijeme duel Pellegrini vs. Korčok alebo niekto prekvapí?

Harabin má s Kotlebom aj svoju neštastnú minulosť, kedy sa o spoluprácu medzi Vlasťou a ĽS NS. Zradilo ho však to, že novinárom poslal stanovisko o spolupráci ešte počas rokovania.

Tlačová správa so stanoviskom Harabina po rokovaní s kotlebovcami prišla z jeho oficiálnej e-mailovej adresy do redakcií ešte v čase, keď toto rokovanie stále prebiehalo. O niečo neskôr takmer totožný text Harabin predniesol na tlačovej konferencii.

Sudcu Najvyššieho súdu bol s tým konfrontovaný a tvrdil, že mu “jeho poznámky mohol ukradnúť Eset”. Text prišiel novinárom z oficiálnej Harabinovej mailovej adresy, ktorú využíval ešte počas prezidentskej kampane.

Na otázky novinárov, prečo stanovisko poslali tak skoro, Harabin reagoval, že on nič nevydával a novinárom odkázal, že "cez Eset ste sa dostali do mojich poznámok“. Kotlebovci po týchto novinárskych otázkach z tlačovej konferencie odišli so slovami, že ich Harabin podrazil.

Šéf SNS Danko oficiálne oznámil minulý týždeň, že sa bude uchádzať o kreslo prezidenta. Vyhlásil to v diskusnej relácii TA3. Podľa jeho slov ho k tomu donútil „mediálny lynč“ po jeho nedávnej autonehode.

Kuťka, Radačovský, Janočková, Harabin Čítajte viac Hra o palác: Rozhodnúť môže ostrá kampaň, kandidáti vyčkávajú. Čo bude témou? Kuťka má slogan „na Trumpa“

Bez nádejí na postup

Ak by sa však Harabinovi podarilo preliezť do druhého kola v boji o palác, čakala by ho tam porážka. Politický analytik NMS Market Research Slovakia Mikuláš Hanes uviedol, že podľa ich prieskumu zo 17. januára 2024 by sa ak by sa Peter Pellegrini ocitol v druhom kole so Štefanom Harabinom, líder Hlasu by sa stal jasným víťazom volieb. Štefana Harabina by v druhom kole s jednoznačným náskokom porazil aj Ivan Korčok.

Peter Pellegrini má podľa očakávaní najväčšiu podporu medzi aktuálnymi voličmi jeho strany Hlas, avšak aj tu je to len 73,5 percent a ďalších 10 percent z nich si pre seba berie práve Štefan Harabin. Nasleduje Smer s podporou 64,3 percent podporovateľov pre Pellegriniho a rozdiel oproti podpore u Hlasu si pre seba opäť berie Harabin, ktorý oslovuje až tretinu aktuálnych voličov strany Smer.

Pomerne vážny problém má Peter Pellegrini u nacionálne orientovaných podporovateľov SNS a hnutia Republika, kde je v popularite až na druhom mieste za Štefanom Harabinom a oslovuje len tretinu národniarov a štvrtinu aktuálnych voličov Republiky. Kľúčové pre Petra Pellegriniho ostáva, že v prípade druhého kola v súboji proti Ivanovi Korčokovi odovzdali hlas až 4 z piatich podporovateľov týchto strán.

Róbert Švec, Patrik Dubovský Čítajte viac Do paláca znova mieri aj predseda SHO Švec. Kandidovať chce aj Dubovský, ktorý podal trestné oznámenie na Blahu

Harabinovi by pomohlo, ak by sa do prezidentského súboja zapojilo, čo najviac kandidátov zo stredopravého a z občianskeho spektra. V takomto prípade by sa pravdepodobne rozriedila podpora pre Ivana Korčoka.

Nesmieme zabúdať na to, že v posledných parlamentných voľbách nekandidoval len Štefan Harabin, ale aj Marian Kotleba, ktorí oslovovali podobné názorové spektrum voličov, i keď rozdiel bol v tom, že Harabina podstatne častejšie volili starší voliči a, naopak, Mariana Kotlebu mladší voliči, respektíve voliči v strednom veku.

Kto je Štefan Harabin?

  • Štefan Harabin pochádza z drsného kraja goralov na severe Slovenska pri poľských hraniciach. Najmladší z desiatich detí, ktoré mal jeho otec, tvrdo pracujúci gazda, s dvoma ženami.
  • Harabin bol členom komunistickej strany, vyštudoval na Právnickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Sudcovskú prax započal na Krajskom súde v Košiciach v roku 1983, kde súdil aj po Nežnej revolúcii. Harabin zvykne svoje členstvo v KSČ podľa portálu Demag'g vysvetľovať tvrdením, že vtedy bol v strane (povinne) takmer každý sudca. Publikácia Masarykovej univerzity však uvádza, že na sklonku 80. rokov bolo v strane 56 percent českých a 48 percent poľských sudcov. Ani v Sovietskom zväze neboli v strane všetci sudcovia ale 90 percent z nich
  • V rokoch 1981 až do 1989 pôsobil ako sudca Okresného súdu v Poprade, v roku 1990 odišiel na Krajský súd v Košiciach. V roku 1991 parlament Harabina zvolil za sudcu Najvyššieho súdu SR. V rokoch 1998 až 2003 a následne v rokoch 2009 až 2014 zastával post predsedu Najvyššieho súdu a predsedu Súdnej rady SR.
  • Post ministra spravodlivosti zastával v období prvej vlády Roberta Fica v rokoch 2006 až 2009. Do roku 2019 pôsobil ako predseda trestného senátu Najvyššieho súdu.
  • Harabin pochádza z početnej rodiny, narodil sa v obci Ľubica (okres Kežmarok) ako najmladší z desiatich súrodencov. Na svojej webovej stránke uvádza, že je jediný národný, vlastenecký kandidát na prezidenta SR.

Kandidoval aj minule

V máji 2022, ako prvý z kandidátov, oznámil kandidatúru na prezidenta Slovenskej republiky v prezidentských voľbách v roku 2024. Oproti roku kandidatúre v roku 2019 zmenil propagačnú taktiku. Dnes už sa nechystá oblepiť Slovensko billboardami

Harabin sa o post prezidenta uchádza opakovane. Prvýkrát kandidoval vo voľbách v roku 2019 ako nezávislý. V prvom kole so ziskom 14,34 percent hlasov skončil na treťom mieste a do druhého kola nepostúpil. O priazeň voličov sa Harabin uchádzal aj v parlamentných voľbách v roku 2020 ako líder strany Vlasť. Do parlamentu sa so ziskom 2,93 percenta strana nedostala.

Peter Pellegrini Čítajte viac Pellegrini chce byť prezidentom. Ak vyhrá voľby, Hlas môže prejsť do politickej ofenzívy

Štefan Harabin zverejnil pred parlamentnými voľbami interné prieskumy, v ktorých vychádzalo, že strana Vlasť bude mať viac ako 12 percent. Realita však bola iná a strana vo voľbách nezískala ani 3 eprcent. Kampaň strany Vlasť stála 1,3 milióna.

„Ja nie som členom strany. Naposledy som bol členom Komunistickej strany Slovenska pred rokom 1989,“ povedal. To teda pre Harabina znamená, že prijal ponuku strany Vlasť, priniesol program a značku, no technicko-organizačné finančné záležitosti ostávajú strane.

Harabin tento týždeň oznámil, že sa mu podarilo dostať do tímu „odborníkov“ vyšetrujúcich pandémiu. Neúspešný prezidentský kandidát a ďalší známy odmietač covidu Harabin sa počas pandémie, na ktorú len na Slovensku zomrelo viac ako 20-tisíc ľudí. Harabin sa vyjadroval aj k čipovaniu. Prvá etapa začala podľa neho rúškami, testovaním a nasledovať podľa neho malo očkovanie. V ďalšej fáze, teda v čipovaní, pôjde podľa neho o kontrolu obyvateľstva. Na túto fázu ľudstvo ešte stále čaká.

Ivan Korčok, Peter Pellegrini Čítajte viac Korčok predbehol Pellegriniho, ukázal januárový prieskum. Prezidentský duel môže byť poriadne tesný

„Je to bežná viróza. Žiaľ, je sprevádzaná mediálnou hystériou. Plagiátori, ktorí podvádzali spoločnosť pri získavaní titulu, teraz podvádzajú so štatistikami,“ vyjadril sa. Tvrdí, že dostali spoločnosť do stavu, kedy svojvoľným spôsobom obmedzujú ľudské práva.

Zdôrazňoval, že očkovaniu proti covidu neverí. „Dávajú sa očkovať a dávajú si tam pichať vitamíny,“ tvrdil Harabin. Tomu, že je v ampulke naozaj vakcína, by uveril až v momente, keby konzílium lekárov potvrdilo, že to je očkovacia látka. „Ako sudca nikdy nemôžem veriť tomu, čo je v médiách,“ skonštatoval.

© Autorské práva vyhradené

86 debata chyba
Viac na túto tému: #prezidentské voľby 2014 #Štefan Harabin