Napríklad výrobu Volkswagenu v Bratislave dusil nedostatok polovodičov a komponentov pre populárne SUV modely. Stroj sa na Slovensku síce zmontuje, no jednotlivé komponenty sem najskôr musia doviezť z Ázie. Cez pandémiu to bol problém, čo brzdilo výrobu a preťahovalo čakacie lehoty na nové autá.
Nedostatok čipov spôsobil okrem zdržaní aj ich rastúce ceny, a teda vyššie náklady pre priemysel, čo sa následne odzrkadlilo pri zvyšovaní cien koncových tovarov pre spotrebiteľov. Riešenie chce priniesť nový európsky zákon, ktorý plánuje posilniť dodávky čipov do Európskej únie (EÚ). Prijatý bol minulý týždeň a nevýhodu Európy chce zvrátiť najmä prostredníctvom posilnenia výroby a inovácií. Takisto má zaviesť núdzové opatrenia pre prípady nedostatku čipov.
Na Slovensku sa produkcii čipov venuje americko-slovenská spoločnosť Tachyum. Podľa Radoslava Daniláka, zakladateľa a CEO Tachyum, by mohla expanzia európskeho trhu s polovodičmi výrazne pomôcť aj Slovensku. „Zapojenie sa do európskych programov vývoja a výroby vlastných čipových riešení je pre Slovensko obrovskou príležitosťou. Pomôže to nevyhnutnej transformácii priemyslu od výrobných hál na odvetvia s vysokou pridanou hodnotou a priláka nielen domáce, ale aj zahraničné talenty,“ ozrejmil pre denník Pravda.
Firma bola na Slovensku založená v roku 2018 a to, že nejde len o malú spoločnosť, zdôrazňuje aj fakt, že Tachyum je priamym konkurentom aj pre giganty, ako je Intel. Hlavným trhom spoločnosti je Silicon Valley v americkej Kalifornii, no jej produkty majú uplatnenie po celom svete.
Čítajte viac Čína pripravila Spojeným štátom odplatu. Zakázala čipy firmy Micron Technology
Čína ovláda trh
Európske navýšenie tuzemskej produkcie nemusí nakoniec boj o čipy zvrátiť. „Úspech tejto dôležitej novej legislatívy je však ohrozený práve nedostatkom kritických surovín, z ktorých sa polovodiče vyrábajú, ako aj vývoznými obmedzeniami na tieto suroviny zo strany Číny,“ ozrejmila europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH). Strategický trh so surovinami na výrobu čipov ovláda Čína a tá začiatkom júla obmedzila vývoz vzácnych kovov gália a germánia. Čína je významným vývozcom oboch surovín a podľa štúdie Európskej únie sa v prípade gália podieľa na svetovej produkcii z 94 percent, pri germániu je to 83 percent.
Spoliehať sa na to, že v kríze sa ukáže, kto je skutočným priateľom, by bolo pri globálnom trhu značne naivné. Európa sa preto chce sústrediť na to, aby bola v ťažkých časoch strategicky sebestačná. Pomôcť má mechanizmus reakcie na krízové situácie v prípade nedostatku čipov, pre ktorý bolo vyčlenených 3,3 miliardy eur na výskum a inovácie súvisiace s čipmi.
Čítajte viac Washington obmedzil vývoz výkonných čipov do Číny
Podiel Európy na celosvetovej výrobnej kapacite polovodičov je nižší ako desať percent. Cieľom legislatívneho návrhu je zvýšiť ho na dvadsať percent. Analýza Európskeho parlamentu z roku 2022 zdôrazňuje, že pandémia odhalila dlhodobé slabé miesta v globálnych dodávateľských reťazcoch a bezprecedentný nedostatok polovodičov je hlavným príkladom. Ukazuje situácie, ktoré by mohli nastať v nasledujúcich rokoch. Tento nedostatok viedol okrem iného k rastúcim nákladom pre priemysel a vyšším cenám pre spotrebiteľov a spomaľoval tempo oživenia v Európe.
Europoslankyňa Monika Beňová (Smer) upozornila, že únia v súčasnosti zaostáva za USA, ale aj ázijskými krajinami vrátane Číny či Južnej Kórey. „Zároveň ale má skúsenosť s líderstvom. Jej globálny podiel bol v 90. rokoch vo výške 40 percent a na prelome milénia ešte stále na 25-percentnej úrovni. Znamená to, že máme na čo nadviazať, len sa táto oblasť musí stať opätovne prioritou,“ spresnila.
„Byť závislí od iných je riziko. Platí to nielen pri našej závislosti od fosílnych palív, ale aj pri čipoch, bez ktorých si dnes život vieme ťažko predstaviť. Je smutné, že aj slovenské inovatívne firmy v tejto oblasti hľadajú miesto pre svoj rozvoj mimo Slovenska a Európy,“ pohoršil sa europoslanec Martin Hojsík (Progresívne Slovensko).
Zázračné dieťa
Nie je to len o tom, že Slovensko nemá talenty na technologické inovácie. V prvom rade musí zlepšiť legislatívu v oblasti ochrany duševného vlastníctva a ekonomickej kriminality, ktorá dnes odrádza zahraničné firmy od vývoja pokročilých technológií na Slovensku.
Čítajte viac Je dôležitejšia príroda alebo vojna? Európa chce spomaliť klimatickú krízu napriek protestom farmárov
„Nepostihovaná organizovaná kriminálna trestná činnosť spolu s veľmi nízkou vymožiteľnosťou práva a vyslovene likvidačná legislatíva na ochranu duševného vlastníctva sú dnes fundamentálnymi bariérami pre zahraničné firmy a zabraňujú vývoju najpokročilejších technológií na Slovensku,“ zdôraznil zakladateľ spoločnosti Tachyum Danilák. Spolu s dodávateľmi zamestnáva takmer sto ľudí a v priebehu nasledujúceho roka plánujú rady zamestnancov rozšíriť. Slovensko by pri budovaní svojho technologického priemyslu nemuselo začínať od nuly a stavať na zelenej lúke. Môže sa pokúsiť rozvinúť niektorú z už existujúcich iniciatív. V tomto smere majú podľa Tachyum dobré predpoklady Košice, najmä pre ich spoluprácu medzi univerzitami, prepojenie školstva s výskumom a vývojom a začlenenie priemyslu do tohto ekosystému.
Vzhľadom na to, že na Slovensku a v regióne strednej a východnej Európy si automobilový priemysel vybudoval silné zázemie, tak by bolo rozumné okrem montážnych liniek pod Tatry presunúť aj vývoj.
Tachyum je spoločnosť vyrábajúca polovodiče, čo znamená, že čipy si navrhuje, je vlastníkom duševného vlastníctva a výrobu outsourcuje do zahraničia (využíva externú silu, pozn. red). „Naše čipy prvej generácie sú dizajnované pre najmodernejšie päťnanometrové výrobné procesy. Takých fabrík na svete nie je veľa a nie je ani jednoduché ich postaviť,“ pochválil sa Danilák.
Americko-slovenská spoločnosť Tachyum je jednou z 56 spoločností zo 14 krajín, ktoré Európska komisia vybrala na získanie grantu vo výške až 8,1 miliardy eur. Tachyum by mal dostať 26,4 milióna eur na urýchlenie dodávky univerzálneho procesora Prodigy 2. Prodigy v anglickom preklade znamená zázračné dieťa, fenomén či zázrak.
Tachyum sa do tzv. dôležitých projektov spoločného európskeho záujmu zapojila s projektom "Urýchlenie vývoja európskeho procesora Prodigy 2 HPC/AI”, ktorý rieši základnú podstatu medzinárodného programu, teda potrebu vytvorenia konkurencieschopného európskeho procesora.
Tento grant pomôže urýchliť vývoj čipu novej generácie pre vysokovýkonné výpočty (HPC), superpočítače a umelú inteligenciu (AI).
Čítajte viac Slovensku ubudne štvrť milióna ľudí. Nebude mať kto robiť, už ani kvalifikovaní cudzinci sem nepôjdu
Prodigy je prvým univerzálnym čipom na svete. Zjednocuje funkcie CPU, GPGPU a TPU do jediného procesora, ktorý poskytuje špičkový výkon pri najnižších nákladoch a spotrebe energie pre špeciálne aj univerzálne výpočty. „Nasadenie čipov Prodigy v hyperškálových dátových centrách umožní, aby všetky umelé inteligencie, výpočtové operácie, ako aj univerzálne aplikácie bežali na tej istej infraštruktúre, čím spoločnosti ušetria miliardy dolárov na hardvéri a prevádzkových nákladoch a znížia uhlíkovú stopu,“ spresnil Danilák.
Plánujú, že čipy sa budú vyrábať v továrni TSMC na Taiwane a konečnými užívateľmi sú trhy po celom svete. Taiwan si vybrali napriek narastajúcim geopolitickým treniciam medzi Čínou, Západom a ostrovným štátom. Výroba na Taiwane je preto istým rizikom, no svoje čipy tu produkujú aj oveľa väčší a už etablovaní hráči ako je Tachyum vrátane AMD, Nvidie, Qualcommu či Intelu.
Vojna o kovy
Čína začiatkom júla oznámila, že od augusta uvalí exportné kontroly na gálium a germánium. Doteraz tak ide o najvážnejší ťah Pekingu v čipovej vojne, v ktorej sa ocitla s Washingtonom. Reštrikcie týkajúce sa málo známych prvkov dôležitých pre výrobu polovodičov, solárnych panelov a elektromobilov majú zrejme slúžiť Spojeným štátom a Západu ako varovanie. Po oznámení regulácie ceny gália vzrástli a výrobcovia elektromobilov zostali v neistote.
„EÚ je od Číny závislá v oblasti základných materiálov a obmedzenie vývozu do Číny vážne poškodzuje ekonomiku EÚ. Recipročná odpoveď Číny v oblasti základných materiálov negatívne zasiahne nielen polovodičový trh, ale aj rozvoj elektromobility v EÚ,“ zdôraznil Danilák.
Čína chce podľa europoslankyne Lexmann svojím krokom ukázať, že prakticky kontroluje trh so strategickými surovinami. Medzi ne patrí okrem iných aj grafit či horčík. Z veľkej miery je Únia od Číny závislá napríklad produkcia lítia, pretože krajina draka ovláda nielen bane, ale aj významnú časť kapacít na spracovanie vzácnych kovov.
Čítajte viac NATO vyčíta Číne nátlakovú politiku, aliancia tým rozčúlila Peking
K oveľa väčším problémom môže dôjsť, ak sa Čína rozhodne znovu sprísniť vývoz prvkov vzácnych zemín používaných pri výrobe batérií pre elektrické vozidlá – lítia, kobaltu, niklu, grafitu. Tieto materiály sa totiž používajú v oveľa väčšom množstve a je ťažšie rýchlo zaistiť náhradné dodávky. Sú teda skutočným tromfom, ktorý v budúcnosti môže Čína použiť pri rokovacom stole.
„Dlhé čakanie na autá v dôsledku nedostatku čipov pocítili aj mnohí Slováci a Slovenky. Európske opatrenia posilnia európsku sebestačnosť, zabezpečia stabilnejší prístup k novým vozidlám a prinesú priaznivejšie podmienky pre spotrebiteľov,“ pripomenul europoslanec Vladimír Bilčík (Demokrati).