Štát musel vzhľadom na časovú tieseň, do ktorej sa sám dostal, rozhodovať pragmaticky. Úlohou teda bolo vybrať nemocničné projekty, pri ktorých môžu zodpovední úradníci aspoň dúfať, že ich stihnú realizovať. Rozhodujúcimi kritériami pri plánovanej výstavbe nemocníc boli čas, počet lôžok a rozpočet. „Naozaj chceme pomenovať veci, aké sú, a netváriť sa, že to nejako zvládneme,“ ozrejmil predseda vlády odborníkov Ľudovít Ódor.
Po tom, čo sa rozhodlo, že skoro miliarda eur z plánu obnovy nepôjde ani na utopické sny predsedu Demokratov Eduarda Hegera o expresnej výstavbe nemocnice Rázsochy v Bratislave, ani do novej nemocnice v Martine, sa vláda rozhodla postaviť aspoň dva skelety (hrubé stavby, pozn. red.).
Druhú šancu dostala nová univerzitná nemocnica v Martine aj napriek tomu, že pred mesiacom sa do súťaže na jej výstavbu nezapojila žiadna stavebná firma. Mala za tým byť negatívna medializácia zdravotníckych projektov, po ktorej štát ustúpil od dodania funkčnej nemocnice, ale zaviazal sa postaviť len hrubú stavbu za necelých 330 miliónov eur bez DPH.
Druhý úspešný projekt je zo šuplíka Fakultnej nemocnice s poliklinikou F. D. Roosevelta Banská Bystrica. Stáť má takmer 369 miliónov eur. Iné, či už detské fakultné nemocnice v Košiciach a Bratislave, alebo nemocnice v Trnave a Prešove, majú momentálne smolu.
Slovensko skúsenosti s výstavbou nemocníc vo svojej samostatnosti nemá. Od 60. do 80. rokov minulého storočia sanedostatočné kapacity lôžok riešili veľkoplošné nemocnice.
Nedokončený projekt koncovej nemocnice Rázsochy zas bez zmeny prežil ďalšie funkčné obdobie vlády. Diskusia o ňom nateraz utíchla a zdá sa, že ju oživia až predčasné voľby. Podpredsedníčka strany Hlas Zuzana Dolinková už stihla sľúbiť, že ak bude Peter Pellegrini (nezarad. Hlas) premiérom, Rázsochy postaví. Zatiaľ sa mu ich podarilo len búrať. V auguste 2019 sa v džínsoch, v reflexnej veste a prilbe postavil pred novinárov, potom nastúpil do bagra a symbolicky „nabúral“ 30 rokov chátrajúci skelet.
Hlavné mesto, vzhľadom na súčasný stav zdravotníckych zariadení, no novú univerzitnú nemocnicu akútne potrebuje. Štát chce preto aj naďalej živiť projekt nemocnice Rázsochy, ktorá by sa mala postaviť zo štátneho rozpočtu. Stáť by po novom mala aspoň miliardu eur.
Čítajte viac Nové nemocnice v Bratislave a Martine? Peniaze na ne budú, čas nie
Hegerova vizitka Slovenska
Podľa míľnikov plánu obnovy by mali byť nemocničné projekty odovzdané do polovice roku 2026. Prví pacienti do nich vstúpia až o pár rokov a pár miliónov neskôr. V hrubých stavbách, ktoré plán obnovy vyžaduje, totiž pacientov nebude možné liečiť. Štát bude musieť ich dokončenie a spustenie dofinancovať z vlastného.
Expremiér Heger často označoval plán obnovy za svoje dieťa. Keď plány v roku 2021 predstavoval, držal dva knižné zväzky dokumentu ako Mojžiš Desatoro a hrdo deklaroval, že Slovensko sa stane európskym tigrom. Po jeho vyhláseniach ho mnohí upozorňovali, že nestihne ani betón vyliať, ani zatepliť a ani postaviť, keďže sa nepodarí spraviť všetky súvisiace projekty a obstarávania. Heger kritikom odkazoval, že nevedia, ako sa riadi štát. Minister zdravotníctva Michal Palkovič aj napriek zlyhaniam neplánuje voči manažérskemu tímu Rázsoch vyvodiť zodpovednosť.
„Výsledkom slávneho plánu obnovy v zdravotníctve tak bude, že sa postavia dve nové nemocnice 60 kilometrov od seba. Tým je napísané asi všetko. Na konci dňa sa jediným kritériom stalo to, či existuje aspoň teoretická šanca tieto hrubé stavby stihnúť,“ ozrejmil zdravotnícky analytik z Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz Martin Vlachynský.
Čítajte viac Heger: Bol to dobrý plán, len nevyšiel. Rázsochy z európskych peňazí definitívne nebudú
Víťazný návrh novej nemocnice. Autori: Ing. arch. Tomáš Auxt, Ing. arch. Peter Kožuško. Spolupráca: Ing. arch. Mgr. art. Peter Hudač, PhD., Ing.arch. Martin Šimon, Bc. Miloš Diežka, Ing. arch. Pavlína Kolcunová, Bc. Natália Vajdečková, Ing. Lukáš Zachar
Tento výsledok je podľa neho čiastočne vizitka vizitka Slovenska, ale aj vizitka Európskej únie. „Únia dala pod zámienkou pandémie národným politikom do rúk obrovské množstvo peňazí doslova z večera do rána a prikázala im ich minúť za relatívne krátky čas,“ ozrejmil Vlachynský.
Slovensko v rámci mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti využilo možnosť čerpať len nenávratnú finančnú podporu, teda granty a nie úvery napriek tomu, že nariadenie obe tieto možnosti členským štátom umožňuje.
V prípade slovenského plánu obnovy ide teda výlučne o nenávratný príspevok, ktorý si Slovensko nepožičiava. Hlavnými podmienkami, aby mohli byť Slovensku vyplatené platby z plánu obnovy, je splnenie vopred dohodnutých súborov míľnikov a cieľov súvisiacich s investíciami a reformami, ku ktorým sa vláda sama zaviazala.
Vlachynský verí, že pri projekte martinskej nemocnice bude štát pri obstarávaní zhotoviteľa úspešnejší ako v minulosti. „Pri Bystrici si netrúfam posúdiť, nepoznám ten projekt, neviem ako ďaleko reálne sú. Ale som si istý, že to nebude jednoduché. Nič proti týmto dvom nemocniciam, obe patria k tým lepšie manažovaním štátnym nemocniciam a nové budovy ich určite potešia, ale pôvodné ambície zdravotníckej časti plánu obnovy boli trochu iné,“ zdôraznil. V Banskej Bystrici by mala vyrásť úplne nová budova a infekčný pavilón.
Čítajte viac Dá sa postaviť sedem nemocníc za štyri roky? Tá v Martine už mala byť otvorená
Nová šanca pre pripravených
Najpripravenejšie projekty dostali podľa podpredsedníčky vlády Lívie Vašákovej novú šancu. Zdôraznila, že sa rozhodovali podľa toho, ktoré projekty vedia zrealizovať z plánu obnovy, a nie podľa tohto, ktoré sú najpotrebnejšie pre Slovensko.
Zásadné pritom bolo, aby mali projekty v roku 2024 zazmluvneného zhotoviteľa hrubej stavby a do polovice roku 2026 bola aj hrubá stavba hotová. „Prešli sme všetky projekty nemocníc a zhoda bola na úrovni všetkých expertov,” zhodnotila Vašáková konečný výber podporených nemocníc. Minister zdravotníctva Michal Palkovič potvrdil, že časť skeletov budú uhradené z plánu obnovy a ostatné financie bude musieť štát zohnať inde.
Zdravotnícky analytik Dušan Zachar z Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy upozornil, že riziko nestihnutia realizácie projektov hrubej stavby zostáva stále veľmi vysoké. No pozitívne hodnotí rozhodnutie o „zarezaní Rázsoch“. „Ak by sme tvrdošijne nástojili na realizácii hrubej stavby Rázsoch v rámci plánu obnovy, takmer určite by nám prepadli stovky miliónov eur v dôsledku nestihnutia termínov. A doplatil by na to nielen sektor zdravotníctva,“ upozornil. Plán obnovy je nastavený tak, že pri nesplnení míľnika zo strany akéhokoľvek investičného projektu či reformy sa nevyplatí suma dedikovaná príslušnej fáze celého plánu obnovy. „Čiže všetkým projektom nachádzajúcim sa v tej fáze,“ dodal.
Čítajte viac Neprišli sme zachrániť hladujúce deti v Afrike, priznal Ódor. Trápna vata, odkázal Matovič
Priznal, že v momentálnej situácii nemala vláda čas dbať na to, že bude mať hotové projekty v regiónoch, kde by ich bolo viac treba. „Preto ide o krízové rozhodnutie vyplývajúce z toho, že je lepšie mať postavené hrubé stavby niekde, ako nevyčerpať peniaze z plánu obnovy. Treba tiež povedať, že výstavby nových nemocníc v Martine a Banskej Bystrici sú potrebné a hovorilo sa o nich už dávno pred plánom obnovy,“ uzavrel.