Veľké rozkoly aj padnuté vlády: SaS bude mať po 15 rokoch nového šéfa. Čerstvý vietor či ohrozenie? SaS ide do rizikovej fázy

O liberálny trón zabojuje exminister školstva Branislav Gröhling a „večný kandidát“ Igor Prieložný.

Dvaja kandidáti, jeden favorit

Začiatkom januára Gröhling na sociálnej sieti oznámil, že sa bude uchádzať o post predsedu a Sulík sa pomaly stiahol z obrazu. Jeho cieľom je prilákať nové osobnosti do strany a chce, aby sa SaS opierala o regionálnych lídrov a členov strany a aby strana nebola závislá len od názoru predsedu. Aj naďalej vidí SaSku ako proeurópsku a prozápadnú stranu. Z budúcej spolupráce však chce jednoznačne vylúčiť Hlas Petra Pellegriniho.

Čítajte viac Volebný seriál: SaS to má nahnuté. Posledná šanca na reštart? Sulík znova stavil na ekonomickú kartu

V januári členom strany predstavil svoju víziu na prvých sto dní. „SaS zostane stranou pravicovou a liberálnou. Pôjdeme viacej do regiónov a otvoríme sa viacej verejnému životu a osobnostiam, ktoré majú rovnaké zmýšľanie ako my,“ avizoval. Jeho vyzývateľom mal byť pôvodne Marián Viskupič, Sulíkov favorit, ktorý však kvôli rodinným dôvodom nakoniec z boja odstúpil.

Koncom februára sa kandidovať rozhodol aj Igor Prieložný, remeselník a filmár, ktorý sám seba označuje za večného kandidáta a je v SaS od jej vzniku. Podľa neho je lepšie, ak na predsedu kandidujú viacerí a aj to je dôvod, prečo chce byť šéfom SaS. V rokoch 2010 až 2022 bol miestnym poslancom v bratislavskej mestskej časti Devín. V blogu opísal päť bodov o tom, aký by mal byť nový predseda SaS. Hlavným cieľom je najmä odstránenie „mafie“, ktorú pri vzniku SaS predstavovala koalícia Roberta Fica, Jána Slotu a Vladimíra Mečiara a dnes je to súčasná trojkoalície Smeru, SNS a Hlasu. Na funkciu predsedu kandidoval aj v roku 2018.

Foto: SITA, Milan Illík

parlament, stratnutie, lídri, Richard Sulík, Branislav Gröhling Predseda SaS Richard Sulík (vľavo) a podpredseda strany SaS Branislav Gröhling.

Okrem toho sa bude meniť aj zloženie ďalších orgánov strany. Do republikovej rady kandidujú Peter Andráši, Ivan Bilohuščin, Peter Čech, Lukáš Čelinák, Ľuboslav Farkaš, Roman Foltin, Branislav Gröhling, Mária Kolíková, Ladislav Kuna, Peter Pacek, Peter Paulis, Igor Prieložný, Maroš Skopal, Richard Sulík, Robert Tánczos a Miroslav Žiak. Členom rozhodcovskej komisie, najvyššieho kontrolného orgánu strany, by sa chceli stať Lukáš Čelinák, Filip Fianta, Vladimír Hojstrič, Michal Komada a Daniel Kravec.

Zbližovanie s PS?

Kandidáti na nového šéfa sú tak dvaja, no favoritom ostáva aj podľa politológov Gröhling. „Gröhling je budúci predseda, pána Prieložného nevnímame ako serióznu konkurenciu. Ale vzhľadom na to, že Gröhling pôsobil dlhé roky vedľa predsedu, prakticky mu málokedy v niečom oponoval, pochybujem, že dokáže nadviazať na úspechy Richarda Sulíka,“ zhodnotil politológ z Ekonomickej univerzity v Bratislave Radoslav Štefančík.

Podľa politológa z Prešovskej univerzity Michala Cirnera je Gröhling v kultúrno-etických otázkach tak blízko Progresívneho Slovensku (PS), že časť voličov si možno povie, prečo sa nespoja. „Respektíve, že dôvod voliť SaS pominul a je lepšie prejsť k PS. SaS musí ukázať prednosti, vládne skúsenosti, odbornosť a trochu sa aj vymedziť voči PS napríklad euroskepticizmom (Sulík) a forsírovaním pravicového ekonomického liberalizmu, ale neviem či to bude stačiť,“ uviedol.

Práve PS je pre liberálov najväčšou konkurenciou, ale aj najbližším spojencom, s ktorým zdieľajú značnú časť elektorátu. „Dá sa očakávať zbližovanie s PS, a to môže vyvolať interné problémy v strane,“ uviedol pre Pravdu bývalý člen SaS Jozef Mihál. Gröhling však odmieta, že by sa pod jeho vedením SaS spojila s progresívcami. Naopak chce, aby strana pod jeho vedením dosiahla aspoň desať percent, čo je takmer dvojnásobok súčasnej podpory a zatiaľ sa tento cieľ zdá nereálny podobne ako Sulíkov cieľ v predčasných voľbách 2023 – vyhrať voľby.

Čítajte viac Prieskum SANEP: Smer a Hlas by nepotrebovali na zloženie vlády nikoho tretieho

Podľa sociológa a šéfa agentúry Focus Martina Slosiarika je PS jednoznačne konkurenčnou stranou. „Najväčšia časť voličov SaS by zvažovala okrem SaS voľbu PS. Ak sa na to pozrieme optikou volieb 2023, tak len približne polovica voličov SaS v roku 2023 volila SaS aj v roku 2020,“ uviedol. „Čiže medzi týmito voľbami došlo k celkom výraznej obmene elektorátu SaS. Samozrejme, voliči, ktorí prišli k SaS, pochádzali predovšetkým od OĽaNO. Naopak tí voliči, ktorých SaS medzi voľbami stratila, prešli predovšetkým k strane PS,“ zhodnotil.

Historicky najlepšie roky pre SaS z hľadiska volebného výsledku boli roky 2010 a 2016, kedy získali približne okolo 12 percent. Odvtedy sa pohybovali okolo šiestich percent a podobne je tomu aj v aktuálnych prieskumoch preferencií strán. Z toho približne tri až štyri percentá voličov a voličiek tvoria ich volebné jadro. „Sú to teda ľudia, ktorí chcú ísť voliť a sú presvedčení o voľbe SaS,“ uviedol pre Pravdu sociológ z agentúry Ipsos Roman Pudmarčík.

„Táto skupina volí SaS z rôznych dôvodov, napríklad zameranie na ekonomiku vychádzajúce z pravicových téz alebo práve kvôli Richardovi Sulíkovi. SaS množstvo voličov a voličiek stratilo aj kvôli tzv. povaleniam vlád, no zároveň mnohí prešli k novým stranám, ktoré lepšie zodpovedajú ich očakávaniam, hodnotovému nastaveniu a pod.,“ myslí si.

SaS ide do rizikovej fázy

Čo pre SaS zmena vedenia po dlhých rokoch znamená? Podľa Cirnera ide o diametrálne novú situácia, zaťažkávaciu skúšku a stresový faktor pre SaS. „Vieme, že len máloktorá politická strana na Slovensku prežila „otca zakladateľa“ a nestala sa politicky bezvýznamnou alebo zanikla,“ uviedol s tým, že strany sú na Slovensku väčšinou naviazané na osobu predsedu – zakladateľa, ktorý býva aj najpopulárnejším politikom strany, bez ktorého by sa volebná podpora strany prepadla.

Sulíkov odchod je riadený, pozvoľný a nie definitívny. Sám Sulík uviedol, že na kongrese navrhne funkciu čestného predsedu s relatívnym právom veto, na čom sa nezhodol s Gröhlingom. „SaS sa pohybuje v preferenciách na hranici zvoliteľnosti a nový predseda bude mať veľmi ťažkú úlohu, a to nielen presvedčiť jadrových voličov, aby ostali pri značke SaS, ale aj sa pokúsiť získavať nových sympatizantov, čo bude veľmi zložité. Je to v podstate zápas o politickú budúcnosť SaS, o jej politické prežitie,“ zhodnotil.

Aj podľa politológa Štefančíka ide SaS do rizikovej fázy, z ktorej sa mnohé strany nespamätali. „Voličské správanie je totiž na Slovensku pod vplyvom personalizácie, t. j. ľudia volia skôr na základe sympatií k lídrovi, na základe dôvery, ale menej sa rozhodujú podľa programu. Mnohým slovenským stranám sa nepodarilo nadviazať na úspechy otca zakladateľa a po niekoľkých mesiacoch sa strana prepadla pod hranicu zvoliteľnosti,“ uviedol. Výhodou oproti iným stranám v prípade SaS podľa Štefančíka je, že majú jedného hlavného kandidáta a strana sa už vopred neštiepi do viacerých krídiel podľa kandidátov na predsedu.

Sulík voličov lákal, ale aj plašil

Aj keď je strana naviazaná na Sulíka, ktorý bol pre voličov dlhý čas hlavným lákadlom, zároveň sa v rámci SaS dá považovať aj za polarizačnú osobnosť. Na jednej strane niektorí voliči a voličky volia SaS kvôli nemu, na druhej strane je pre ďalšiu časť ľudí Sulík prekážkou pre voľbu SaS,“ uviedol Pudmarčík. Podľa sociológa z Ipsosu je zatiaľ pomerne náročné predpovedať, aké presuny voličských skupín nastanú po zmene vedenia Sasky. „Je možné, že presuny voličskej základne nastanú obomi smermi, teda príde k odlivu Sulíkových podporovateľov, ale možno aj k prílevu nových voličov a voličiek, pre ktorých už nebude predstavovať jeho osoba prekážku. Kľúčové ďalej bude, aké bude smerovanie strany s novým vedením,“ skonštatoval Pudmarčík.

• 2024 – 2027: v opozícii

Okrem PS má presah voličskej základne aj so stranou Demokrati, KDH a hnutím Slovensko (bývalé OĽaNO). „Ak by sa SaS s novým vedením profilovo priblížila Progresívnemu Slovensku, opäť môže prísť k presunom voličov a voličiek medzi týmito stranami obomi smermi a zatiaľ nie je možné predpovedať, ktorá strana situáciu uchopí šikovnejšie a bude z toho profitovať,“ dodal sociológ Ipsosu. Podľa Cirnera je Sulík veľmi špecifický politik. „Ekonomický pravicový neoliberál (prezývaný pán Excel), ktorý má iné názory na medzinárodnú politiku a fungovanie Európskej únie. Má fanklub sympatizantov, väčšinou to celé stojí na ňom. Nie je to o liberalizme SaS, je to o predsedovi SaS,“ uviedol.

„Bez Sulíka, možno pána Viskupiča a pár ďalších by sme nenašli rozdiel medzi SaS a PS, ako som už uviedol. Pokiaľ bude erózia SaS pokračovať, PS sa určite bude snažiť do svojich radov získať zaujímavé akvizície (Kolíková, Krúpa, Marcinková…), ale možno sa aj pokúsi so SaS zlúčiť,“ myslí si Cirner. Aj keď patrí Sulík k politickým osobnostiam s dlhodobo nízkou dôverou, podľa šéfa Focusu je výrazný politik a v SaS ma vysokú dôveru. „Úlohou nového vedenia bude primárne udržať si súčasných voličov, potom môže premýšľať o nejakých stratégiách oslovenia nových,“ dodáva Slosiarik.

Interné krízy a riadený odchod

SaS si od svojho vzniku prešla viacerými internými krízami, kritici nakoniec odišli a Sulík zostal. Prvé personálne zemetrasenie prišlo po predčasných voľbách v roku 2012. Protikan­didátom Sulíka bol na druhom sneme strany Jozef Kollár, ktorý mu vyčítal nepopularitu a to, že nie je tímový hráč. Naopak, Sulík mal obavy, že s Kollárom na čele sa nedostanú do parlamentu. Za Sulíkom vtedy stáli Ľubomír Galko či Lucia Ďuriš Nicholsonová, za Kollárom Juraj Miškov či Daniel Krajcer.

Foto: Pravda, Ľuboš Pilc

koaličná zmluva, podpis, radičová, dzurinda, sulík, bugár Podpis koaličnej zmluvy v roku 2010.

Na kongrese SaS zvíťazil Sulík, no spory sa im nepodarilo prekonať a Kollár napokon opustil SaS spolu s Miškovom, ktorý neskôr s odídencami z SaS založil stranu Slovenská občianska koalícia (SKOK!). Ďalšie veľké otrasy s podobným scenárom sa udiali tesne pred parlamentnými voľbami 2020. Skupinka okolo Ľubomíra Galka sa rozhodla odísť a založila platformu Demokratické jadro SaS. Predchádzala tomu kritika zo strany galkovcov a opäť aj kongres, na ktorom si Sulík potvrdil svoje prvenstvo.

Zo strany odišiel po nezhodách so Sulíkom aj Jozef Mihál, ktorý sa na krátky čas do strany vrátil, a po eurofondovom konflikte s Veronikou Remišovou odišla aj Lucia Ďuriš Nicholsonová. Po odchode SaS z bývalej koalície a čoraz väčšom tlaku na predčasné voľby stranu opustil aj Martin Klus. Do strany sa vrátila Jana Kiššová a SaS sa dohodla na spolupráci aj s bývalým šéfom KDH Alojzom Hlinom.

Aj preto je aktuálne Sulíkov odchod riadený. Po jeho odchode bude strana podľa politológa Štefančíka v ohrození tak, ako za posledné mesiace Sulíkovho šéfovania. „Gröhling sa nejaví tak politicky obratný, ako Richard Sulík. Sulík však nikam neodchádza, a to je veľké plus pre stranu. Povedal by som, že to tam bude manažovať z úzadia a v prípade problémov určite zasiahne,“ uviedol.

Bez Sulíka by to mala SaS ťažké aj podľa Cirnera a kým odíde len na oko, liberáli sa zrejme udržia nad vodou. „SaS je však v ohrození aj dnes, našťastie okrem eurovolieb, kde asi SaS pre Sulíka miesto europoslanca získa (inak by to bolo veľmi vážne) sú pre SaS ťažiskové až parlamentné voľby,“ dodal politológ.

Mihál: Správny čas na zmenu bol zrejme skôr

SaS bola na ministerstve vnútra zaregistrovaná koncom februára 2009 a už od začiatku sa profilovala ako silne ekonomická, liberálna a pravicová strana. V prípravnom výbore boli aj Jozef Mihál či Robert Mistrík, dnes už bývalí členovia strany, aj keď Mihál sa do SaS na krátky čas v marci 2020 vrátil. V júni 2023 oznámil, že bude spolupracovať ako nestraník so subjektmi Demokrati a Jablko.

Bývalý a zakladajúci člen SaS Mihál pre Pravdu uviedol, že voľba predsedu SaS je vecou členov SaS, v čom im želá rozvahu a dobrú voľbu. „Osobne pri predpokladanom zvolení pána Gröhlinga očakávam väčší príklon od ekonomických tém k sociálnym témam a k ľudskoprávnej agende,“ myslí si Mihál.

Foto: TASR, Jaroslav Novák

Jozef Mihál Na Slovensku sa v sobotu 30. septembra 2023 konali v poradí štvrté predčasné a celkovo deviate parlamentné voľby v ére samostatnosti. Na snímke Jozef Mihál počas volebnej noci v centrále strany Demokrati v Bratislave v sobotu 30. septembra 2023.

Správny čas na zmenu vedenia bol podľa neho omnoho skôr. „Avšak okrem iného, aj táto zmena stojí a padá na tom, ako rozhodoval doterajší šéf Richard Sulík. Pri lepšom vedení strany smerom dovnútra možno spomínané stranícke rozkoly nemuseli byť,“ uviedol. SaS ide podľa neho do značného rizika. „Braňo Gröhling sa zdá byť osobne pripravený zaujať post predsedu, nie som si však istý, či to s rešpektom prijme aj podstatná časť členov SaS a či to prijme časť jej skalných priaznivcov,“ hovorí Mihál.

Foto: SITA, Jana Birošová

VOĽBY: Volebná noc v centrále strany SAS Podpredseda SaS Branislav Gröhling

Skalní síce podľa neho chápu potrebu zmeny predsedu, avšak predstavovali by si zrejme iného nástupcu Sulíka. „V tomto to bude mať Braňo Gröhling ťažké. Bude sa snažiť práve o ten „nový vietor“ avšak, mnohí to budú vnímať tak, že tento nový vietor priveje loď menom SaS ku korábu menom PS,“ myslí si. Výhodou liberálov je však podľa Mihála to, že SaS šal od svojho založenia až doteraz stále v rovnakých koľajách. „Ľudia vedia, že sa zameriava najmä na ekonomické témy v ktorých presadzuje liberálno-pravicové postoje. Voliči SaS to oceňujú,“ dodal Mihál s tým, že práve pripravovaná zmena vedenia môže znamenať silnejší príklon k sociálno-ľudskoprávnej agende.

Podľa bratislavského župana a člena Republikovej rady SaS Juraja Drobu ostane strana jedinou pravicovo-liberálnou stranou. „Zároveň potvrdí svoje pevné a jednoznačné proeurópske a prozápadné smerovanie. Pán Sulík 15 rokov úspešne viedol stranu a rozhodol sa prenechať kormidlo novému predsedovi. Patrí mu poďakovanie a úcta za 15 rokov poctivej práce,“ uviedol pre Pravdu.

SaS zažila hviezdne chvíle – pozitívne aj negatívne

Liberáli sú v parlamente nepretržite od svojho vzniku. Ako hodnotia pôsobenie liberálov na politickej scéne politológovia? Podľa Štefančíka sa do parlamentu dostali párkrát s odretými ušami. „Povedal by som, že dokázali veľa dobrého, keď boli v opozícii, ale v prípade koalícií boli tým rušivým elementom. Je pravda, že popri Igorovi Matovičovi vyzerali ako neviniatka, ale myslím si, že výrazný podiel na úspechu Roberta Fica vo voľbách 2012, keď následne zostavil jednofarebnú vládu, má práve SaS,“ myslí si politológ.

Čítajte viac Sulík predstavil kandidátku SaS do eurovolieb, do Bruselu chcú aj viacerí poslanci NR SR

Podľa Cirnera mali viacero hviezdnych chvíľ v pozitívnom aj negatívnom zmysle. „Hneď po prvých voľbách sa stali silnou stranou vlády Ivety Radičovej, Sulík sa stal predsedom parlamentu – druhým najvyšším ústavným činiteľom, obsadili dôležité posty vo vláde, ale vlastnú vládu povalili pre tzv. euroval, potom sa sotva dostali do parlamentu a pôsobili v opozícii až do roku 2020, i keď po voľbách 2016 si Sulík myslel, že opätovný dobrý výsledok mu umožní zostaviť aj s SNS koalíciu, kde bude možno aj premiérom, čo bolo naivné,“ konštatuje politológ.

Do vlády sa vrátili v roku 2020, kde však mali najostrejšie spory s hnutím OĽaNO Igora Matoviča. Paradoxne to bol však práve Sulík, ktorý Matoviča v roku 2010 priviedol do politiky. Štyria zakladajúci členovia OĽaNO vtedy kandidovali na kandidátke SaS. „Čo tiež viedlo k zlému verejnému obrazu koalície, z ktorej napokon odišli a podieľali sa na povalení ďalších vlád. Medzičasom bol Sulík europoslancom a zároveň predsedom strany, čo bola neobvyklá situácia. Takisto postupne zo SaS odchádzali výrazné tváre, a to nielen počas dvoch veľkých odchodov, ale aj priebežne,“ hovorí s tým, že ľudský potenciál SaS je skromnejší na výrazné osobnosti, ktoré by mohli prinášať strane hlasy vo voľbách. „Hovorí sa tomu aj personálna vyprázdnenosť,“ do­dal.