Antibiotiká v potravinách. Časovaná bomba?

, , 07.08.2013 20:00, aktualizované: 08.08.2013 08:00
Antikoncepcia sa s antibiotikami neráči
Ilustračné foto Autor:

Ľudia už roky môžu jesť antibiotiká v malých dávkach bez toho, aby o tom vedeli. Odhalili to potravinové škandály. Tie ukázali, že nie je problém, aby sa na trh dostalo mäso s obsahom týchto liekov. Rovnako sa nedá vylúčiť ani to, že sa ich zvyšky nachádzajú v ovocí a v zelenine. Môže niekoľkoročné užívanie malých dávok antibiotík v potravinách poškodiť zdravie človeka?

Odborníci tvrdia, že vplyv to má. Telo si časom môže vypestovať rezistenciu na antibiotiká, mení sa imunitný systém alebo vzniká alergia, ktorá sa odrazí na funkcii pečene či obličiek.

Výskumy, ktoré by dokázali, ako vplýva niekoľkoročné užívanie malých dávok antibiotík na zdravie človeka, nie sú. Lekári vedia zatiaľ presne pomenovať jeden negatívny efekt, a tým je rezistencia na antibiotiká, ktorú nazvali časovanou bombou. Ostatné škodlivé vplyvy odhadujú.

Podľa Stanislava Stuchlíka z Katedry molekulárnej biológie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského antibiotiká v potravinách nepriamo ohrozujú človeka. „Antibiotiká v potravinách môžu vyvolávať vznik rezistentných baktérií, ktoré doteraz rezistentné neboli. Na ochorenia, ktoré sa dali predtým liečiť štandardnými antibiotikami, už tieto lieky nestačia,“ hovorí Stuchlík. Liečba je potom náročnejšia a ekonomicky drahšia.

Zvieratá sa dnes už nechovajú prirodzeným spôsobom. Sú zavreté, nemajú prirodzenú stravu a vzniká riziko infekcií. Preto preventívne dostávajú antibiotiká, ktoré sa dostávajú aj do mäsa. V rastlinnej výrobe je u nás zase bežné používanie antimykotík, ktoré majú zabrániť rôznym ochoreniam rastlín. Antibiotiká v rastlinnej výrobe používajú najmä farmári z Južnej Ameriky, ktorých produkty sa vo veľkom dostávajú aj na Slovensko.

„Ak jeme mäso kontaminované antibiotikami alebo ovocie a zeleninu, ktorá obsahuje stopy antibiotík, riziko rezistencie je vyššie. Každý si nosíme približne 10 miliárd mikroorganizmov, keď ich pošteklíte nízkymi dávkami, za 48 hodín vzniknú rezistentné mutanty,“ hovorí profesor Vladimír Krčméry z Vysokej školy sv. Alžbety. Škola má spoločné pracovisko so Slovenskou zdravotníckou univerzitou, v ktorom sledujú vznik a vývoj odolnosti človeka na antibiotiká. „Nedávno sme napríklad testovali človeka, u ktorého nezaberá už 24 antibiotík,“ hovorí Krčméry. Antibiotická rezistencia pri liečbe sa však môže veľmi rýchlo preniesť aj na okolie. „Ak užívate antibiotiká, pretože vás bolí hrdlo, môže sa stať, že svojich blízkych nenainfikujete patogénom, ale iným mikroorganizmom, ktorý sa v dôsledku používania nízkej dávky stáva odolný,“ upozorňuje.

Michal Piják, internista hepatológ, hovorí, že ak sa lieky dostanú do mäsa, úplne sa mení kvalita produktov. „Ich konzumácia má za dôsledok to, že nám to zničí črevnú flóru, ktorá je veľmi dôležitá pre imunitný systém. Konzumácia takto prijímaných antibiotík priamo nepoškodzuje orgány, do budúcnosti to však na ne vplyv má. Ak sa pacient znova stretne s mikróbom a dostane antibiotiká, môže sa to prejaviť alergickou reakciou alebo autoimunitnou chorobou,“ dodal. Alergická reakcia môže zasiahnuť pečeň alebo obličky. Aj podľa imunológa Petra Pružinca antibiotiká, nielen v jedle, môžu ovplyvňovať imunitu. „Priamo by som však nepovedal, že antibiotiká zvyšujú alergiu. Skôr naopak, vzniká alergia na antibiotiká, ktorá nebýva až taká zriedkavá,“ podotkol lekár. Piják ešte upozorňuje, že problémom pri potravinách nie sú len antibiotiká, ale aj látky podobné hormónom. Tie podľa neho hrajú významnú úlohu pri vzniku obezity.

Lieky vplývajú na zdravie ľudí nielen cez jedlo, sú všade okolo nás. Antibiotiká a antimykotiká, ktoré sa používajú v poľnohospodárskej výrobe, sa dostávajú do pôdy, odpadových i povrchových vôd a štrkových jazier. Aj voda na kúpanie, ktorá je z hygienického hľadiska čistá, môže obsahovať rezistentné mikróby. Podľa Krčméryho pre zdravého človeka to nie je nebezpečné, horšie je, že pri kúpaní sa z takej vody niekedy napije dieťa. Používanie antibiotík u hospodárskych zvierat sa podarilo zakázať, aj keď v Európe sa stále objavujú škandály s mäsom nakazeným antibiotikami. „Bol to dlhý boj, ktorý trval desať rokov, ale podarilo sa zakázať asi šesť antibiotík. Zatiaľ sa však nepodarilo stopnúť používanie antimykotík na ošetrovanie rastlín. Myslím si, že ich používanie v poľnohospodárstve treba výrazne obmedziť,“ hovorí Krčméry.

Antibiotiká v živočíšnej výrobe sú povolené len na prevenciu a liečbu, a to na predpis veterinárneho lekára. „Národná legislatíva v tejto oblasti je prísnejšia ako legislatíva únie,“ zdôrazňuje ministerstvo pôdohospodárstva. O tom, že by sa Slovensko snažilo v rámci únie o sprísnenie používania antibiotík v poľnohospodárstve však rezort neuvažuje. Antimykotiká, ktoré sa používajú v humánnej medicíne, sa podľa rezortu v rastlinnej výrobe nepoužívajú.

I keď ministerstvo upozorňuje, že všetko je u nás v poriadku, pravda môže byť niekde inde. Štát nemá taký aparát kontrolórov ani technické vybavenie, ktorí by dokázali preveriť každého farmára alebo pestovateľa. Krčméry si myslí, že by sa mal hľadať spôsob, ako sprísniť mikrobiologické kontroly potravín, najmä tých, ktoré sa tepelne nespracovávajú, ako je ovocie a zelenina. „Mäso si prepečiete, ale šalát asi nie. A každý rok je vo svete niekoľko smrteľných epidémií z čerstvej zeleniny, ktorá sa nepolieva sterilnou vodou a nie je pestovaná v sterilnej pôde,“ vysvetlil profesor.

Anketa: Aký vplyv má dlhodobé užívanie antibiotík?

Peter Pružinec, alergiológ – imunológ Antibiotiká nám môžu ovplyvňovať imunitu. Priamo by som nepovedal, že antibiotiká zvyšujú alergiu. Skôr naopak, vzniká alergia na antibiotiká, ktorá nebýva až taká zriedkavá. Mnohí pacienti sú alergickí na antibiotiká, a to aj napriek tomu, že sa vyrábajú nové. Tie sa však od predchádzajúcich nie veľmi odlišujú. Nové antibiotikum sa zmení len v chemickej štruktúre, ale účinok zostáva rovnaký a alergizuje tak ako predchádzajúce li­eky.

Tibor Hlavatý, gastroenterológ Tak ako pri všetkých liekoch aj užívanie antibiotík môže mať vedľajšie účinky. Medzi spoločné pre väčšinu antibiotík patrí narušenie mikrobiálnej rovnováhy na slizniciach a koži, ktoré sa potom prejavuje hnačkami alebo rôznymi kvasinkovými infekciami či ženskými problémami. Výskyt vedľajších účinkov stúpa s dĺžkou užívania. Okrem toho majú jednotlivé antibiotiká špecifické vedľajšie účinky. Niektoré sú „ťažké“ na obličky, iné na žalúdok. Čo sa týka výskytu antibiotík v potravinách, nie som expertom na výskyt xenobiotík v potravinových reťazcoch. Popri antibiotikách môžu byť problémom aj hormonálne aditíva. Pri hormónoch sa môžu účinky teoreticky prejaviť aj v nižších dávkach.

Michal Piják, internista – hepatológ Konzumáciou jedla s antibiotikami sa priamo nepoškodzujú orgány, do budúcnosti to však na ne vplyv má. Ak sa pacient znova stretne s mikróbom a dostane antibiotiká, môže sa to prejaviť alergickou reakciou alebo autoimunitnou chorobou. Alergická reakcia môže byť akútna, zničí pečeň alebo obličku, alebo môže viesť k chronickej chorobe týchto, prípadne iných orgánov, napríklad k artritíde či zápalu kĺbov. V súčasnosti sa každým rokom zvyšuje výskyt týchto chorôb. Antibiotiká preto môžu poškodiť niektoré orgány, hlavne tie, ktoré metabolizujú, ako napríklad pečeň a obličky. V súčasnosti žijeme v otrávenom svete, z potravín sa do tela dostáva množstvo toxických látok. Otázne je, či sú dnes zdravé aj ryby. Je v nich ortuť a iné látky a tepelnou úpravou sa omega3 mastné kyseliny znehodnotia. V potravinách sú tiež látky, ktoré sa podobajú na ženské hormóny a hrajú úlohu pri vzniku obezity. (zb)

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#antibiotiká #potravinový škandál #rezistencia na antibiotiká
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku