Do tejto funkcie ho v pondelok zvolilo 11 zo 16 hlasujúcich sudcov trestného kolégia, potvrdila to Kancelária predsedu NS SR. Harabin uspel v opakovanom kole voľby šéfa kolégia, do prvého kola nekandidoval nik. Kolégium dočasne viedol Igor Burger. Tento post bol neobsadený od začiatku roka, keď bývalý prezident Ivan Gašparovič odvolal z talára bývalého šéfa kolégia Haralda Stiffela spolu s ďalšími šiestimi sudcami, ktorí mali vek nad 65 rokov.
Harabin naznačil už pred rokovaním súdnej rady, ktoré viedol pravdepodobne posledný raz vo svojom funkčnom období, že by zobral kandidatúru, ak ho niekto za šéfa kolégia navrhne. „Som profesionál? Som trestný sudca? Zapadá to do koncepcie trestného súdnictva? Áno,“ povedal. Pripomenul, že na post predsedu NS SR odišiel v roku 1998 práve z postu šéfa trestnoprávneho kolégia.
Harabin sa sťažuje v Štrasburgu, že mu Ústavný súd neobnovil konanie
Predseda najvyššieho súdu Štefan Harabin sa opäť obrátil na Európsky súd pre ľudské práva. Tento raz sa sťažuje na to, že mu Ústavný súd neumožnil obnovu konania o disciplinárnom návrhu za neumožnenie kontroly ministerstva spravodlivosti na jeho súde.
"Musím podávať sťažnosť, aby som chránil záujmy ostatných občanov, pretože keď ja sa nedovolám práva, tak potom radový občan sa ako môže dovolať práva,“ vyhlásil. Podľa jeho slov nová sťažnosť dostala v Štrasburgu absolútnu prioritu.
„Veď už bolo aj rokovanie Rady ministrov s Ústavným súdom,“ dodal. Harabin podľa vlastných slov v sťažnosti žiada „všetko, čo sa podľa zákona dá“. O požadovanej sume sa baviť nechcel. „Lebo aj to venujem charite. Ten plat mi bude musieť byť zaplatený aj s úrokmi,“ dodal Harabin. Podľa neho by sa mali novinári pýtať, či to zaplatia exministri Lucia Žitňanská a Ivan Mikloš.
Harabin žiadal Ústavný súd o obnovu konania, v ktorom ho disciplinárne potrestali za neumožnenie kontroly rezortu financií na najvyššom súde zrážkou 70 percent platu na obdobie jedného roka. Svoju žiadosť o obnovenie konania Harabin podal na základe verdiktu ESĽP, ktorý uznal, že v tomto konaní bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces. ESĽP konštatoval, že o Harabinovi rozhodovali aj ústavní sudcovia, pri ktorých boli pochybnosti o zaujatosti. Keď ESĽP zistil takéto pochybenie, k podstate sporu sa už nevyjadroval.
Nepovedal teda, či ministerstvo financií má alebo nemá právo kontrolovať Najvyšší súd SR, ani či si Harabin zaslúžil trest. Prvotnou sťažnosťou, ktorú Harabin dával na ESĽP a čiastočne aj uspel, chcel vysúdiť 150-tisíc eur. Európsky súd mu priznal tritisíc eur a 500-eurové trovy konania.
Neumožnená kontrola na NS SR, o ktorú sa ministerstvo financií pod vedením Ivana Mikloša viackrát pokúšalo, bolo dôvodom viacerých konaní. Mikloš najprv v auguste 2010 dal NS SR 33-tisícovú pokutu a Harabinovi osobne tisíceurovú pokutu. Obe sú v súčasnosti zrušené. O zrušení väčšej pokuty pre súd už dávnejšie rozhodla osobitná komisia ministra financií za úradovania nového ministra Petra Kažimíra.
Verdikt o menšej osobnej pokute pre Harabina aktuálne zrušil bratislavský krajský súd, ktorý túto vec vrátil rezortu financií na nové rozhodnutie. Spomínaný disciplinárny prípad, v ktorom Harabin neúspešne požiadal o obnovu konania, iniciovala disciplinárnym návrhom exministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská.
Krajský súd a aj Najvyšší súd ešte pred verdiktom Ústavného súdu SR konštatovali, že kontrolu na NS nemá robiť ministerstvo financií, ale Najvyšší kontrolný úrad. Kontrola NKÚ na Najvyššom súde SR napokon nezistila žiadne porušenia zákonov a ani finančné rozdiely.
Harabin: Kým som bol minister, podozrenia okolo výberov sudcov neboli
Štefan Harabin dúfa, že polícia prešetrí situáciu okolo výberových konaní na sudcov na okresných súdoch v Rožňave a Michalovciach.
Pravde napísal čitateľ štyri dni pred ukončením konkurzov, kto ich vyhrá. Zverejnené výsledky jeho predpoklad potvrdili. „Za môjho ministrovania to nebolo. Ani len podozrenie si nikto nedovolil, pretože všetko bolo transparentné,“ povedal Harabin pred pondelkovým rokovaním súdnej rady.
Súdna rada už za Harabinovho vedenia nepreverí okolnosti týchto výberových konaní. Rokovanie rady dnes vedie posledný raz – na konci týždňa sa skončí jeho funkčné obdobie predsedu NS SR, teda automaticky aj predsedníctvo v súdnej rade. „To už sa pýtajte nového vedenia súdnej rady. My to nemáme dnes na pretrase. Kým to sem dôjde, tak ten proces potrvá,“ dodal Harabin pred začiatkom rokovania rady. Medzi kandidátmi na vymenovanie do funkcie sudcov, ktorých dnes napokon súdna rada odobrila, bola aj Judita Gabonaiová-Hrenčuková, ktorá vyhrala spomínané výberové konanie v Rožňave. Za súdnu radu vo výberovej komisii sedel Juraj Sopoliga.
Vo výberovom konaní na dve voľné miesta na okresnom súde v Michalovciach uspeli Jana Smereková a Andrej Radomský. Vo výberovej komisii bola za súdnu radu jej podpredsedníčka Mária Bujňáková. „Pozrite si postup v zápisnici a je to jasné,“ povedala dnes Bujňáková. Podľa nej všetko bolo úplne podľa pravidiel.
Pravda v článku z 13. júna pripomenula, že už pred pár týždňami informovala o výberových konaniach na okresných súdoch v Snine a v Kežmarku, keď do redakcie dostala výsledky ešte pred ich zverejnením. Dokonca aj s väzbami víťazov konkurzov či ich príbuzných a nadriadených na niektorých členov komisií. Denník uviedol, že v Rožňave vyhrala Judita Gabonaiová-Hrenčuková, dcéra dlhoročnej sudkyne tohto súdu.
V písomnej časti skončila z 26 ako štvrtá, v ústnej uspela z troch ďalších účastníkov iba ona. Predseda súdu v Rožňave reagoval, že pri vyhlásení konkurzu aj výbere členov komisie postupoval zákonne. „Samotné výberové konanie vykonala výberová komisia, ktorej členom som nebol, a preto sa k priebehu a k hodnoteniu výberovej komisie vyjadriť neviem,“ povedal pre Pravdu Viliam Hlaváč.
V Michalovciach sa bojovalo o dve miesta sudcov, úspešní boli Smereková a Radomský. V písomnej časti získal viac bodov ako oni len jeden uchádzač, naopak, v ústnej časti, ktorá má najvyššiu váhu a body v nej udeľujú členovia komisie, získali obaja najviac bodov.
„Môj známy sa zúčastnil na výberovom konaní v Michalovciach a bývalá kolegyňa ho už vo dverách vítala s informáciou, kto vyhrá. Takisto rovno povedala aj to, že na výberko do Rožňavy sa ani nemusí unúvať, že vie, kto to vyhrá,“ informoval Pravdu čitateľ. Smereková pôsobí na tomto súde v pozícii hlavného radcu, Radomský je vyšším súdnym úradníkom na košickom okresnom súde. Vo výberovej komisii sedela aj sudkyňa z košického krajského súdu.
Predseda Okresného súdu v Michalovciach Pravde napísal, že vybral komisiu tak, ako mu určuje zákon: „Ja osobne som členom výberovej komisie nebol, preto sa k priebehu výberového konania ani ku konečnému spôsobu vyhodnotenia výsledkov vyjadriť neviem,“ reagoval pre Pravdu Martin Stretavský. Je však presvedčený o tom, že osobnostná a odborná úroveň všetkých členov výberovej komisie bola dostatočnou zárukou objektívneho posúdenia odborných znalostí a ostatných požadovaných predpokladov jednotlivých uchádzačov o funkciu sudcu.