„Je tu možný rôzny výklad, nie je to jednoznačne dané. Keď beriem do úvahy text ústavy aj výklady ústavného súdu, tak mi to vychádza tak, že by sa súčasný prezident skutočne mohol pokúsiť o taký krok, že odmietne napríklad všetkých, alebo povedzme vymenuje jedného a na tie zvyšné dve miesta si vyžiada ďalších štyroch kandidátov,“ uviedol Giba.
V ústave je dané len to, že na vymenovanie ústavných sudcov musí dostať dvojnásobný počet mien kandidátov. „Ale nie je jednoznačne v ústave kategoricky povedané, že keď má šiestich kandidátov k dispozícii, tak si z nich musí vybrať troch,“ poznamenal Giba. Ten vidí aj priestor na taký výklad ústavy, ktorý umožňuje odmietnutie všetkých alebo niektorých predložených kandidátov. „Ja nehovorím, že je to správne alebo nesprávne, keby to prezident urobil, len hovorím, že priestor na takýto postup – podľa môjho názoru – slovenská ústava dáva vzhľadom na svoj text aj na predchádzajúcu rozhodovaciu činnosť ústavného súdu,“ vysvetlil ústavný právnik.
Benátska komisia má iný názor
Vláda prostredníctvom ministra spravodlivosti Tomáša Boreca požiadala o vyjadrenie k tejto téme Benátsku komisiu (Čítajte v článku Kiska nemá právomoc nemenovať zvolených ústavných sudcov, tvrdia experti.). Borec sa jej pýtal, či novozvolený prezident môže odmietnuť všetkých navrhnutých kandidátov a požiadať Národnú radu Slovenskej republiky o predloženie nových návrhov. „Novozvolený prezident nemá podľa Ústavy Slovenskej republiky právomoc odmietnuť všetkých navrhnutých kandidátov a požiadať národnú radu o predloženie nového zoznamu,“ znela odpoveď Benátskej komisie, ktorú zverejnil Ústavný súd SR. Komisia teda vylučuje možnosť odmietnutia zoznamu kandidátov ako celku.
Závery komisie sú len odporúčacie
Giba pripomenul, že Benátska komisia, ktorej členov si vysoko váži a ich odbornosť by si nedovolil spochybniť, nie je oprávnená záväzným spôsobom vykladať našu ústavu. „Tú môže vyložiť právne záväzným spôsobom len ústavný súd,“ dodal. Giba hovorí, že ak chce človek vidieť do ústavného systému, tak musí poznať jazyk danej krajiny, a by si mohol ústavu prečítať v pôvodnom znení rovnako ako aj rozhodnutia ústavného súdu. Taký človek by mal poznať aj historické, politické, spoločenské súvislosti vzniku a vývoja ústavy.
„Právo nie je ako medicína, kde platí, že ľudské telo je všade na svete rovnaké,“ prirovnal. K poznaniu ústavného systému treba poznať aj judikáty ústavného súdu. Podľa Gibu je zvláštne, že sa vláda suverénneho štátu obrátila na zahraničných expertov, aby ich požiadala o výklad slovenskej ústavy, ktorý sa týka fungovania slovenských ústavných orgánov. Takýto postup by ako-tak pochopil, ak by išlo o ľudskoprávne otázky, ktoré súvisia s Európskym súdom pre ľudské práva a môžu mať medzinárodné dohry.
Zástupkyňa SR pred Európskym súdom pre ľudské práva upozorňuje na to, že Benátska komisia nevychádzala pri formulovaní svojho stanoviska len z prekladu relevantných ustanovení Ústavy Slovenskej republiky, ale aj z významných rozhodnutí Ústavného súdu SR. Odkazuje na ne priamo v jednej poznámke. „Ako poradný orgán Rady Európy pre ústavnoprávne záležitosti zatiaľ vypracovala viac ako 500 stanovísk pre viac ako 50 štátov a 80 štúdií. Európsky súd pre ľudské práva sa vo svojich rozsudkoch od roku 2002 viac ako 50-krát odvolal na stanoviská Benátskej komisie,“ uviedla Marica Pirošíková.
SDKÚ: Rozhodnutie prezidenta Kisku je nádejou pre súdnictvo
Rozhodnutie prezidenta Andreja Kiska vymeniť troch členov Súdnej rady SR je podľa opozičnej strany SDKÚ nádejou pre súdnictvo. „Súdnictvo je oblasť, kde ešte od roku 1989 nedošlo, bohužiaľ, k žiadnym zásadným personálnym zmenám, ktoré by u občanov posilnili pocit istoty v právny štát. Rozhodnutie prezidenta SR o personálnych zmenách v súdnej rade je prvým správnym krokom a nádejou, že sa to s vymožiteľnosťou práva pohne u nás konečne dopredu,“ povedal predseda SDKÚ Pavol Frešo. Občania, ktorí poctivo pracujú a platia dane, podľa Freša právom očakávajú od štátu plnenie jeho základných funkcií a služieb občanom. „A zabezpečenie spravodlivosti, vymožiteľnosti práva a bezpečnosti svojich občanov je základnou funkciou každého demokratického štátu,“ dodal.