Ich transformácoiu by sa tak začala najväčšia zmena v tejto vedeckej inštitúcii, ktorá by mala priniesť väčšie prepojenie výskumu s firmami a tiež viac slobody pri nakladaní s financiami, napríklad aj v odmeňovaní podľa kvality.
Prečítajte si komentár Petra Javůrka Zahodiť a začať znovu.
Na to, že reforma SAV sa zablokovala na úrovni Úradu vlády, denník Pravda upozornil už v sobotu. Zákon, ktorý rieši transformáciu akadémie, prešiel pripomienkovým konaním, aj Legislatívnou radou, doteraz však o ňom kabinet nerokoval. Vedci upozorňujú, že do návrhu zákona chce zbor poradcov premiéra vložiť ustanovenia, ktoré ohrozujú samosprávnosť najväčšej vedeckej inštitúcie na Slovensku.
V návrhu, ktorý poradcovia predložili, je totiž ustanovenie o tom, aby minister školstva budúcej vlády v podstate rozhodoval o tom, ktorý ústav dostane zelenú ako verejná výskumná inštitúcia a ktorý zanikne.Podľa predsedu Akadémie Pavla Šajgalíka v praxi by to znamenalo, že o existencii každého ústavu by v podstate bez zverejnenia kritérií a akejkoľvek možnosti odvolať sa, rozhodoval minister. „Toto považujeme za stratu samosprávnosti,“ zdôraznil Šajgalík.
Na protest proti zásahom do pripraveného návrhu zákona sa v utorok v bratislavskom areáli SAV na Patrónke zhromaždilo približne dvesto vedcov. „To, prečo tu dnes stojíme, je práve o tom, či chceme samosprávnosť aj do budúcnosti. Alebo odovzdáme túto výsadu a o našom bytí či nebytí, o tom, aká má byť veda a čo má skúmať, budú rozhodovať politici, politickí nominanti, splnomocnenci či podnikatelia,“ vyhlásil na proteste Matej Stano z iniciatívy Veda chce žiť. Asi dvesto výskumníkov SAV protestovalo aj v Košiciach. V oboch mestách podporili pôvodný návrh zákona, ktorý pripravil rezort školstva, a odmietli zásahy, ktoré predložil zbor poradcov.
„Spomínaný návrh bol zdôvodnený potrebou kontroly nakladania s verejnými zdrojmi a jej jasného definovania,“ reagoval tlačový odbor Úradu vlády v odpovedi na otázku, prečo zbor poradcov navrhuje, aby o existencii budúcich verejných výskumných inštitúcií rozhodoval minister školstva.
Úrad vlády potvrdil, že členom zboru je aj terajší splnomocnenec vlády pre výskum a inovácie Jaromír Pastorek, ktorého vedci vlani odvolali z pozície šéfa SAV. Práve on má podľa niektorých akademikov stáť za zablokovaním zákona.
Pravda sa opýtala Pastoreka, či pripravil zámer zvýšiť kompetencie ministrovi školstva. „Ja som tie návrhy nedával,“ povedal. Odpovedi na otázku, či s nimi súhlasí, sa vyhýbal. „Ako pri komplexnej akreditácii predkladajú svoje predstavy jednotlivé fakulty, tak by mali robiť aj verejné výskumné inštitúcie,“ uviedol k časti, aby jednotlivé ústavy SAV predkladali budúcemu ministrovi školstva projekty svojej zmeny.
Ide o majetok?
Zmena jednotlivých ústavov na verejné výskumné inštitúcie im má umožniť získať viac peňazí aj v rámci spolupráce s firmami, ale aj väčšiu slobodu pri nakladaní s financiami. Prechod z rozpočtovej a príspevkovej formy na verejnoprávnu však znamená aj riešenie viacerých pracovnoprávnych a majetkových vecí.
Dôvodom oddiaľovania prijímania zákona boli podľa rezortu školstva námietky práve proti nastaveniu správy majetku, ktoré „sa vynorili relatívne neskoro“. „Nastavenia v zákone boli také, že s majetkom by bolo ťažké manipulovať bez toho, aby štát dával k tomu svoje vyjadrenie,“ povedal minister školstva Juraj Draxler.
Podľa nového návrhu zo zboru poradcov by mal majetok zostať štátny, verejné výskumné inštitúcie by boli tak ako doteraz ich správcom. „Je to nepohodlné a neštandardné pre verejné inštitúcie. Keďže sme však boli obviňovaní, že s majetkom chceme kupčiť, sme ochotní s týmto návrhom súhlasiť a pripustiť, že majetok nemusíme vlastniť a budeme ho spravovať,“ poukázal Šajgalík. Pripomenul však, že takéto obmedzenie by sa týkalo len SAV, iných verejných výskumných inštitúcií nie.
Pastorek si však predstavuje oveľa väčší vplyv štátu alebo firiem pri riadení ústavov. Aj v súvislosti s predchádzajúcim článkom v Pravde uviedol, že „zastúpenie externého prostredia z predstaviteľov štátu, samospráv a hospodárskej sféry v riadiacich orgánoch vedy môže slovenskej vede iba pomôcť, vôbec nie uškodiť“.
Proti tomu je rezort školstva aj vedenie SAV. „Ak by sme otvorili aj správnu aj dozornú radu externému prostrediu, kto bude riadiť tú verejnú výskumnú inštitúciu? Bude mať vedenie inštitúcie dostatok nástrojov na to, aby sa mu to nevyšmyklo z rúk? To je naša obava,“ vysvetlil Šajgalík.
Minister školstva zdôrazňuje, že s takým návrhom nesúhlasil ani rezort financií. „Okrem nás aj ministerstvo financií trvalo na tom, aby nebolo možné, aby ľudia z externého prostredia mali možnosť vstupovať do riadiacich štruktúr transformovaných ústavov práve preto, aby sa zachovala kontrola verejnej správy štátu nad majetkom,“ povedal pre Pravdu Draxler.
Rokovania pokračujú
Vyjednávania o tom, či a v akej podobe bude návrh zákona zaradený na rokovanie vlády pokračujú. „Potrebujeme mať zákonný priestor na to, aby sa SAV mohla úspešne transformovať. Rokujem so všetkými zúčastnenými,“ podotkol Draxler. Snahou rezortu podľa neho je, aby transformácia bola pripravená na začiatok budúceho roka. Inak v krajnom prípade hrozí, že sa odsunie až na obdobie rokov 2021 –23, čo by bolo podľa ministra nešťastné. Súvisí to totiž s eurofondami, keď začnú jednotlivé ústavy SAV čerpať financie z EÚ v terajšej právnej forme, nemali by ju potom meniť.
Rozhodnutie je na úrade vlády. Ten tvrdí, že návrh dôsledne, precízne a odborne pripomienkuje a po ujasnení všetkých stanovísk a analýz ho zaradí na rokovanie vlády.