Koaličná zmluva sa skončí, vláda to potiahne ďalej

, , 01.08.2019 06:00
koalícia, bugár, danko, fico
V marci 2018 prechádzala koalícia krízou po vražde novinára a jeho snúbenice. Vláda prešla rekonštrukciou a koalícia pokračovala ďalej. Autor: ,

Koaličný trojlístok má pred sebou už len pol roka vládnutia. V septembri vyprší koaličná zmluva, napriek tomu deklarujú, že spolupracovať budú aj ďalej. Politologička Darina Malová však upozorňuje, že ich spoločné fungovanie môže skomplikovať predvolebná kampaň. Každá zo strán sa totiž sústredí predovšetkým na vlastné programové priority.

Predseda parlamentu Andrej Danko (SNS) oznámil, že parlamentné voľby sa zrejme budú konať 29. februára. O pol roka skôr, teda už v septembri, vyprší platnosť koaličnej zmluvy. Tento dokument zaväzuje vládne strany k určitým pravidlám pri vzájomnej spolupráci. Keď stratí platnosť, spôsob ďalšieho fungovania koalície bude otázny. S blížiacimi sa voľbami totiž každá zo strán môže viac hľadieť na vlastné záujmy a takpovediac kopať sama za seba.

Podľa profesorky politológie z Univerzity Komenského v Bratislave Dariny Malovej sa dá vládnuť aj bez koaličnej zmluvy. „V zásade ide najmä o to, aby sa lídri jednotlivých koaličných strán dohodli na prioritách pred voľbami,“ vysvetľuje politologička. „Dá sa možno očakávať, že niektorá by mohla kalkulovať s podporou verejnej mienky a snažiť sa maximalizovať svoje zisky v budúcich voľbách. Ale podľa toho, ako táto koalícia fungovala, neočakávala by som žiadne veľké zemetrasenie, rozpad alebo niečo podobné. Všetky tri strany majú svoje jasne dané priority,“ dodala Malová.

VIDEO: Predseda Smeru Robert Fico hovorí vo videu TV Pravda o skončení koaličnej dohody, rozpočte a blížiacich sa voľbách.

Aj vládne strany avizujú, že sa budú usilovať fungovať ako koalícia aj po vypršaní platnosti zmluvy. Všetky majú ešte svoje plány, ktoré chcú do volieb presadiť. Poslanci SNS a Smeru napríklad pripravujú nový interrupčný zákon, ktorý má podľa prvých známych informácií obmedziť možnosti prístupu k legálnej a bezpečnej interrupcii. Šéf SNS Danko pred dvoma týždňami avizoval, že na jeseň bude pokračovať v zmenách volebných pravidiel. Predseda Smeru Robert Fico v pondelok ohlásil, že chce zvyšovať minimálnu mzdu na 60 percent priemernej mzdy, právnu úpravu chce predložiť na jeseň a plánuje osloviť aj koaličných partnerov. Upraviť by chcel aj parametre pri nadčasoch. Most-Híd zase plánuje zvyšovať nezdaniteľnú časť základu dane. Ak chcú byť strany so svojimi plánmi úspešné, ignorovanie koalície nie je najlepší nápad.

„Máme záujem, aby sme predovšetkým dotiahli do konca rozpočet, príslušné zákony, ktoré sa týkajú rozpočtu. Ale popri tom si budeme robiť svoju stranícku prácu, mám naplánovaných pomerne veľa výjazdov po Slovensku. Nemyslím si, že by sa mal nejako radikálne zmeniť pomer, pretože ak sa pozriete na spôsob vyjadrovania sa opozície na adresu celej vládnej koalície, tak vládna koalícia by mala byť stále pohromade,“ odpovedal predseda Smeru Robert Fico pre TV Pravda na otázku, ako bude vyzerať spolupráca bez koaličnej zmluvy.

Udrží si vláda väčšinu v parlamente?

Otázne je, či si vláda udrží väčšinu v parlamente. Momentálne sa opiera o 76 poslancov, čo je najtesnejšia možná väčšina. S koalíciou často hlasuje aj niekoľko nezaradených poslancov. „Zatiaľ sme udržali tri a pol roka väčšinu v Národnej rade, tá väčšina je veľmi tesná. Jediné, čo mňa v tomto okamihu zaujíma, je rozpočet. Ale keby rozpočet neprešiel, platí rozpočtové provizórium a pôjdeme podľa čísiel za rok 2019, čo teda nie je žiadna tragédia. Neviem, stále máme takú nervozitu z parlamentu, ale keď do parlamentu prídeme, nakoniec všetko prechádza, tak dúfam, že to tak bude aj naďalej,“ mieni Fico.

„Predpokladáme, že koaliční partneri budú spolupracovať aj po vypršaní koaličnej zmluvy,“ povedala pre Pravdu hovorkyňa SNS Zuzana Škopcová. Uviedla, že aj pre národniarov je dôležité prijatie rozpočtu, ale budú sa usilovať aj o ďalšie opatrenia. „Napríklad zníženie dane z príjmu na 15 percent pre živnostníkov a firmy do obratu 100-tisíc eur ročne, zrušenie koncesionárskych poplatkov pre dôchodcov, zníženie DPH na zdravé potraviny na 10 percent, rovnako aj na tlačené noviny, a zvýšenie výmery dovolenky pre mladých rodičov,“ pripomenula. Podľa jej slov sa budú snažiť presadiť aj ďalšie novinky, ako napríklad povinnosť pre reštaurácie, aby museli uvádzať pôvod mäsa, zavedenie príspevku na športovú činnosť dieťaťa, zriadenie fondu na podporu športu a zákaz chovu zvierat výhradne na kožušiny.

Ani Most-Híd neplánuje vládnutie „zabaliť“ predčasne. „Aktuálne je pred parlamentom návrh zákona o zvýšení nezdaniteľnej časti základu dane, ktorým navrhovatelia chcú docieliť, aby pracujúci platili nižšie dane. V septembri poslancov čaká ďalšia voľba ústavných sudcov a na jeseň aj prijatie štátneho rozpočtu,“ vymenovala hovorkyňa Mostu-Híd Klára Debnár priority, ktoré chce strana v tomto volebnom období dosiahnuť. „Koaličná zmluva je síce dôležitým dokumentom pre fungovanie koalície, ale úlohou troch vládnych strán je aj po skončení jej platnosti zabezpečiť parlamentnú väčšinu,“ prízvukuje Debnár.

Začiatky volebnej kampane

Na jeseň už možno očakávať aj začiatky volebnej kampane. Naháňanie voličov môže dovládnutie skomplikovať. Pripúšťa to aj politologička Malová. „Určite áno, lebo toto sa u nás pri koaličných vládach vždy vyskytovalo, že keď prestane platiť koaličná zmluva, príde k nižšej koordinácii, napríklad pri informovaní, otvárajú sa otázky, ktoré sú medzi stranami sporné. Lebo každá sa bude snažiť získať maximálnu podporu pre vlastný program. Vzdanie sa toho, čo tvorilo vyjednávací rámec koalície, môže situáciu skomplikovať,“ upozorňuje Malová.

Podľa jej názoru môže prísť na pretras napríklad národnostná otázka. „Táto koalícia dokázala efektívne minimalizovať národnostné spory. No obávam sa, že to bude smer konfliktov, ktorý môžeme očakávať. Napríklad SNS svojím návrhom zákona o hraní cudzích hymien už testovala situáciu, či im návrat k silnej nacionálnej rétorike môže pomôcť osloviť voličov. Niečo také môže nastať a v takom prípade by na to mal asi Most-Híd reagovať. Možno aj preto sa Most-Híd cez leto zameral na rokovanie ohľadom vytvorenia volebnej koalície s inými stranami maďarskej menšiny,“ odhaduje Malová.

Neparlamentné maďarské strany MKDA-MKDSZ a Maďarské fórum tvrdia, že prípadné spájanie síl závisí od Mostu-Híd a Strany maďarskej koalície. Tie sa už stretli dva razy a výsledkom je pracovná verzia dokumentu o možnej spolupráci. Vládna strana však už rokovala aj s ďalšími neparlamentnými subjektmi – Slovenskou konzervatívnou stranou, Rómskou iniciatívou Slovenska a Šancou.

Práve Most-Híd musí podľa politologičky doriešiť svoju budúcnosť. „Nepredpokladám, že by bolo pre Most-Híd aktuálne vypovedať koalíciu, nevidím tam najmenšiu možnosť. Strana, ktorá by mohla vypovedaním koalície najviac získať, je asi SNS. Má veľmi jasný arzenál, ktorým je nacionalistická rétorika. Ak to ich stratégovia, analytici vyhodnotia ako možnú cestu, tak môžeme očakávať, že práve táto strana začne robiť problémy,“ myslí si Malová, hoci ani v tomto prípade nepredpokladá, že by SNS hneď „rušila“ koalíciu.

Komplikovanejšie však môžu byť vzťahy medzi SNS a Smerom. „Obidve strany cielia na toho istého voliča,“ hovorí Malová, no opakuje, že koalícia zrejme dovládne do riadnych volieb. „Zdá sa mi, že tie strany v zásade vždy preferovali status quo, to znamená uprednostniť udržanie sa pri moci a zotrvanie vo vládnej koalícii pred nejakými predčasnými voľbami,“ uzavrela politologička.

Súčasná vládna koalícia vznikla v marci 2016 pôvodne ako štvorkoalícia spojenectvom strán Smer, SNS, Most-Híd a Sieť. V tomto zložení nevydržala ani pol roka, už v septembri sa z vládneho štvorlístka stal trojlístok, keď zo Siete odišla väčšina poslancov. Prvú koaličnú zmluvu tak podpísali štyria predsedovia strán 22. marca 2016. Novú koaličnú zmluvu podpísali Fico, Danko a Bugár po odchode Siete 1. septembra 2016. Po letnej koaličnej kríze, ktorú v auguste 2017 vyvolali okolnosti okolo netransparentného prerozdeľovania eurofondov na ministerstve školstva, podpísali lídri koalície v prvej polovici septembra 2017 dodatok k tejto zmluve. Dohodli si v ňom napríklad nové pravidlá komunikácie.

Otrasy koalície

  • Koniec Siete – len niekoľko mesiacov po vzniku štvorkoalície Smer, SNS, Most-Híd a Sieť prišla vláda o poslednú z menovaných strán. Zo Siete odišla väčšina poslancov a v rámci parlamentu sa de facto rozpadla. Vznikla tak trojkoalícia, ktorú ako noví členovia poslaneckého klubu Mostu-Híd posilnili piati odídenci zo Siete. Rezort dopravy pripadol Mostu-Híd, došlo tak k prvej výmene vo vláde. Bývalého ministra Romana Brecelyho (Sieť) vystriedal Árpád Érsek (Most-Híd). Vládna väčšina mala pol roka po začiatku svojho vládnutia 79 hlasov v parlamente, spolu s poslednými dvoma poslancami Siete Radoslavom Procházkom a Alenou Bašistovou to bolo 81 poslancov. V októbri 2016 Procházka zložil mandát a nahradila ho Zuzana Zimenová, ktorá vtedy priamo vyhlásila, že bude nezávislou, nie koaličnou poslankyňou. V roku 2018 vstúpila do poslaneckého klubu SaS.
  • Vypovedanie koaličnej zmluvy – prvú vážnejšiu krízu vo vládnej koalícii spôsobil Andrej Danko (SNS), keď začiatkom augusta 2017 vypovedal koaličnú zmluvu. Trval na tom, aby sa nanovo nastavili pravidlá. Olej do ohňa priliala kauza netransparentného prideľovania eurofondov na vedu a výskum na ministerstve školstva, ktorá stála kreslo ministra Petra Plavčana. Robert Fico vtedy vyzval Danka, aby predložil meno Plavčanovho nástupcu. Danko sa o tom dozvedel z televízie vo chvíli, keď poskytoval rozhovor inému médiu. „Podrazil ma,“ reagoval Danko pri sledovaní Ficovej tlačovky. Krízu napokon vláda ustála, v septembri podpísali Fico, Danko a Bugár dodatok ku koaličnej zmluve. Spresnil pravidlá vzájomnej komunikácie, ktoré mali predísť budúcim konfliktom. Plavčan podal demisiu, novou ministerkou školstva sa stala Martina Lubyová (nom. SNS).
  • Zmrazovanie platov – menší otras nastal aj v decembri 2017. V parlamente neprešiel návrh na skrátené legislatívne konanie o zmrazovaní platov poslancov. Vtedajší premiér Fico vtedy vyhlásil, že ak si poslanci do konca roka platy nezmrazia, spojí hlasovanie o platoch s hlasovaním o dôvere vláde. Béla Bugár odkázal, že predseda vlády zvyšuje napätie v koalícii. Situácia sa napokon vyriešila symbolickým zvýšením platov o jedno euro. O rok neskôr už zmrazovanie platov nebolo problémom, poslanci si tak prilepšili o vyše tisíc eur.
  • Udalosti po vražde novinára a jeho snúbenice – koalícia sa najviac otriasla na jar 2018. Po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Most-Híd hrozil odchodom z vlády, napokon sa situácia utriasla demisiou premiéra Roberta Fica (Smer), ktorého nahradil Peter Pellegrini (Smer). Skončil aj minister vnútra Robert Kaliňák (Smer), ktorého nakrátko nahradil bývalý minister zdravotníctva Tomáš Drucker (vtedy nom. Smeru). Po menej ako mesiaci ho vystriedala Denisa Saková (Smer). Novou ministerkou zdravotníctva sa stala Andrea Kalavská, Pellegriniho na mieste podpredsedu vlády pre investície vystriedal Richard Raši (Smer). Po demisii Marka Maďariča (vtedy Smer) sa novou šéfkou ministerstva kultúry stala Ľubica Laššáková (Smer). V novej vláde nepokračovala ani bývalá ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (vtedy Most-Híd), nahradil ju Gábor Gál (Most-Híd).
#Robert Fico #koalícia #Béla Bugár #Andrej Danko #predvolebná kampaň #parlamentné voľby 2020
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku