„Ospravedlňovať hocikoho, kto popiera alebo bude popierať holokaust alebo teror voči komukoľvek, voči jeho náboženstvu, rase, presvedčeniu, je neprípustné,“ uviedol počas pietnej spomienky Pellegrini.
Pri príležitosti Pamätného dňa obetí holokaustu a rasového násilia poukázal aj na to, že podľa prieskumu takmer štyri percentá mladých ľudí považujú holokaust a extrémizmus za správnu vec. Pre premiéra sú výsledky zarážajúcim zistením a veľkou výstrahou.
„Poďme sa pobiť o vedomie mladej generácie s tými, ktorí dnes prekrúcajú pravdu o holokauste a druhej svetovej vojne na sociálnych sieťach, poľudšťujú fašistický režim a popierajú koncentračné tábory,“ povedal. Premiér je presvedčený o tom, že mladej generácii „dokážu ponúknuť viac ako pohrobkovia fašistov“.
Pellegrini si tiež kladie otázku, kde zlyhali vtedajšie elity, keď dopustili holokaust. „Ako je možné, že umožnili skupine doslova chorých ľudí realizovať svoje predstavy o usporiadaní sveta a spoločnosti? Na začiatku to boli slová o vytváraní druhej kategórie ľudí a na konci plynové komory a genocída,“ uviedol. Pripomína, že holokaust musí byť pre ľudí poučením, aby sa nezopakovali chyby vtedajšej generácie.
Laššáková: Minulosť nezmeníme, ale môžeme tvoriť budúcnosť
Aj Ministerka kultúry Ľubica Laššáková (Smer) si pietnym aktom na Rybnom námestí v Bratislave uctila obete holokaustu a rasového násilia. Vyjadrila presvedčenie, že je morálnou povinnosťou každého zabrániť všetkému, čo by znevažovalo človeka, ľudskú dôstojnosť a slobodu vierovyznania. Informoval o tom Pavol Čorba z kancelárie ministerky kultúry.
Tragické rozmery holokaustu siahajú až po súčasnosť. Násilne zomreli tí, ktorí mohli byť lekármi, učiteľmi, inžiniermi alebo vedcami. Minulosť nezmeníme, ale môžeme tvoriť budúcnosť, uviedla Laššáková. Ako doplnila, našou morálnou povinnosťou je zabrániť tomu, aby expandovali extrémistické hnutia, ktoré znevažujú ľudskú dôstojnosť, náboženské vyznanie alebo ľudské práva a slobody. Narodili sme sa do tohto sveta, aby sme v ňom spoločne žili v mieri, a nie aby sme sa navzájom nenávideli, poznamenala šéfka rezortu kultúry.
Prezidentka si obete holokaustu uctila čítaním mien z deportačných zoznamov
Aj čítaním mien z deportačných zoznamov si v pondelok v Bratislave uctili obete holokaustu. Na jubilejnom 10. ročníku spomienkového podujatia sa v Mestskom divadle P. O. Hviezdoslava zúčastnila aj prezidentka SR Zuzana Čaputová. „Toto sú tie chvíle, udalosti, kde mám byť prítomná,“ uviedla s tým, že už dopoludnia navštívila Múzeum holokaustu v Seredi a prezrela si tamojší pracovný tábor.
VIDEO: Úryvok z čítania mien z deportačných zoznamov v bratislavskom Mestskom divadle P. O. Hviezdoslava. Zdroj: TASR
Čítanie mien obetí holokaustu absolvovala po prvý raz. „Uvedomovala som si, že nečítam iba písmenká a vek, za tými menami sú životné príbehy. Na rozdiel od tých našich, životné príbehy tých ľudí sa skončili predčasne, násilne, bez toho, že by sa niečím previnili,“ poznamenala Čaputová. „Musíme sa usilovať o to, aby sa hrôzy, ktoré súvisia s menami, ktoré sme dnes čítali, nikdy nevrátili,“ podčiarkla prezidentka. Podľa nej je nesmierne dôležité poznať svoje korene a históriu. „A poznať aj tú časť histórie, na ktorú možno nemusíme byť až takí hrdí, a dokázať byť sebareflexívni, ak sa nám v minulosti niečo nepodarilo. Poznať minulosť je nevyhnutný predpoklad na to, aby sa nám mohla podariť budúcnosť,“ vyhlásila Čaputová, ktorá na podujatie zobrala aj svoju mladšiu dcéru.
V minulosti sa na čítaní mien zúčastnil aj exprezident Andrej Kiska. „Chápeme to ako rehabilitáciu hlavy štátu na Slovensku, pretože práve to bol Jozef Tiso, prezident nacistického Slovenského štátu, ktorý sa veľmi, veľmi zašpinil pre holokaust,“ komentovala prítomnosť prezidentky SR na Čítaní mien obetí holokaustu jeho iniciátorka Ľuba Lesná. „Chceme týmto ľuďom prinavrátiť ľudskú dôstojnosť, oni predsa neboli čísla, napriek tomu, že 90 percent ľudí z nich v koncentračných táboroch zahynulo ako čísla, zahynuli celé rodiny, a nemá si kto na nich spomenúť, to je na nás,“ podčiarkla význam podujatia Lesná.
Čítaním mien z deportačných zoznamov si obete holokaustu uctili aj Emília Vášáryová, Viera Dubačová, Pavel Vilikovský, Peter Bárdy, ale aj bývalý hokejový reprezentant Richard Lintner a mnohí ďalší. Z Izraela pricestoval aj Nathan Steiner zo známej steinerovskej rodiny, ktorá prispievala do kultúrneho života Bratislavy najmä prevádzkovaním antikvariátu Steiner.
V rámci Čítania mien obetí holokaustu je v priestoroch Mestského divadla P. O. Hviezdoslava inštalovaná výstava Sláva a smútok slovenských synagóg. Autorom fotografií synagóg je Zdenko Dzurjanin a kurátorom výstavy Pavol Demeš.
Deň obetí holokaustu a rasového násilia si pripomíname 9. septembra. Holokaustom sa označuje systematické, štátom vykonávané prenasledovanie a hromadné vyvražďovanie etnických, náboženských či politických skupín počas druhej svetovej vojny, vykonávané nacistickým Nemeckom a jeho spojencami v rokoch 1933–1945. Najúčinnejším a najhroznejším prostriedkom nemeckého holokaustu boli vyhladzovacie tábory, kde sa hromadne popravovalo zastrelením, obesením a jedovatým plynom. Počas genocídy bolo vyvraždených okolo šesť miliónov Židov.
Deviateho septembra 1941 bol fašistickým Slovenským štátom prijatý zákon o právnom postavení Židov tzv. Židovský kódex. Toto zákonné nariadenie bolo vyvrcholením protižidovských zákonov a antisemitských zásahov proti Židom v každodennom živote už od vzniku tzv. Slovenského štátu. Zákon vymedzoval pojem Žid a bol založený na rasovom princípe. „Okrem vymedzenia základných pojmov zákon v ďalších odsekoch prikazoval evidenciu Židov, obmedzenia týkajúce sa manželstva, vylúčenie Židov z volebného práva a z verejných funkcií či verejných služieb, ich nespôsobilosť k výkonu slobodných povolaní, k výkonu lekárskej, lekárnickej a zverolekárskej praxe. Zákon ďalej stanovil pracovnú povinnosť Židov, ktorej vyvrcholením bola nútená práca v koncentračných a pracovných táboroch na území Slovenska,“ vysvetľuje Šikulová v tlačovej správe.
Zákon stanovil osobné a domové prehliadky, ktoré mohli byť u Židov vykonané aj bez písomného príkazu úradu alebo súdu, obmedzil ich listové tajomstvo, obmedzil ich v oblasti bydliska, spolkového a zhromažďovacieho práva, tlačovej slobody, vo veciach náboženstva a voľnosti nakladania s majetkom. Zákon má spolu 270 paragrafov, ktoré zbavovali Židov občianskych práv do takej miery, že bola následne možná ich deportácia za hranice štátu, ich odovzdanie cudzej štátnej moci a ich likvidácia v koncentračných táboroch na území nacistického Nemecka, alebo ním okupovaných štátov. Na základe protižidovského zákonodarstva bolo v období Slovenského štátu zavraždených približne 77-tisíc slovenských Židov.
Pamätník holokaustu na Rybnom námestí v Bratislave, ktorého autorom je akademický sochár Milan Lukáč a architekti Peter a Lucia Žalmanovci, má názov Opustený dom pod Dávidovou hviezdou. Pamätník je symbolom násilných deportácií Židov do koncentračných táborov a zbúrania celej bratislavskej židovskej štvrte. Na mieste pamätníka stála v minulosti neologická synagóga, pamätník symbolizuje opustenosť domovov, do ktorých sa nikdy nevrátili Židia vyvraždení v koncentračných táboroch. Dve reliéfne tabule na plastike znázorňujú podľa autora dvere, ale sú aj náznakom náhrobných kameňov. Na platniach sa premietajú vchádzajúce a vychádzajúce tiene – symboly tých, ktorí sa nevrátili, a tých, pre ktorých sa stal návrat skutočnosťou. Na dlažbe v okolí pamätníka je vyznačený obrys zbúranej neologickej synagógy a jej silueta je znázornená aj na protiľahlej stene.
